Televízne jubileum Slovákov v Maďarsku: 35 rokov slovenského vysielania Maďarskej verejnoprávnej TV

hlavn√° foto

Okrem slovenskej národnosti v Maďarsku mali v tom čase už všetky minority svoje televízne relácie, keď na jar v roku 1983 pozvali Jána Fuzika, vtedy novinára - redaktora a reportéra týždenníka Slovákov v Maďarsku ĽUDOVÉ NOVINY,   aby sa postavil na čelo redakcie, tvorivej dielne, o výrobe ktorej dovtedy nemal v Maďarsku nikto ani poňatia.  Týmito slovami uvádza Erika Trenková, reportérka týždenníka Slovákov v Maďarsku ĽUDOVÉ NOVINY, spomienky na jeden z kľúčových okamihov ďalšieho udržania, podpory a nádeje na zotrvanie v slovenskom duchu svojich predkov najmä skrze slovenskú reč, ktorý nepochybne zrod TV-vysielania a postupného formovania skromnej slovenskej redakcie v MTV znamenal, a aj samotný čas už viac ako troch desaťročí, to iba potvrdil. 

Erika Trenková, ako avizuje na portáli LUNO.HU, aj v rámci priblíženia vskutku neľahkých počiatkov televízneho vysielania v Maďarsku v slovenskom jazyku, si preto v dvoch po sebe nasledujúcich číslach týždenníka ĽUDOVÉ NOVINY vybrala za sprievodcu "slovenským televíznym príbehom v Maďarsku" práve toho najpovolanejšieho, Jána Fuzika, keďže mal tak často prepotrebné osudové šťastie, ktoré mu doprialo "byť pri tom".

Bol to rodák z Kestúca, čarokrásneho kraja vo východnej časti Komárňansko-ostrihomskej župy na dotyk Pilíšskych hôr, ktorý po maturite na Budapeštianskom slovenskom gymnáziu v rámci svojho profesijného zamerania (a veď žurnalistiku vyštudoval Janko v Bratislave v tom čase na Odbore žurnalistiky Filozofickej fakulty UK v roku 1980) redaktorské pero, mikrofón a kameru v Segedíne obmenil za reportérske pero v redakcii Ľudových novín, aby následne formoval a ovplyvňoval slovenský národný život v Maďarsku z postu predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a v neposlednom rade sa mu snažil napomôcť aj ako historicky prvý hovorca slovenskej národnostnej menšiny v Parlamente Maďarska, v ktorom ukončil svoj "hovorcovský mandát" aprílovými voľbami 2018.

 

X                                 X                                X

 

História si rada pamätá i pripomína prvých. Často bez nároku na prívlastky, honor, pocty a čo ja viem ešte čo. V takýchto prípadoch by to ale ani nebolo podstatné. Určujúce až životne dôležité pre Slovákov v Maďarsku v onom 1983 roku, keď Jána Fuzika oslovili, aby sa podujal na rolu "slovenského televízneho prvolezca", bolo to, že sa k tomu vôbec odhodlal, keď už konečne Maďari precitli - a či sa uľútostili...?!  (Keďže Slováci boli poslednou národnostnou menšinou, ktorá dostala túto šancu.)

Aby po ňom prišli noví, ďalší, mladší, vari aj smelší a v tom najlepšom aj dravší. Možno si v podvedomí ani neuvedomujúc, že aj slovenskosť v Maďarsku nástojčivejšie potrebuje korektnú, objektívne slušnú a prípustnú (ba aj nevyhnutnú) "agresivitu", priamy ťah  slovenských médií ovplyvňujúcich a podnecujúcich divákov, poslucháčov a čitateľov v slovenských prostrediach v Maďarsku k zachovaniu a pestovaniu slovenčiny, ale aj k návratu hrdosti na ich slovenských predkov. Ešte žiadostivejšia je ale večná téma tém: sebareflexia vnútorného individuálneho nastavenia a stotožnenia sa Slovákov v Maďarsku s ich kultúrno-duchovnými potrebami, dôležitosťou a váhou - vrátane zmyslového aj emotívneho precítenia historicko-spoločenskej hodnoty a posolstva -  svojej materinskej reči, slovenčiny.

