Slovenská ovečka, ktorej zlaté rúno je v mlieku

hlavná foto
Trvanie: 04.06.2017
Miesto: Denník Pravda
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Denník Pravda pripravuje seriál Úspešní Slováci. Prinášame príbehy o ľuďoch, ktorí sú vo svojej oblasti výnimoční, aj keď nemusí ísť o mimoriadne známe osobnosti. Aktuálny príbeh je o šľachtiteľoch a chovateľoch oviec, ktorí obohatili kolekciu plemien o najproduktívnejšie mliečne plemeno - slovenskú dojnú ovcu. Stáda výkonnejších mliečnych oviec by mohli postupne zvrátiť súčasnú abnormalitu, keď na výrobu bryndze sa dováža mlieko z Talianska či Balkánu. Tému rozvíja v denníku PRAVDA publicista JOZEF SEDLÁK.

V roku 1989 vyslal Výskumný ústav ovčiarsky v Trenčianskej Teplej mladého vedca Milana Margetína na študijnú cestu do Veľkej Británie. Na ostrovoch za kanálom La Manche sú jedny z najväčších stád oviec v Európe. Margetín si všimol jeden pozoruhodný detail – Angličania, skvelí výrobcovia vlnených látok, dokonale a s vysokou pridanou hodnotou zužitkovali aj ostatné ovčie produkty. Slováka prekvapil veľký sortiment ovčích syrov a dokonca zmrzlina z ovčieho mlieka. V západnej Európe sa práve dvíhala vlna záujmu spotrebiteľov o mliečne výrobky prinášajúce zdravotné benefity.

Pár mesiacov po Margetínovom návrate z Veľkej Británie padol starý režim. Ubehlo pár rôčkov a všetkým zainteresovaným bolo jasné, že slovenské ovčiarstvo sa dostalo na križovatku. O hrubšiu slovenskú vlnu stratili domáce textilky záujem, naporúdzi bola kvalitnejšia a jemnejšia z dovozu, navyše odevný priemysel prechádzajúci privatizáciou čelil nevídanej konkurencii výrobkov z dovozu.

V tejto situácii prichádza Margetín s návrhom, že na Slovensku sa musí chov oviec preorientovať zo známeho trojakého úžitku – mlieka, mäsa a vlny – najmä na produkciu ovčieho mlieka. V čase veľkých zmätkov poznamenaných rýchlo sa meniacimi názormi na budúcnosť slovenského poľnohospodárstva mal Margetín šťastie. Jeho návrh doviezť na Slovensko vysoko produktívne francúzske mliečne plemeno lacaune dostal podporu. V roku 1993 sa na hospodárstve ovčiarskeho výskumného ústavu v Trenčianskej Teplej objavili plemenné barany lacaune.

Francúzska cesta po slovensky

Margetín nemárnil čas a spolu so svojimi kolegami Antonom Čapistrákom a Dušanom Apolenom začali krížiť domáce plemená zošľachtenú valašku a cigáju s lacaune. Len pre zaujímavosť, ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia plemeno lacaune nevynikalo mimoriadnou dojnosťou – veď ročne dávala táto ovečka hojne chovaná v južnom Francúzsku len 70 litrov mlieka.

Na prelome storočí však už ovca lacaune nadojila ročne takmer tristo litrov mlieka. Francúzi prostredníctvom vládnej agentúry naliali do šľachtenia plemena lacaune obrovské prostriedky a cieľ sa dostavil. Nebolo to samoúčelné, známy syr rokfort vyrábajú práve z mlieka oviec lacaune. Za zhruba polstoročie narástli stáda plemena lacaune štvornásobne.

Francúzsko jasne ukazuje, akou cestou sa má uberať moderné poľnohospodárstvo. Keď v piatok minulý týždeň slávnostne uviedli do života nové národné plemeno slovenskú dojnú ovcu, v žilách ktorej prúdi krv domácej valašky, cigájky a francúzskeho plemena lacaune spolu s východofrízskou ovcou, mali a majú slovenskí chovatelia k dispozícii už produkčné stádo vo veľkosti 50-tisíc oviec. Na skromné finančné pomery je to husársky kúsok, ktorý sa trojlístku šľachtiteľov podaril vďaka zanietenej podpore desiatok vynikajúcich chovateľov oviec z celého Slovenska.

Od prvého kríženia po súčasnosť prišlo na svet 25 generácií krížencov, kým plemenári s istotou mohli povedať: Slovensko má novú dojnú ovcu.

Predstavme si ju.

Na farme v Trenčianskej Teplej obdivovali slovenské dojné ovce od malých detí, cez desiatky chovateľov až po ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú. V oplôtkoch boli snehobiele jahniatka, plemenné barany aj bahnice. Nie náhodou pútali veľkú pozornosť, veď na rozdiel od zošľachtenej valašky, ktorá dáva za laktáciu priemerne 120 litrov mliečka, nadojí slovenská dojná ovca o 30 percent mlieka viac, teda 150 až 160 litrov mlieka od chvíle, čo sa narodí malé jahňa až po skončenie dojenia v jeseni. Tento prírastok by mohol znamenať prelom v produkcii ovčieho mlieka, po ktorom je medzi mliekarňami čoraz väčší dopyt.

