Pocta Robertovi Capovi v Budapešti - mal legendárny maďarsko-americký fotoreportér slovenskú DNA po matke z Veľkých Kapušian?

hlavn√° foto

Do zlatožltého vizuálneho zážitku predĺžené babie leto 2018 bolo lákadlom na prekvapenia. V jesennej Budapešti, keď ešte 20. októbra teplomer ukazoval úchvatných a rekordy lámajúcich 25 stupňov, ma potulky zaviedli od nášho Slovenského inštitútu na Rákoczi út cestou do svätoštefanskej Baziliky cez Károly kőrút k jedinečnému z dvoch strán otvorenému "kontajneru". Jeho pôsobivosť a zajedno aj lákavosť znásobovala haravara pod neďalekým "ruským kolesom" v parku. Aj nápis na prezentačnej "fotobunke": CAPA 105.

Výstavy vo verejnom priestore majú výnimočnú atmosféru už samé o sebe, a ak sa ešte prelínajú príbehmi veličín, potom sa nielen pozorovateľ "nad vecou", ale aj zainteresovaný a zaujatý divák s vášňou oddá hoci, ako v tomto konkrétnom esteticko-poznávacom záchveve, dotykom s majestátom fotografie. Tú, ktorú v čierno-bielom fenoméne 105 záberov ponúkol sujet tvorby Endre Ernő Friedmanna (pretože to bolo občianske meno budapeštianskeho židovského novorodenca zapísaného v matrike 22. októbra 1913 v Budapešti), mala skvostný príbeh celoživotnej tvorby Roberta Capu.

Je ocenenia hodné, že Maďari svojmu rodákovi, ktorý neskôr po emigrácii prijal americké občianstvo, zriadili samostatnú a originálnu galériu v hlavnom meste, a tak som príležitostnú výstavu v plenéri vnímal skôr ako osobitú poctu s pridanou hodnotu faktu, že práve v októbri sme si pripomenuli 105 rokov od narodenia veľhlasného vojnového fotoreportéra. Napokon, číslovka 105 v názve samotnej výstavy bola určujúca aj pre identický počet vystavených fotografií. Technicky aj esteticky nezvyčajne, keď, ako to dokumentujú moje snímky z výstavy, všetko fotografove "NAJ" z jeho na mínu "nastúpivšom predčasnom konci" kariéry aj života, sa pomestilo aj s textami pod jedinečné zábery na celoplošný obrovitánsky nástenný plagát. Vynaliezavý projekt, skvostný nápad! Bravó! Niečo podobné sa v prezentácii fotografii málokedy vída...

Nuž a málokedy sa médiá, historici, letopisci a aj tí, ktorí sa zaoberajú dejinami a príbehmi fotografie a jej tvorcov vrátane legiend, hrabú v matrikách, rodokmeňoch. Pričom, aj z pohľadu nás, Slovákov, by to v prípade oboch Friedmannovcov - Capovcov - Roberta aj Cornella, stálo veru za to. Prečo? Z celkom prozaického dôvodu. Na počiatku strhujúcej až dramatickej, hoci krátkej  kariéry najvyhlásenejšieho vojnového fotografa v histórii svetovej fotografie (veď zomrel ako 40-ročný!) bola totiž jeho matka - židovka z Horného Uhorska, zo slovenského prostredia Veľkých Kapušian na dnešnom východnom Slovensku neďaleko Prešova: Juliana Berkowitsová. Tak totiž za slobodna znelo priezvisko matky oboch bratov Friedmanovcov - Roberta aj Cornella.  Aby po presťahovaní sa do Budapešti sa obaja narodili v Budapešti v maďarskej židovskej rodine. Akiste by bolo zaujímavé a, predpokladám, že aj objavné pátrať viac po predkoch oboch fotografických legiend, ktorých história uvádza prívlastkom "maďarsko-americkí", zo strany ich matky.

Viac veru načim odkrývať čo akokoľvek "nepatrné" slovenské stopy v Uhorsku. Už aj preto, aby si ich (a príkladov jesto na desiatky: spomeňme svetoznámeho architekta  - evanjelického kozmopolitu Ladislava Hudeca, slovenského rodáka z Banskej Bystrice, ktorého Maďari vyhlasujú "za Maďara" kvôli Hudecovmu prijatiu maďarského občianstva, alebo ďalšieho slovenského rodáka z Čachtíc - skvelého maliara Ladislava Medňanského, pri "uhorsko-maďarskom" určení pôvodu ktorého zasa naši južní susedia - historici umenia sa zasa odvolávajú na to, že vyštudoval a pôsobil v Budapešti, a že sa samotný "Mednyánszky" nehlásil k svojmu slovenskému pôvodu...), neprivlastňovali iní.

Alebo je tomu inak?! Nože skúmajme, odhaľujme, snorme...

