Kultúrne dedičstvo Slovákov v Srbsku ožilo v pôvabe krojovej krásy a milej nehy vojvodinských Sloveniek v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci

hlavná foto
Trvanie: 07.08.2017
Miesto: Galéria Zuzky Medveďovej
Mesto/obec: Báčsky Petrovec - Kysáč
Štát: Srbsko

V Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci v piatok popoludní slávnostne  otvorili výstavu SLOVENSKÁ KRÁSA V SLOVENSKOM ĽUDOVOM KROJI autorov Branislava Kokavca a Pavla Surového, v produkcii Kultúrneho centra Kysáč, za finančnej podpory Mesta Nový Sad. Jedinečná výstava fotografií vyznievajúca aj ako posolstvo kultúrneho dedičstva Slovákov vo Vojvodine a jeho cenností a odkazov pre ďalšie generácie Slovákov v tejto časti Dolnej zeme, sa uskutočnila v rámci programov 56. Slovenských národných slávností.

Vernisáž poctili svojou prítomnosťou pokrajinský tajomník pre kultúru a informovanie Miroslav Štatkić, štátny tajomník Ministerstva pre štátnu a lokálnu samosprávu Ivan Bošnjak, Jej Excelencia pani veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková, predseda obce Báčsky Petrovec Srdjan Simić, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ján Varšo, predseda ZO B. Petrovec Ján Šuljan a podpredsedníčka ZO B. Petrovec Anna Huďanová, predseda Matice slovenskej v Srbsku Jan Brtka, prof. dr. Zoroslav Spevák, ako aj pokrajinska poslankyňa Tatiana Vujačićova.


SLOVENSKÁ KRÁSA

V SLOVENSKOM ĽUDOVOM KROJI 

Tradícia a inovácia: princezná na zlatom zrnku?

 

Ako je možné uctievať si a zodpovedne pestovať tradíciu a pritom nepodľahnúť návnadám jalového, repetitívneho, ba až obmedzujúceho tradicionalizmu?

Ako inovovať, tvorivo osviežiť staré obrazy a vzorce, archetypy a kánony, aj to neraz v podmienkach, v ktorých dominujú strnulé mentálne schémy a skamenené obranné reflexy, kryštalizujúce sa na podhubí uzavretého, jednoduchého sedliacko-rurálneho sveta a svetonázoru, úspešne sa vyhýbajúceho vplyvom tzv. vysokej kultúry?

Ako presadiť nové uhly pohľadu, ako vytvoriť možnosti na iné vizuálne a kulturologické uchopenie niečoho, čo sa stalo emblematickým znakom identity, nespochybniteľným v rámcoch väčšinovo platnej kolektívnej národno-kultúrnej sebareflexie?

Odpovedzme na nastolené otázky a dilemy celkom jednoznačne: jediným spôsobom a cestou, aby tradícia (o)žila, je práve jej neustále a úporné, dôsledné a kritické prehodnocovanie. Prehodnocovanie, ktoré na jednej strane predpokladá hlbokú úctu k prehodnocovanému, na strane druhej aj otvorené oči a svieži pohľad (a veru aj nadhľad).        

Tradičné ľudové kroje Slovákov v Srbsku, tzv. vojvodinských Slovákov, vo vedomí väčšiny  príslušníkov uvedeného etnika v sebe bezpochyby nesú hlbokú mieru národno-kultúrnej sebaidentifikácie. Mimo segmentov týkajúcich sa etnickej identity sú v týchto krojoch zakódované aj obsahy a pocitové nánosy z rodinnej mytológie, dedičstva a generačnej pamäti, tiež nespochybniteľné prvky ľudovej, sentimentálnej estetiky. Jednoducho povedané, nemožno sa vyhnúť hlbokému citovému pohnutiu, pocitu tichej, hlbokej úcty pri sprostredkovaní a interpretovaní rodinných, transgeneračných naratívnych konštruktov a mentálnych obrazcov, týkajúcich sa takmer mýtickej kategórie „našich starých“. 

V nejednej vojvodinskej slovenskej rodine má ľudový kroj (zdôraznime: predovšetkým ženský) takmer kultový status, opatruje sa a uchováva s dojemnou starostlivosťou, láskou a úctou. Trochu nadľahčene by sme mohli povedať: keby nedajbože došlo k požiaru, ľudový kroj  určite patrí v týchto domácnostiach k predmetom, ktoré sa budú prioritne zachraňovať  pred skazou. Tu je kroj jednou zo svätýň, ktorá sa imperatívne, s rozochvenou rukou a so slzičkou v oku, odovzdáva z generácie na generáciu a tá prvá majiteľka je akýmsi predobrazom všematky, zakladateľky kultu a prarodičky toho-ktorého rodinného spoločenstva.