Hocako presvedčivo sa do hrude búšiaci Slovák, nasledovník a pokračovateľ slovenských rodov v Maďarsku bez toho (a ja som o tom, súc potomok presídlených Slovákov zo slovenskej Dolnej zeme v Maďarsku v roku 1947, naskutku presvedčený),  aby skrze jeho dobre mienený a motivovaný slovenský duch nevyplavila zdravo sebavedomá okysličená krv predkov prejdúc myšlienkovo-mozgovým, čo akokoľvek maďarčinou ovplyvneným centrom, až hen, na koniec jazyka, ktorý, aj keby sa mal polámať, napokon ale predsa len vyrečie slovenské vety, jednoducho nebude kýženým "autentickým Slovákom".

A nepomôže mu ani vyhováranie sa na prekliatie času,  v ktorom možno dnes už nenaplnenú túžbu aspoň ako-tak zvládnuť ľúbivosť reči svojho prastarého otca či starej mamy, históriou slovenských rodov navždy uctievaných "mamoviek a apoukov", jednoducho zanedbal, podcenil, opustiac tak svoju rodovú slovenskú postať. Či ale mohol inak konať v historickom pomýlení, aj objektívne ovplyvnenom "maďarskou čižmou", ak zajedno mienil prejavovať aj žiaducu lojalitu k Maďarsku a jeho hrdému "fičúrskemu" národu, so samoľúbosťou Maďarom vlastnou, pasujúceho sa za národ výnimočný?! Aj v krutom zabudnutí na pustnúce slovenské cintoríny, hroby so slovenskými priezviskami, symbolmi... Akoby aj Boh, a tak by sa mi chcelo v tomto mýliť, nad Slovákmi v Maďarsku - dozaista však iba nad časťou z nich, možno tých s nižšie nastavenou citlivosťou prahu národnej a jazykovej bolesti, mávol rukou...

V jednoliatosti sa formujúcom prostredí a národnom štáte väčšinového maďarského, čo akokoľvek vľúdne sa tváriaceho spoločenstva, už dávno nestačí, aby sa Slovák cítil byť Slovákom iba v srdci. Búšenie a tlkot komôr, ani hmatateľný pulz nepostačia. Potvrdzujúc pomaly už historický výrok jednej z najpresvedčivejších osobností - nositeľov slovenskosti v Maďarsku a v krajanskom svete vôbec, môjho dobrého priateľa Imriška Fuhla, dovolím si parafrázovať jeden z jeho už emblematických výrokov o tom, že "nemôžeme byť v Maďarsku Slovákmi, ak sa po slovensky nebudeme aj zhovárať".  

Svätá pravda! Akékoľvek teórie o "slovenskom srdcebití, hoci by už bol jazyk stŕpnutý a slovenská reč v generačnom zabudnutí", obstoja vari iba ak v ďalekej Argentíne, USA či Kanade, najmä v prostrediach s menšou koncentráciou slovenských krajanov a teda aj zminimalizovanými možnosťami ich vzájomnej komunikácie. Nikdy však nie v časopriestore, ktorý v juhovýchodnej časti Európy, ktorá Slovákov, hoci hlboko ranila, zradila, ponížila, ale nikdy neporazila - ani v časoch Veľkého Uhorska - sa musí práve naopak - dôsledne, ale citlivo, programovo a vehementnejšie, aj s náležitým a cieleným obsahovým a odborno-pedagogickým a ľudským prístupom a vkladom aj z materskej krajiny - Slovenska (v rámci možností Slovenskej republiky je vo vzťahu k Slovákom v Maďarsku v porovnaní s inými krajanmi vo svete práve ich podpora v súčasnosti akiste viac ako štandardná...), ešte väčšmi skoncentrovať na úsilie obrody, resuscitácie a permanentného oživovania toho fundamentálneho - slovenského slova, hovorovej reči, písma. Iba srdce a v ňom sa trepotajúce povedomie už nevystačí!