„Keď sme sa púšťali do šľachtenia, túžili sme dosiahnuť vyššiu mliečnu úžitkovosť a plodnosť typickú pre lacaune a zachovať vysokú odolnosť voči nepriazni počasia a dobrú "chodivosť“, teda priechodnosť podhorskými a horskými pasienkami typickú pre cigájku či valašku,“ opísal podstatu šľachtiteľského projektu Milan Margetín.

Odolná i výkonná

Šľachtitelia akoby sa pokúšali pri šľachtení nového plemena spojiť oheň a vodu. Lacaune neobľubuje horské terény, je to ovečka, ktorá má rada pohodlie, skôr roviny, pasie sa neraz v sadoch. Pripomína najproduktívnejšie dojné plemeno kráv holštýnsko-frízske, ktoré tiež dáva najvyššiu úžitkovosť, keď nestráca energiu zbytočnými pochodmi. Lacaune majú skrátka rady ovčín a výbeh, nie vzdialený pasienok. Lenže najlepšie ovčie mlieko, to vedeli už naši predkovia, je z čerstvej paše z horských a podhorských lúk.

Slovenská dojná ovca podedila po svojich rodičoch naozaj dobré vlastnosti. Dáva viac mlieka, v špičkových chovoch sa dokonca najlepšie jedince približujú dojnosťou plemenu lacaune. Rudolf Bobček, šéf chovu v PD Sklabiňa pri Martine, sa pochválil, že nezriedka najlepšie bahnice dávajú za dojnú sezónu aj 280 litrov mlieka. Takú istú skúsenosť má aj Ján Dvoriak z Agrodružstva Bystré v okrese Vranov nad Topľou. Ide o dva zo štrnástich experimentálnych chovov, ktoré sa zúčastňovali na tvorbe nového plemena ovce.

Stáda SDO-čky, tak v skratke volajú slovenskú dojnú ovcu, spásajú bez problémov aj pasienky v nadmorskej výške od 500 do 700 metrov. To znamená, že nové plemeno zdedilo na jednej strane životaschopnosť a na druhej je veľmi produktívne i plodné. Ktorého chovateľa nepoteší, keď mu bahnica privedie namiesto jedného, dve jahniatka? Plodnosť sa pohybuje v rozmedzí 150 až 170 percent v prepočte na stádo bahníc.

Isteže, za výkon sa platí, slovenská dojná ovca nespasie hôľne pasienky, ale ako pripomína Slavomír Reľovský, riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz, stáda nového plemena môžu vypásť väčšinu lúk a pasienkov v horských a podhorských oblastiach Slovenska. Ešte pred necelými tridsiatimi rokmi zaberali trvalé trávne porasty plochu 880-tisíc hektárov. Vlani ich však bolo o 170-tisíc hektárov menej, pretože na Slovensku ich nemá kto spásať. Zarástli mladým lesom, pretože prudko sa znížili stavy dobytka aj oviec.

 „Veľmi sme potrebovali plemeno, ktoré sa samo napasie a dá pritom veľa kvalitného voňavého mlieka. Teraz ho máme, a to dáva nádej, že uchováme podhorskú a horskú krajinu v tej podobe, ako nám ju zanechali generácie predkov,“ načrtáva očakávania i nádejnú perspektívu Slavomír Reľovský. Zdá sa, že v tejto chvíli majú chovatelia kľúčové tromfy v rukách. Naporúdzi je plemeno, ktoré môže premeniť obrovský zelený oceán bielkovín na ovčie mlieko, z ktorého sa dá vyrobiť prvotriedna bryndza. Keď sme nedávno v Pravde prekvapili i zaskočili slovenskú verejnosť informáciou o tom, že niektoré slovenské bryndziarne dovážajú ovčie mlieko spoza hraníc, objasňoval i ospravedlňoval importy jeden z bryndziarov tým, že slovenské mlieko je drahé.

„Nové produktívnejšie slovenské plemeno by malo výrazne zlepšiť ekonomiku výroby mlieka, čo by malo viesť k tomu, aby sme bryndzu, oštiepky a parenice vyrábali ako vždy v minulosti z domácej suroviny,“ povedala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Vyšľachtenie nového plemena označila za výnimočný počin, teraz je dôležité, aby sa chovatelia zmocnili možností, ktoré im ponúka nové plemeno.

To, pravda, nebude vôbec jednoduché. Produkčný potenciál slovenskej dojnej ovce musia využiť sami chovatelia. O mliečne plemeno je medzi chovateľmi veľký záujem, pretože pravé ovčie mliečne výrobky sa dobre predávajú. Lenže zvýšiť populáciu slovenskej dojnej ovce na štvornásobok, ako sa podarilo Francúzom pri plemene lacaune, bude tvrdý oriešok. Ovce na Slovensku takmer nemá kto pásť a dojiť.

Je to vari najväčší paradox doby. V krajine, kde sú národným jedlom bryndzové halušky, chýbajú bačovia. Bača je dnes jednou z najvzácnejších profesií v poľnohospodár­stve. Muži či ženy, áno, máme už aj bačovky, ktoré sa starajú o stáda oviec, prichádzajú do dôchodkového veku a čiernou morou manažmentov družstiev je, kto ich nahradí.

 

Na titulnej fotografii:

Slovensko nutne potrebuje novú generáciu bačov a bačoviek.

Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Vo fotogalérii:

Slovenská dojná ovca.

Autor: Jozef Sedlák, Pravda

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/431382-slovenska-ovecka-ktorej-zlate-runo-je-v-mlieku/

Fotogaléria

Počet zobrazení: 117x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2017 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line