Vek niektorých krojov, predstavených v projekte Slovenská krása v ľudovom kroji, dosahuje až 140 rokov. Je to už šesť, či až sedem generácií, ktoré sa o ne starajú a uchovávajú ich pred skazou, žehlia, vetrajú, vynášajú na slnko, neraz i prerábajú a opravujú také zložité a náročné textilné štruktúry, akou je predovšetkým ženská ľudová odev, so všetkými tými sukňami, podsukňami, zásterami, čepcami, partami, stužkami, výšivkami... Samozrejme, všetko v domácich podmienkach, najčastejšie svojpomocne.

Sme presvedčení, že už daná skutočnosť dostatočne vypovedá o dejinnej, kultúrnej, ale aj rodinnej, estetickej a emocionálnej svätožiare, ktorou sa aspoň v očiach majiteľov vyznačujú odevné predmety, obsiahnuté v projekte Slovenská krása.

Čím je vizuálny materiál, zhromaždený v projekte Slovenská krása, výnimočný? 

Po prvé: je prejavom hlbokej úcty ku všetkým tým historickým, národno-identitným, pocitovým, ale i estetickým segmentom ľudového odevu vojvodinských Slovákov, zoskupeného zo slovenských dedín a osád, ktoré pozorovateľovi v špičkovom umelecko-fotografickom podaní sprostredkuje.

Po druhé: nemenej aj tým, že tú úctu vyjadruje tvorivým, inovatívnym a sviežim spôsobom. Krása a výpovedná hodnota, navrstvená v tradičných odevoch vojvodinských Slovákov, sa týmto spôsobom stávajú jasne viditeľnými, čitateľnými a živými. Bez ľudskej tváre či na bezvýrazných muzeálnych bábkach, na zažltnutých fotografiách, či dokonca aj na našich milovaných babkách či  prababkách tento príbeh nemá tú sviežosť, ani prenikavosť.

Ten príbeh je sprostredkovaný, opakovaný, akoby sme ho už dávno počuli a videli a už takmer zovšednel pod tenkou vrstvou prachu v našom osobnom múzeu národno-kultúrnej pamäti.

V projekte Slovenská krása v ľudovom kroji autorov fotografa Branislava Kokavca a mentora celého pozoruhodného počinu Pavla Surového, uvedený starý príbeh ožíva, tiene miznú, bábkam sa nalieva krv do líc a vracia lesk do očí a slnečné svetlo v plnej svojej žiare osvecuje živé, skutočné tváre, tváre súčasných dievok...

A to už  vôbec nie sú tváre pokorných, zahriaknutých a naivných Zuziek, ktoré rozpačito skláňajú pohľad k zemi a bezradne splietajú prsty na rukách, stelesňujúc tým kresťansko-patriarchálne, rodovo, ale aj vekovo hierarchické usporiadanie starého sveta. Nie, sú to tváre súčasných, emancipovaných, sebavedomých dievčat, ktoré sa na svet pozerajú priamo a otvorenými očami, ktoré vyjadrujú širokú emocionálnu škálu, počnúc čistou životnou radosťou, nevinným dievčenským šibalstvom pokračujúc a viac či menej tajuplnou ženskou vyzývavosťou nekončiac. 

Sú to dievčatá modernej senzibility. Súčasnej etiky, estetiky a erotiky. A práve to dáva celej veci ozvláštňujúci tón: krása a živosť súčasných dievčat sa neobyčajným, až provokatívnym spôsobom konfrontujú, ale aj  prelínajú  s krásou a patinou starobylosti, vykresávajúc iskry vysokého tvorivého napätia, zložitej estetickej  a emocionálnej štruktúry.

Ide o portréty konkrétnych osobností, dievčat, krása ktorých akoby umocňovala nádheru krojov a naopak, rozkošný kolorit a ornamentika ľudových krojov  svojím spôsobom podčiarkujú a dodatočne ožarujú krásu dievčenských tvárí. Nejde tu teda len o fotografie ľudových krojov, ktoré sú zavesené na „niečom“, ale sú to fotografie mladých, krásnych dievčat, cieľavedome odetých do krásnych  krojov z minulosti, kde sa tie dve estetické úrovne a tie dva príbehy stretávajú, navzájom  ozvláštňujú a nadväzujú vzrušujúci dialóg v rovnocennej, dynamickej a plodonosnej súhre. 