Načim si "iba" viac vysúkať rukávy, pracovať, presviedčať, motivovať vlastným prístupom. A burcovať, nabádať v tom najlepšom a najzdravšom - v mladom podhubí. V priestore jazyka väčšinového národa sú mladé generácie potomkov Slovákov síce najzraniteľnejšie, ale na druhej strane aj najovplyvniteľnejšie. Konajme, ovplyvňujme "po slovensky" slovenskú budúcnosť a jej prežitie v Maďarsku! Parafrázujúc nositeľa ducha, viery a nádeje najmä dolnozemských, evanjelických Slovákov - "Tu stojíme, a inak nemôžeme." Podstata sa však naplní až po tom, keď si sami v sebe ujasnia a uvedomia: Ba inak ani nechceme!

 

X                                 X                                 X

 

Začiatky akéhokoľvek mediálneho projektu nikdy a nikde neboli a nie sú jednoduché. Tobôž, ak sa odvíjajú v takej domovskej krajine Slovákov, ktorá v priebehu niekoľkých desaťročí 20. storočia prešla od kedysi nekompromisnej a násilnej, často až neľútostne bezcitnej maďarizácie Slovákov, pre ktorých bolo a stále je a aj zostane Maďarsko ich domovom, a tak to aj cítia, pozvoľne k akoby "láskavo-vlažnej", avšak vo svojej podstate zákerne pokryteckej poroby a dehonestácie slovenskej národnostnej menšiny formou štátom riadenej asimilácie. Našťastie, naoko dokonalé dielo nebolo napokon dokonané...

(V absolútnom nepomere - raz to už treba mať čierne na bielom: k tomu, ako bývalé Československo, ČSSR, ale najmä Slovensko vo svojej 25-ročnej samostatnej štátnosti vnímalo a  vníma ústretovo  - ktosi by sa vyjadril bez náhubku kritickejšie, že sa až podkladá... -  na Slovensku žijúcu maďarskú národnostnú menšinu, a ako podporuje jej národnostné školstvo v plnom rozsahu vzdelávacieho programu v materinskom, rozumej maďarskom jazyku, rovnako aj tvorivú kultúru -  divadelné, literárne, mediálne a iné umelecké aktivity a všeobecný rozvoj v maďarskom jazyku, jednoducho nikdy nebolo a ani niet ekvivalentnej, nielen materiálnej, finančnej, ale ani ľudsky hodnotovej či prirodzenej národné sebavedomie podporujúcej argumentačnej rovnováhy a rovnocennosti empatie Maďarska voči tam žijúcim rovnocenným a rovnoprávnym občanom, nositeľom slovenskosti v ich domovskom štáte. Teda v "zrkadlovo" rovnako rovnocennom, v akom žijú Maďari na Slovensku. Bodka.)

Tak sa teda pred 35 rokmi zrodila, rodila, vyvíjala a až do súčasnosti slovenskosť a slovenskú stopu v Maďarsku približuje, zveľaďuje a aj - čo je mimoriadne dôležité - vďaka slovenskému slovu a množstvu vlastenecko-národných, najmä kultúrnych, folkloristických, ale aj literárno-tvorivých a vedecko-výskumných aktivít našich krajanov pod pravým brehom Dunaja Slovákov aj ochraňuje, mobilizuje a motivuje televízna tvorba slovenských redaktorov, reportérov a moderátorov vo vysielaní Maďarskej verejnoprávnej televízie.

