Laco Deczi, jedinečný džezový úkaz, ktorému sa klania aj trubkársky New York, poteší Slovákov a Čechov vyše 60 koncertmi!

hlavn√° foto

Svojský formát, imponujúci. Aj provokujúci, dráždiaci. Ba i dušu pohládzajúci, pozitívnu energiu pumpujúci. Priamočiarou ľudskosťou okrášlenou  bezbrehou otvorenosťou, keď neštylizovane, bez póz, ukladá pred publikom myšlienky v príbehoch, krehkejšie duše až šokuje. Vyznievajú totiž odľahčene ba veselo, sem-tam aj v predstavivosti až neuskutočniteľné, hoci v jeho životnom príbehu sú obsiahnuté naozaj všetky príchute vrátane blenu, príkrosti. Aj preto vari čo na duši - to na jazyku. V ohľaduplnejšej reči sa tomu vraví - nekašle sa... On, Laco Deczi - slovenský trubkár, skladateľ, kapelník, herec a maliar z New Yorku. A najmä - nespútaný a nespútateľný živel...

Tak to napokon v intermezzách, keď v skratke aj so svojským humorom čo-to počas koncertu v bratislavskom Carltone vybral z vrecka spomienok na časy minulé, československé, pražské či bratislavské - ešte pred emigráciou, ale najmä jeho "vytrúbené desaťročia" oddreté  na americkom brehu Atlantiku. Po silný príbeh nemusel naprieč krajinou, najviac si vystačil v New Yorku. Žije, komponuje, koncertuje, veselí sa či prekonáva námahu i únavu, miluje, láska, ale aj kľaje, bohuje a hreší...

A "hádže perly sviniam", pretože nech sú jeho voľné slovné úlety (aké podivné, rovnako ba ešte viac je voľný, hoci umom aj skúsenosťami nezošnurovane regulovaný...?) akokoľvek bezostyšné, pre útlocitných až vulgárne, keďže nehrá na harfe, tak to aj s decibelmi jeho chalanov, skvelých hráčov v kapele Celula New York,  je stále ešte v medziach udržateľnosti. Ba v dnešnom dokrkvanom svete viac štekliace príjemnosťou netuctového jedinečného džezmena - trubkára akoby mal byť na duchu poznačený stupídnosťou  napajedeného "dedka".

A keďže je Laco v efektívnej kondícii, čo potvrdil aj májovým bratislavským koncertom v kaviarni Korzo v Carltone, náležitým slovníkom naň na svojom facebookovom profile aj pozýval:  "SLOVENSKO SA NESERE! Dnes hrajem v Bratislavě, tak koukej dojít. Kousek odtud jsem se kdysi narodil a chci, aby tu dnes večer bylo plno! Párty bude ne jako hovado, ale jako sto hovad! Takže dojdi levou i pravou nohou... "

Keď mal osemdesiatku, kontroverzný denník SME mu do titulku možno aj pre Decziho prostorekosť bez náhubku doslova priklincoval: "Primitív, xenofób, šialený bohém. Ako sa Laco Déczi dostal z Bernolákova do New Havenu." A pritom "smetiari", ako rovnako bez servítky vravievame v skratke týmto rozporuplnosťou hraničiacou s hystériou rôzneho druhu poznačeným novinám , žiaľ, okrem iných serióznu žurnalistiku zarmucujúcich prešľapmi (velebenie klamstva, dezinformácie "hlavného prúdu" hraničiace s ideologicky natretou "fabrikou na jedinú pravdu" v rovnošate multikulturalizmu, degradujúcej amerikanizácie, najmä však dehonestácie národného či vlasteneckého cítenia - to všetko sa prejavuje o. i. aj v selektívnosti  "vyvolených a výnimočných", ktorým SME dáva veľkorysý priestor, napokon, prečo aj nie, veď ide o súkromné médium ctihodných oligarchov, sic...!) sa kedysi tvárili ako konzervatívny denník, až ho napokon "nežne sklátil" bezbrehý liberalizmus  posúvajúci kedysi seriózne noviny "Ježíkovej éry" na úroveň žltého podpásového bulváru. V tomto konkrétnom príklade, nech už budú akokoľvek blufovať, faulovať  či "hoaxovať", však predsa len objektívne pripusťme, že v titulku naskicovali, hoci drsne, čo-to z prekérností Lacovho života a spôsobov jeho komunikácie, prezentácie, keď bez ľútosti nazýva - hoci vulgarizovaným slovníkom, a občas na hrane sporu, veci pravými menami. Veď  čo už môže byť priamočiarejšie ako orla nazvať orlom či osla oslom?