Dokumentárne, kultúrno-historické, národno-identitné a sentimentálne na jednej a esteticko-kreatívne, inovatívno-provokatívne, dokonca módno-estrádne na strane druhej.  Je možné, že práve toto je formulka ako z ľudového odevu našich predkov vytvoriť niečo  úžasné, súčasné a živé, schopné zarezonovať aj v širších geograficko-kultúrnych rámcoch? Je možné, že práve toto je návod, ako z národnej tradície vyryžovať univerzálny ekvivalent trvalej hodnoty a krásy, rovný zlatému zrnku? Ktoré ale princeznú nebude tlačiť a omínať,  ako onen hrášok, naopak, bude jej rozpoznávacím znakom, ozdobou a pýchou.

Nech sa páči, odpoveď si pohľadajte aj sami.

 

ZOROSLAV SPEVÁK

 

Idea slovenskej krásy ako pocta predkom


Kultúrne centrum Kysáč si vo svojej novej vízie dalo za cieľ rozšíriť rádius svojho kultúrneho pôsobenia a inováciami a novými projektmi osloviť a zaintrigovať širšiu verejnosť. Idea o slovenskej kráse vznikla ako prejav úcty k našim predkom.

Ide o návrat k slovenským koreňom, k našej slovenskej identite. Je to o tom,  čo nás reprezentuje v súčasnosti a tri storočia vo Vojvodine  či v Srbsku. Zachytili sme slovenskú minulosť a súčasnosť v pestrosti a kolorite farieb, tiež krásu súčasných Sloveniek. Bola to veľká výzva, odvaha a dobrodružstvo, do ktorého sme sa dali s fotografom Branislavom Kokavcom.

Z idey vznikol Festival slovenského tradičného kroja Slovákov vo Vojvodine. Festival krojov predstavuje historicko-etnografický pohľad na našu tristoročnú slovenskú tradíciu. Nadstavbou Festivalu slovenských krojov sa stal umelecký projekt pod názvom Slovenská krása, na ktorom sme tvrdo pracovali vyše roka a má vyústiť do kapitálneho diela - exkluzívnej knihy Slovenská krása v ľudovom kroji. Kniha má byť esenciou a vizitkou Slovákov vo Vojvodine. Bez finančnej podpory mesta Nový Sad sotva by sme mohli takýto veľkolepý projekt zrealizovať.  Preto osobitná  vďaka primátorovi Milošovi Vučevićovi,  že zvolil, uprednostnil a podporil projekt, ktorý  sa stane ďalším mostom dvoch bratských národov – Srbov  a Slovákov.  
 

PAVEL SUROVÝ,  Kysáč


O hrdosti "krojovaných dievok"

S fotografiou som sa skamarátil vo Foto kino a video zväze Vojvodiny (FKVSV) v Novom Sade, kde som i niekoľkokrát vystavoval svoje počiatočné fotografické práce. V ateliéri „Fokus“ u Borisa Radivojkova som sa zoznámil s umelým svetlom, jeho zvláštnosťou a dôležitosťou vo fotografii. Už päť rokov je fotografia mojím koníčkom, a to prevažne portrétna a dokumentárna.

Projektom „Slovenská krása v ľudovom kroji“ som sa pokúsil dočariť zvláštnosť starého slovenského kroja a ukázať hrdosť dievčat, ktoré ho nosievali v minulosti. Ďakujúc Kultúrnemu centru Kysáč a obrovskej námahe riaditeľa Pavla Surového, ktorý sprostredkoval kontakty medzi majiteľkami krojov a dievčencami, ktoré krojom dali zvláštny lesk a život, táto náročná práca mohla byť uskutočnená. Zo zárodku idey zdokumentovať kroj, aký bol začiatkom 20. storočia, vyrástol i Festival tradičného ľudového kroju Slovákov vo Vojvodine.

Bolo mi cťou, že výstava „Slovenský kroj to je krása, a dievča v ňom ružou zdá sa“ bola prvýkrát prezentovaná ako sprievodná manifestácia tohto veľkolepého Festivalu slovenských krojov v Kysáči. O tom, či sa pokus vydaril,  hovoria fotografie.

BRANISLAV KOKAVEC, Kysáč
 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 191x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2017 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line