Aj to, nielen však iba to, sa mi počas výstavy v Budapešti, ktorá mi nadlho utkvie vo filme mojej pamäte, vyjavilo v mysli ako provokujúce, zmyselné, inšpiratívne a najmä invenčné.

 

ĽUDO POMICHAL

FOTO: AUTOR

Budapešť október 2018

 

KTO BOL ROBERT CAPA

Narodil sa 22. októbra 1913 v židovskej rodine v Budapešti pod svojim vlastným menom Endre Ernő Friedmann. Ako fotograf bol samouk. Už v mladom veku bol ovplyvnený myšlienkami a ideami umelca a básnika Lajosa Kassáka, ktorý ho zároveň poučil o maďarskej a americkej sociálnej fotografii po začiatku 20. storočia. Na základe svojich dvoch hlavných záujmov - politiky a literatúry - sa rozhodol stať žurnalistom. V dôsledku svojich politických aktivít a problematických kontaktov odišiel v roku 1931 najskôr z Maďarska do Nemecka a neskôr v roku 1933 do Francúzska. 

Po ťažkom období v takmer úplnej chudobe stretol na jar v roku 1934 v Paríži svojho úspešnejšieho krajana André Kertésza, ktorý ho začal učiť fotografovať a pomohol mu i nájsť prácu. V tomto období Capa stretol i svojich budúcich celoživotných priateľov Davida Szymina (Seymoura) a Henri Cartier-Bressona a sériou fotografií z dobového politického diania okolo ľavicového Ľudového frontu pre parížske noviny Regards vstúpil medzi profesionálnych fotografov.

V roku 1936 sa vďaka sériám fotografií z občianskej vojny v Španielsku dostal do popredia svetového fotožurnalizmu a začal spolupracovať so známym americkým časopisom Life. Mimochodom, práve počas občianskej vojny v Španielsku sa reportérske cesty Roberta Capu skrížili s vtedajším vojnovým spravodajcom Ernestom Hemingwayom, ako aj ďalším výnimočným fotografom - Slovákom Dežom Hoffmannom,  neskôr svetoznámym fotografom The Beatles!

Koncom 30. a začiatkom 40. rokov Robert Capa striedavo vytváral reportáže s politickou, vojnovou, sociálnou (sirotinec vo francúzskom Biarritzi), ale i športovou tematikou. Po vypuknutí II. svetovej vojny pracoval ďalej ako fotoreportér časopisu Life Collier's v Európe a v severnej Afrike, v roku 1944 vytvoril autentické zábery z vylodenia spojencov vo francúzskej Normandii. Žiaľ, z jeho práce počas vylodenia sa zachovalo iba 12 záberov, aj to technicky menej vydarených, pretože jeho negatívy nedbalo spracovali v agentúrnom fotolaboratóriu natoľko, že boli nepoužiteľné, zničené.

Po skončení vojny sa Robert Capa stal americkým občanom a strávil niekoľko mesiacov v Kalifornii, kde pomýšľal i na kariéru režiséra-producenta. V roku 1947 v Paríži spoluzaložil s priateľmi a novými známymi (Georgeom Rodgerom a Williamom Vandivertom) medzinárodnú fotografickú agentúru Magnum (Magnum Photos). Po presídlení do Paríža sa rozhodol naplno venovať práci v agentúre a písaniu cestopisnej literatúry. 

V Paríži sa Robert stretával so známymi umelcami ako Pablo Picasso, Ernest Hemingway alebo John Steinbeck, v tomto období sa venoval i portrétnej fotografii. Od konca 40. rokov priebežne spolupracoval na cestopisných článkoch (napr. pre časopis Holiday) a rôznych publikáciách. Príležitostne sa vracal k práci vojnového reportéra, čo sa mu stalo i osudným. Zomrel 25. mája 1954, keď počas dokumentovaní bojov za oslobodenie francúzskej Indočíny šliaplo na mínu... 

Typickou črtou fotografií Roberta Capu bola fascinácia človekom na hranici života a smrti, bezprostrednosť až intimita záberov, silný vizuálny dojem a hlboká ľudská účasť. Vďaka tomu je dodnes považovaný za jedného z najvýznamnejších vojnových reportérov.  Životné osudy neobyčajného človeka so silným príbehom a  jeho priateľstvá s výnimočnými osobnosťami ako boli John Steinbeck, Ernest Hemingway, Wiliam Saroyan, Irwin Shaw, či jeho viac než priateľský vzťah k slávnej herečke Ingrid Bergmanovej, ale aj k ďalším osobnostiam, pútavo zachytáva Richard Whelan v biografii o Robertovi Capovi, ktorá vyšla v Budapešti.

Fotogaléria

Počet zobrazení: 88x Zobraziť komentáre (0)

Komentáre:



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line