Za čo zomrel Jozef Gabčík

hlavná foto
Trvanie: 27.05.2017
Miesto: Denník Pravda
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Aký zmysel malo zabiť zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha? Veď nacisti odpovedali vyvraždením tisícov zväčša nevinných ľudí. Spory na túto tému pokračujú aj 75 rokov po atentáte, ktorý v Prahe uskutočnili dvaja z Anglicka vyslaní výsadkári - Slovák Jozef Gabčík a Čech Jan Kubiš. Zostávajú však aj ďalšie otázniky. O nich v denníku PRAVDA píše publicista VLADIMÍR JANCURA.

Dodnes nie je celkom jasné, akú úlohu v celej operácii zohral Edvard Beneš, vtedajší prezident ČSR v londýnskom exile. Čo všetko vedel o chystanom atentáte? Zatiaľ nie je ničím doložené, žeby práve Beneš vydal rozkaz na likvidáciu Heydricha – muža č. 3 v Tretej ríši. Len sa predpokladá – na základe rôznych indícií a svedectiev – že to mohol urobiť jedine vrchný veliteľ čs. ozbrojených síl, čiže práve on.

Sám Beneš svoju účasť na príprave atentátu popieral nielen počas vojny, ale aj po nej. Predstaviteľom domáceho odboja tvrdil, že nevedel o pláne spravodajskej služby a o poslaní dvojice parašutistov. A keď sa o tom dozvedel koncom apríla 1942 z depeše sokolskej odbojovej organizácie, vydal vraj rozkaz šéfovi vojenského spravodajstva Františkovi Moravcovi, aby rešpektoval názor domáceho odboja a rozbehnutú akciu okamžite zastavil. Vo svojich pamätiach to potvrdil Benešov blízky spolupracovník Prokop Drtina.

„Tento atentát by asi ničím neprospel Spojencom a pre náš národ by mal nedozerné dôsledky,“ oznamovali do Londýna predstavitelia odbojovej skupiny Jindra. „Ak by napriek tomu bol atentát zo zahraničných dôvodov žiaduci, nech sa podnikne proti niekomu inému.“ Čiže nie proti Heydrichovi.

Memoáre však napísal aj generál Moravec a v nich tvrdí, že takú svojvôľu, ako nariadiť podobný atentát na vlastnú päsť, by si nikdy nemohol dovoliť. „Prezident nielenže vedel o operácii ako takej a aktívne sa zúčastnil na jej počiatočnom plánovaní, ale poznal aj totožnosť parašutistov poverených jej vykonaním a prijal Kubiša s Gabčíkom krátko pred ich odletom a v mojej prítomnosti im so slzami v očiach dal zbohom.“

Veriť, neveriť? Sú tu ešte denníky Benešovho osobného tajomníka z tých čias Eduarda Táborského. Keď 22. júna 1942 nemecké noviny zverejnili Himmlerovu správu o páchateľoch atentátu na Heydricha, spomenul si Táborský na deň, keď Moravec priviedol k prezidentovi dvoch či troch mladíkov mimo dohodnutého programu. Vraj idú na dlhú cestu a prišli sa rozlúčiť. Potom sa zavreli v Benešovej pracovni. „Žeby to boli Gabčík a Kubiš?“ Táborský považoval za nevhodné pýtať sa na to prezidenta.

Žeby Beneš klamal, keď sa zaprisahával, že on rozkaz na zabitie Heydricha nevydal? Podľa vojenského historika Jiřího Šolca, autora knihy Po boku prezidenta, Beneš bol príliš skúseným politikom, aby nevidel, akú veľkú zodpovednosť by na seba vzal takýmto rozkazom. „V podobných prípadoch radšej prenášal zodpovednosť na iných, ktorým ponechával rozhodnutie, keď naznačil, že by nemal proti nemu zásadné pripomienky,“ dodal Šolc.

Predpokladá sa, že likvidácii Heydricha dávali prednosť aj Briti, ich tajná služba SOE uskutočňovala výcvik československých diverzných parašutistov. Heydrich bol totiž zároveň šéfom všetkých nemeckých spravodajských služieb, okrem vojenskej – Abwehru, druhým mužom v SS, projektantom „konečného riešenia“ židovskej otázky, stelesnením zla. Keby sa operácia podarila, nacistická elita by sa prestala cítiť bezpečne.