Hoci iba 30-minútový formát publicistického týždenníka DOMOVINA, ktorý verejnoprávna MTV vysiela na programovom kanáli DUNA TV, sa na prvý pohľad nezainteresovaným zdá byť "málom" (napríklad v porovnaní s priestorom, aký sa dostáva, síce neporovnateľne početnejšej do 400-tisícovej menšine Maďarov na Slovensku vo verejnoprávnej RTVS, nevraviac o rozhlasovom okruhu Patria...) predsa jesto aspoň o čo sa oprieť, a to nielen z aspektu "povzbudenia slovenskej reči", ale aj v rámci prepotrebného "slovenského nadýchnutia sa", obnovy ducha a sebauvedomenia sa Slovákov v Maďarsku.

 

Všetkým, ktorí prikladajú ruku k záslužnému slovenskému činu Slovákov v Maďarsku si za túto námahu - a prečo to nepovedať, aj chrabrosť (pretože k pocitu a vedomiu byť a prejavovať sa Slovákom v Maďarsku vždy bolo načim a aj po nástupe akokoľvek proklamujúcej novej vlády vyznávajúcej "kresťanské hodnoty a kultúru v celej Karpatskej kotline" bude treba v tomto úsilí okrem tvorivého kumštu koncentrovať aj odvahu a statočnosť za slovenskú vec), prináleží - a nielen preto, že už dhých 35 rokov so cťou vytrvali, z ich materskej krajiny, zo Slovenska, hlboká poklona...

OBROVSKÉ ĎAKUJEME!

SME A ZOSTANEME S VAMI!

NECH VÁS VEDOMIE, ŽE VAŠA TVORBA A ŽURNALISTICKÉ POČINY

MAJÚ ZMYSEL AJ ODOZVU I NA SLOVENSKU,

NABÁDA K NOVÝM ODHODLANIAM!

 

ĽUDO POMICHAL

FOTO: ĽUDO POMICHAL, ERIKA TRENKOVÁ, ARCHÍV

 

Na titulnej fotografii:

Ján Fuzik, ktorý v roku 1983 rozbiehal ako redaktor slovenské vysielanie Maďarskej verejnoprávnej televízie. Takto prezentoval svoj mimoriadne podnetný 60-minútový dokument "Mať volá" (1996) o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v roku 1947 počas kultúrneho programu pripomienky 70. výročia udalosti v sobotu 24. júna 2017 v Pitvaroši. Až do presídlenia v apríli 1947 rýdzo slovenskej obce uprostred cesty medzi dvomi kľúčovými centrami slovenskosti na Dolnej zemi - Slovenským Komlóšom v Maďarsku a Nadlakom v Rumunsku.

 

Na snímkach vo fotogalérii:

Historický okamih prvých tvorcov slovenskej redakcie Maďarskej TV pred 35 rokmi - Ján Fuzik celkom vpravo.

Takto pripravujú v súčasnosti slovenskí televízni a rozhlasoví redaktori a moderátori vysielania v TV a rozhlase v slovenskom jazyku. DOMOVINA sa má o koho poctivo oprieť a na koho sa spoľahnúť...

Ján Fuzik, vtedajší hovorca slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku, v debate s Alžbetou Hollerovou Račkovou, predsedníčkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, počas pripomienky 70. výročia výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v roku 1947, ktorá sa konala v sobotu 24. júna 2017 v Pitvaroši na slovenskej Dolnej zemi v Maďarsku.

Starosta obce Pivaroš Tibor Radó v debate s Jánom Fuzikom.

"Pitvarošské zvítanie sa" Anny Lehotskej, predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy v Pitvaroši, s Jánom Fuzikom. (Tu vznikalo následne interview Eriky Trenkovej s Jánom Fuzikom pre týždenník Slovákov v Maďarsku ĽUDOVÉ NOVINY...)

Dve generácie žurnalistov, patriacich v tom-ktorom čase v príbehu viac ako troch desaťročí slovenského vysielania v Maďarskej verejnoprávnej TV k jeho kľúčovým postavám, pričom zhodou okolností v Segedíne:  Janko Fuzik v debate s Jankom Bencsikom.

