Tradičná kultúra a osveta

Výkon štátnej správy v oblasti nehmotného kultúrneho dedičstva a kultúrno-osvetovej činnosti zabezpečuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv Ministerstvo kultúry SR (MK SR) prostredníctvom sekcie kultúrneho dedičstva, odbor nehmotného kultúrneho dedičstva a znevýhodnených skupín obyvateľstva.

Ministerstvo rozvíja iniciatívy smerujúce k tvorbe nových legislatívnych opatrení a strategických vládnych dokumentov zameraných na rozvoj miestnej a regionálnej kultúry, tradičnej kultúry a kultúrno-osvetovej činnosti, vypracováva koncepcie a analýzy zamerané na rozvoj nehmotného kultúrneho dedičstva a jeho ochrany, spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy, mimovládnymi inštitúciami, samosprávami miest a obcí aj s medzinárodnými organizáciami. Pripravuje podkladové materiály k plneniu úloh vyplývajúcich rezortu kultúry z vládnych i medzinárodných dokumentov na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, prezentuje prácu z predmetnej oblasti, informuje verejnosť o podmienkach rozvoja menšinových a regionálnych  kultúr. Taktiež zabezpečuje základné prerozdelenie finančných prostriedkov, vytvára administratívno-technické a personálne zázemie grantovej agendy v programe Nehmotné kultúrne dedičstvo a kultúrno-osvetová činnosť. 

 
Nehmotné kultúrne dedičstvo a tradičná ľudová kultúra
 
Slovenská republika plní záväzky a odporúčania vyplývajúce z medzinárodného Dohovoru o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva, ktorý bol prijatý rezolúciou č. 32 dňa 17. októbra 2003 na 32. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO. SR dohovor ratifikovala v roku 2006, čím sa zaviazala vytvárať na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva také podmienky, ktoré prispejú k upevňovaniu povedomia o nehmotnom kultúrnom dedičstve ako trvalej súčasti svetového kultúrneho dedičstva, k podpore a rozvíjaniu rozmanitosti jeho prejavov, k hlbšiemu poznaniu zložiek nehmotného kultúrneho dedičstva spoločenstiev, skupín a jednotlivcov a k jeho rozvoju na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni.
 
Tradičná ľudová kultúra je súhrnom výtvorov založených na tradíciách daného kultúrneho spoločenstva, ktoré odzrkadľujú jeho kultúrnu a spoločenskú identitu. Modely a hodnoty tradičnej ľudovej kultúry sa prenášajú a rozširujú ústnym podaním, napodobňovaním alebo iným spôsobom. Medzi formy tradičnej ľudovej kultúry patrí jazyk, literatúra, hudba, tanec, hry, mytológia, rituály, zvyky, obrady, remeslá, staviteľstvo a iné druhy umenia.
Prioritami v oblasti tradičnej ľudovej kultúry sú rozvoj a zabezpečovanie podmienok na identifikáciu, inventarizáciu, ochranu a sprístupňovanie kultúrneho dedičstva aj na rozvoj a zachovanie ľudovo-umeleckých zručností a tradícií v jednotlivých regiónoch Slovenska. 
 
V súvislosti s tradičnou ľudovou kultúrou sa stále častejšie objavuje pojem nehmotné kultúrne dedičstvo – označujeme ním ústne tradície a prejavy vrátane jazyka ako prostriedku nehmotného kultúrneho dedičstva; interpretačné umenie; spoločenské zvyky, rituály a slávnostné udalosti; poznatky a obyčaje súvisiace s prírodou a vesmírom; tradičné remeselníctvo. Nehmotné kultúrne dedičstvo znamená aj postupy, stvárnenia, prejavy, poznatky, schopnosti, rovnako nástroje, predmety, artefakty a s nimi spojené kultúrne miesta, ktoré spoločenstvá, skupiny a v niektorých prípadoch jednotlivci pokladajú za súčasť svojho kultúrneho dedičstva. Toto nehmotné kultúrne dedičstvo si spoločenstvá a skupiny odovzdávajú z generácie na generáciu a sústavne ho znova a znova vytvárajú ako reakciu na okolité prostredie, interakciu s prírodou a svojou históriou, pričom im poskytuje pocit identity a kontinuity, podporujúc tak úctu ku kultúrnej rozmanitosti a ľudskej tvorivosti. Nehmotná podstata duchovného dedičstva zásadným spôsobom ovplyvňuje podmienky a formy jeho identifikácie, evidencie i praktickej ochrany. V mnohých prípadoch je táto ochrana možná iba prostredníctvom zastupujúcich hmotných objektov a pamiatok viažucich sa napríklad k historickým udalostiam či osobnostiam. Prostredníctvom médií, audiovízie, zvukových nosičov, internetu a podobne je zároveň možné dokumentovanie a zachovanie aj ďalších nehmotných (duchovných) hodnôt na základe vytvárania priaznivých legislatívnych, organizačných a realizačných podmienok.
 