Z dochovaných dokumentov si zasluhuje pozornosť čestné vyhlásenie, podpísané Gabčíkom 1. decembra 1941, v ktorom sa zaviazal vykonať nekonkretizovanú „sabotážnu alebo teroristickú akciu“ , ktorá „bude mať patričný ohlas doma i vo svete“. Ďalší český historik Jaroslav Čvančara na základe toho usudzuje, že operácia Anthropoid, ako akciu v Londýne nazvali, sledovala predovšetkým politické a propagandistic­ké ciele.

K takémuto hodnoteniu sa v súčasnosti prikláňa aj väčšina slovenských historikov skúmajúcich tieto udalosti, napríklad Miloslav Čaplovič alebo Marek Syrný. Československá vláda v exile potrebovala veľmoci presvedčiť niečím veľmi výrazným. Spojenci jej totiž vyčítali, že nemecké vojská bojujú proti nim československým zbraňami a že Česi a Slováci pomáhajú Hitlerovi viesť vojnu. Atentát mal ukázať, že v Česku a na Slovensku naberá silu protifašistický odboj a že ČSR treba obnoviť v jej prvorepublikových hraniciach s dvomi štátotvornými národmi. Preto v tandeme, ktorý mal uskutočniť atentát, bol Čech i Slovák. Za veliteľa určili autori operácie o 14 mesiacov staršieho Gabčíka.

Rozkaz musí vojak splniť

Gabčík sa navyše v rokoch 1927 – 1932 vyučil v južných Čechách pri Písku za kováča a zámočníka, zároveň tam absolvoval dva roky tzv. učňovskej pokračovacej školy. Rodák z Poluvsia (dnes je to súčasť Rajeckých Teplíc) teda vedel po česky, rozumel českej mentalite, mnohí ho neskôr, už v emigrácii, považovali dokonca za Čecha.

Rozpad ČSR a vznik Slovenského štátu zažil vtedy 27-ročný Gabčík ako zamestnanec žilinského závodu na výrobu bojových plynov. V tom závode spoznal čoskoro aj dôstojníkov wehrmachtu, ktorí prišli „dozerať“ na špeciálnu výrobu a ich správanie sa mu rýchlo znepáčilo. Rozhodol sa odísť do Poľska, kde sa vtedy zhromažďovali dobrovoľníci pre čs. zahraničné vojsko.

Veď ako vojak prezenčnej služby v Košiciach pred siedmimi rokmi prisahal vernosť Československej republike. Okrem toho bol Gabčík tak trocha dobrodružnej povahy. Priateľ Jozef Ziman ho po rokoch charakterizoval týmito slovami: „Jožo bol smelec súci do sveta.“

Už v poľských Malých Bronowiciach sa Gabčík spriatelil s Honzom Kubišom z Dolných Vilémovic (obec na južnej Morave). Vtedy ešte netušili, že ich čaká spoločný osud. Obaja bojovali vo Francúzsku a po jeho kapitulácii zamierili s ďalšími stovkami Čechov a Slovákov do Veľkej Británie. V lete 1941 súhlasili so zaradením do výcviku pre zvláštne úlohy a absolvovali rôzne kurzy pod vedením britských inštruktorov.

Obaja ich skončili s dobrými výsledkami, velitelia však spočiatku našli Gabčíkovi do operácie Anthropoid iného „parťáka“ – Karla Svobodu. Keď sa ťažko zranil pri výcviku, nahradil ho práve Kubiš. Išlo zrejme o dobrý výber, tí dvaja sa vzájomne dopĺňali – temperamentnejší Gabčík a rozvážnejší Kubiš.

Už začiatkom októbra 1941 im Moravec povedal, kam poletia a s akou úlohou. A kedy? Najprv sa počítalo so šibeničným termínom – atentát sa mal uskutočniť už 28. októbra, na výročie vzniku Československej republiky. Preto sa všetko šilo horúcou ihlou a vznikali problémy.

Pôvodne mali do protektorátu letieť dve skupiny výsadkárov, nakoniec poslali až tri. Októbrový termín sa nestihol a z rôznych dôvodov sa nedodržal ani náhradný novembrový. Nakoniec Gabčík s Kubišom odleteli až poslednú nedeľu decembra 1941. Výsadok budúcich atentátnikov však neprebiehal najšťastnejšie. V dôsledku navigačných chýb všetky tri skupiny dopadli ďaleko od dohodnutých miest.