 

X                                     X                                       X

 

Pri príležitosti premietania dokumentárneho filmu – práve zo slovenskej televíznej dielne v Maďarsku – Mať volá z roku 1996, pri príležitosti 70. výročia výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v Pitvaroši, sa v júni 2017 Erika Trenková pozhovárala s prvým vedúcim redaktorom aj o histórii

 Slovenského vysielania Maďarskej verejnoprávnej televízie.

Dozaista práve žáner interview je najkontaktnejší a bezprostredný, aby s využitím dynamickosti otázok a priamočiarych konkrétnych odpovedí, sa čitatelia ĽUDOVÝCH NOVÍN dozvedeli o tom, na čo majú Slováci v Maďarsku byť nielen právom pyšní, ale v kontexte hľadať aj nové, smelšie ambície, ciele a opodstatnenosť svojho bytia aj prežitia. 

A tak aj preto po zverejnení vydaní Ľudových novín vo formáte PDF na portáli luno.hu portál SLOVENSKÉ ZAHRANIČIE rozhovor Eriky Trenkovej s Jánom Fuzikom veľmi rád sprostredkuje aj ďalším krajanom vo svete prelinkovaním  k dvoma číslam ĽN.

 

KTO JE JÁN FUZIK

Dlhoročný aktívny spoločensko-politický predstaviteľ slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku, slovenský krajanský aktivista a politik. Počas profesijného života pôsobil ako novinár, dokumentarista, režisér a krajanský aktivista. Šestnásť rokov pracoval v regionálnom televíznom štúdiu v Segedíne.

Ján Fuzik (stále svieži šesťdesiatnik, narodený 10. októbra 1957 v Kestúci) po absolvovaní odboru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1980) pracoval ako redaktor týždenníka Ľudové noviny (1981-1982). Od roku 1983 bol 16 rokov redaktorom Našej obrazovky - slovenského vysielania regionálneho segedínskeho štúdia Maďarskej televízie. Krátky čas pôsobil vo funkcii podpredsedu Zväzu Slovákov v Maďarsku. Funkciu predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy vykonával od roku 1999 počas štyroch volebné cyklov, od roku 2014 až do roku 2018 pôsobil vo funkcii šéfa hovorcov 13 národnostných menšín v maďarskom Parlamente a zároveň aj ako hovorca slovenskej národnostnej menšiny.

Z tvorby: Ján Fuzik režíroval televízne dokumentárne filmy (napr. Kestúcka kronika a Bez domova). Je autorom mimoriadne inšpiratívneho a aj z historického pohľadu výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v roku 1947 jedinečného a aj profesionálne objektívne stvárneného 60-minútového dokumentárneho filmu Mať volá (1996), ktorý sa s povolením autora dvakrát - v septembri 2017 v Senci a apríli 2018 v Sládkovičove, s veľkým ohlasom presídlených Slovákov premietal aj na Slovensku. Aktivizoval sa aj ako beletrista na stránkach Ľudových novín, v almanachu Zrod a v Našom kalendári. Z maďarčiny preložil súbor štúdií I. Käfera Maďarsko-slovenská literárna vzájomnosť (1984).

V roku 2006 udelili Jánovi Fuzikovi vysoké štátne vyznamenanie: Rad dôstojníckeho kríža Maďarskej republiky (občiansky).

 

 

MYŠLIENKY A NÁZORY JÁNA FUZIKA ČÍTAJTE 

NA PORTÁLI SLOVENSKÉ ZAHRANIČIE

 

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/udalost/1703/jan-fuzik-o-vklade-narodnosti-do-kulturneho-dedicstva-v-madarsku

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/udalost/754/jan-fuzik-moja-funkcia-je-poctou-pre-slovakov-v-madarsku

Fotogaléria

Počet zobrazení: 107x Zobraziť komentáre (0)

Komentáre:



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line