Najproblematickejšou oblasťou duchovného dedičstva je ochrana talentu a zručnosti (fortieľu) tvorcov kultúrnych hodnôt v profesiách a činnostiach, ktorých výsledkom nie je hmotný produkt, ale spravidla zvukové, hudobné, slovné a obrazové dielo. Sem treba zaradiť aj obyčaje, ľudovú tradíciu, folklór (tanec, hudbu, pieseň, slovesnosť a iné) a ďalšie formy ľudového umenia, ako aj dokumentovanie technologických postupov a rozličných tradičných a špeciálnych techník. 
 
V oblasti ochrany tradičnej ľudovej kultúry ide zároveň o napĺňanie Odporúčania na ochranu tradičnej kultúry a folklóru, ktoré bolo prijaté na 25. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO 15. novembra 1989 a návrh opatrení na jeho realizáciu schválila vláda SR uznesením č. 448/2000. Ďalším dôležitým impulzom v tejto oblasti je pripojenie sa k Reprezentatívnemu zoznamu nehmotného kultúrneho  dedičstva ľudstva na základe rezolúcie UNESCO prijatej v roku 1997. Vytvára sa tak možnosť aj v medzinárodnom rozsahu chrániť slovné prejavy, hudbu, tanec, hry, obrady, mytológiu, obyčaje alebo tradičné formy komunikácie a šírenia informácií, javy ľudovej kultúry mimoriadnej historickej, umeleckej, etnologickej, sociologickej, antropologickej, prípadne inej hodnoty. Na zachovanie týchto nehmotných hodnôt sa za optimálne považuje ich ochrana vo forme záznamu na vhodnom nosiči uloženom v sústave archívov, prípadne v knižniciach alebo v zbierkach múzeí a galérií. 
 
Otázkami identifikácie tradičnej ľudovej kultúry, jej systematickou dokumentáciou, uchovávaním a šírením pre ďalšie generácie, sprístupňovaním a prezentáciou na verejnosti na Slovensku a v zahraničí sa zaoberá Koncepcia starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru. Na jej základe  vzniklo Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry, ktoré je hlavným realizátorom koncepcie a plní funkciu kompetenčného centra vo vzťahu k napĺňaniu koncepcie pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, iné štátne organizácie aj neštátne subjekty zaoberajúce sa tradičnou ľudovou kultúrou. V súčinnosti s nimi koordinuje činnosť zameranú na starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru Slovenska. 
 
Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry pôsobí od 1. mája 2010 v rámci organizačnej štruktúry Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. V oblasti tradičného folklóru a jeho interpretácie pôsobia v rámci rezortu kultúry dve profesionálne telesá, ktoré sa zameriavajú na pôvodnú hudobnú a tanečnú tvorbu a jej scénické a umelecké spracovanie – Slovenský ľudový umelecký kolektív a Lúčnica. 
 
Oblasťou tradičnej ľudovej kultúry sa zaoberá aj Národné osvetové centrum (NOC), ktoré eviduje, dokumentuje, ochraňuje a využíva tradičnú ľudovú kultúru a miestnu a regionálnu kultúru  pre kultúrno-osvetovú činnosť. Ako vrcholná štátna inštitúcia sa dominantne zameriava na oblasť kultúrno-osvetovej činnosti a miestnej a regionálnej kultúry. Pôsobí aj v oblasti osvetovej, informačnej, vedeckej a vzdelávacej. Úlohou NOC je zabezpečovať, budovať, ochraňovať a napomáhať duchovnému rozvoju občanov a živej neprofesionálnej kultúry, ktorá je súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. 
 
Ambíciou všetkých kultúrnych a osvetových zariadení a subjektov pôsobiacich v miestnej a regionálnej kultúre je  vyvíjať takú kultúrno-osvetovú činnosť, ktorá súvisí aj s možnosťami  využitia pre cestovný ruch, vo vzťahu k histórii a pamiatkam regiónov Slovenska. 
 
 
Foto: sxc.hu