Skupina Anthropoid sa mala vysadiť pri Plzni, v skutočnosti Gabčík s Kubišom dosadli na zem len dvadsať kilometrov od Prahy. Navyše prvý sa pri páde zranil, opuchol mu členok a kráčal veľmi ťažko. V neznámom prostredí sa však dokázali rýchlo zorientovať a nájsť si bezpečný úkryt. Schovali sa v opustenom kameňolome. Z neznámych dôvodov však nezamietli po sebe stopy v snehu, a tak ich na druhý deň ráno ľahko objavil hájnik Alois Šmejkal z Nehvízd.

Ešte šťastie, že Šmejkal nebol konfidentom gestapa. Naopak, spolupracoval s ilegálnou odbojovou organizáciou, ktorá im zaobstarala policajné prihlášky a pracovné knižky pod falošnými menami.

Do Prahy sa sťahovali niekedy v polovici januára 1942 a potom sa takmer päť mesiacov pohybovali po protektoráte ako Zdeněk Vyskočil (Gabčík) a Otto Strnad (Kubiš). Prečo až tak dlho? Striehli na vhodnú príležitosť. Heydrich sídlil v Berlíne, do Prahy prichádzal nepravidelne a zdržiaval sa tu krátko. Až od Veľkej noci 1942 začal zastupujúci ríšsky protektor bývať aj s rodinou na Dolnom zámku v obci Panenské Břežany, vzdialenej asi 14 km od centra Prahy.

Ďalší dôvod: už spomínaný nesúhlas niektorých českých odbojových skupín s atentátom na Heydricha. Vyskočil alias Gabčík sa medzitým ubytoval v odbojárskej rodine Fafkovcov a zblížil sa s ich nábožensky založenou dcérou Liboslavou. Dokonca sa s ňou mal zasnúbiť a sľúbiť, že po vojne si ju vezme. V tom čase však už mal ľúbostný pomer s ďalšou Pražankou, mladou vdovou Annou Malinovou, matkou 3-ročnej dcérky, a neukončil ho. Priateľku Gabčík našiel aj Honzovi.

Podľa niektorých pamätníkov z veľmi úspešnej knihy Miroslava Ivanova Atentát na Reinharda Heydricha (1979) vodcovia domáceho odboja obom dohovárali a varovali ich: tie ženy vás môžu zhodiť. Vraj odpovedali, že keď sú so ženami, nie je to také nápadné. Bolo vari nadväzovanie podobných vzťahov v popise prace anglických výsadkárov – diverzantov? Malinovej priateľka si myslela niečo iné: Zdeněk, teda Jozef, mal rád „vdolky i holky“, spomínala po vojne.

A kedysi populárny slovenský autor literatúry faktu Milan Varsík v knihe Kto ste, Jozef Gabčík (1973) sa odvolal na prírodu: bola jar a mladosti sa nedalo rozkázať. S Malinovou sa však Gabčík intímne zblížil ešte v zime… Asi sa naozaj ľahko zamiloval a možno tušil, že veľa času mu už neostáva a snažil sa zažiť z pozemských radostí, koľko sa len dalo.

Je fakt, že v čase váhania, či od atentátu na Heydricha radšej neupustiť, práve Gabčík – na rozdiel od Kubiša – nástojil na jeho uskutočnení za každých okolností. Svoj postoj obhajoval aj na porade parašutistov so zástupcami domáceho odboja 25. mája. "Som vojak, dostal som rozkaz, ktorý sa nezmenil, a som teda povinný ho splniť,“ namietal, keď väčšina zastávala názor, že treba ešte počkať. Po vojne o tom informoval profesor Ladislav Vaňek, vedúci odbojovej skupiny Jindra, ktorému sa ako jednému z mála podarilo prežiť nacistické represálie.

Na tej schôdzke určili dátum atentátu na 27. mája ráno. A rozhodlo sa aj o tom, kde a ako ho uskutočnia. Z troch rôznych variantov voľba napokon padla na Prahu-Libeň, ohyb trate, kde sa stretávali električky a kde cesta ústila do ostrej zatáčky. Po nej mal o deviatej hodine prechádzať mercedes s Heydrichom…

 

Na titulnej fotografii:

Jozef Gabčík (vpravo) a Ján Kubiš v Anglicku v roku 1941.

Autor: wikipedia

 

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/430795-za-co-zomrel-jozef-gabcik/?utm_source=pravda&utm_medium=hp-box&utm_campaign=shp_rightbox

Počet zobrazení: 125x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2017 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line