A tak aj preto je lepšie, ľahšie, príjemnejšie a stráviteľnejšie než načúvať Lacovej vrave (hoci je nefalšovaným originálom každým cólom - či rozpovie príbeh o svojich troch deťoch, pričom  syn Vajco sa decentne za chrbtom otca usmieva spoza bicích, a či zaperlí fórom štvrtej cenovej, kde sa stane hlavnou hrdinkou nafukovacia Anča, ktorá je vo finále "aj tak iba kurva"...), je vcítiť sa do jeho hudby. Do rozmaru a mámenia podôb, keď sa vpíja jeho tu razantná, tam zasa melancholická trúbka cez uši, oči, pery, nozdry a dušechvenie, až zaplní do prasknutia emócií aj tú poslednú vlásočnicu na konci prstov nôh. Kým tie sa bránia tranzu, a iba tak, vedomky zľahka, si nehlučnými podošvami potvrdzujú zmyselnosť Lacovej trúbky do taktu. Veru tak.

Napriek tomu, a možno práve preto, je zážitkom zájsť si na niektorý z koncertov Laca Decziho, ktorými s priam roztrhnutým vrecom prizýva džezových fajnšmekrov na Slovensku i v Čechách v roku jeho osemdesiatky. Apropo. Magicky priťahuje, čo bolo príznačné pre bratislavský koncert, fanynky, ženskú časť publika, ba, na počudovanie, aj všeobecne mladšie ročníky, sťaby jeho vyspelé deti...

Aby nostalgici, vekovo sa isto-iste približujúci Lacovi, prichádzali s počudovaním: a kdeže sú džezmeni, kam sa podeli skalní z "džezákov" z PKO, nebodaj sa "klasici z Véčka" premenili na domasedov...? Aj jediný dobrý dávny známy, ktorého som na koncerte stretol - sochár, grafik, maliar a literát Vlado Havrilla, stískajúc pod pazuchou vinylovú platňu Laca Decziho z roku 1976, si so zážitkom vypočutého a precíteného, mysľou zaletel do dávneho minulého storočia, keď aj džez, čudákov či rôznym spôsobom "vybočených" umelcov sme vnímali akosi nekomfortnejšie.

Čo už, časy sa menia. Asi to tak má byť. Alebo?!

 

ĽUDO POMICHAL

 

Na titulnej fotografii:

Laco Deczi na koncerte v Divadle ERB v Banskej Štiavnici v októbri 2017.

Foto: Ľubomír Lužina

 

KTO JE LACO DECZI

Trubkár, skladateľ, kapelník, herec a maliar. A najmä - bezbrehý živel. Tajfún s dobromyseľnou dušou, ktorá sa neprieči iba vlastným pravidlám hry. Tej, ktorej v živote i dúchaním do trúbky určuje partitúry iba on sám.

Narodil sa 29. marca 1938 v Bernolákove. Hudobník, skladateľ, amatérsky výtvarník a herec po vojenskej službe zakotvil v Sextete Divadla Rokoko v Prahe, z ktorého neskôr vznikol súbor Jazz Outsiders.  Po dočasnom rozpustení džezového súboru SHQ v roku 1965 bol frontmanom Reduta kvintetu. Keď v roku 1967 založil vlastný súbor Jazz Cellula, bol súčasne členom Jazzového aj Tanečného orchestra Československého rozhlasu.

Na svojom konte má dve desiatky hudobných a videoalbumov, hosťoval na albumoch Jazz Goes To Beat alebo Jazz ze studia A. Je autorom celého radu orchestrálnych skladieb.

V roku 1985 emigroval do západného Nemecka, odtiaľ v roku 1987 do USA, kde žije doteraz a hrá v kapele Celula New York. Pravidelne koncertuje aj v Česku a na Slovensku. Jeho život sa stal námetom filmov Volná noha a Para nad riekou, on sám si zahral herecky aj hudobne vo filme Kalamita (1981) režisérky Věry Chytilovej. V roku napísal Jiří Šebánek o hudobníkovi knihu s názvom Na plný plyn (2003).

Laco má troch synov – s prvou manželkou Milenou hudobníka Ladislava (Vaico), Štěpán (Pišta) sa mu narodil v mimomanželskom vzťahu s Monikou a s bývalou čínskou partnerkou má syna Petra (Džingischán).

V roku 2018 má naplánované veľké turné po Česku a Slovensku, na ktorom odohrá vyše 60 koncertov. Vo štvrtok 17. apríla potešil skvelým koncertom  svoje "klubové publikum" v Café KORZO v bratislavskom Carltone.

 

X                                 X                                    X

 

"Nadáva a bez okolkov všetkým tyká. Džezový trubkár a skladateľ Laco Deczi je endemit. Nerobí hudobné kompromisy. Miluje život a príbehy o tom svojom nafukuje. Je rád, keď sa ľudia okolo neho smejú. A ešte radšej, keď počúvajú jeho trúbku."

Jana Kollárová, Magazín PRAVDY, 6. 6. 2016

 

ČÍTAJTE INTERVIEW NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA:

Laco Deczi: Mám vytrúbenú hlavu

https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/395095-laco-deczi-mam-vytrubenu-hlavu/

Fotogaléria

Počet zobrazení: 52x Zobraziť komentáre (0)

Komentáre:



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line