Zomrela legenda: Marián Varga nás búraním hraníc v hudbe priblížil svetu

hlavná foto
Trvanie: 09.08.2017
Miesto: Bratislava - Pravda/ TASR
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Mal obrovský talent a pristupoval k nemu naozaj zodpovedne. Aj vďaka cieľavedomej práci a presahom, ktoré uplatňoval v piesňovej a skladateľskej tvorbe, ho možno bez okolkov zaradiť medzi najväčšie osobnosti slovenskej kultúry. Vo veku 70 rokov zomrel skladateľ, inštrumentalista a zakladateľ legendárnej skupiny Collegium musicum Marián Varga. V denníku PRAVDA legendu slovenskej hudby približuje publicistka VLADIMÍRA GAHÉROVÁ.

Už dlho ho trápili zdravotné ťažkosti, ku ktorým sa začiatkom tohto roka navyše pridala aj zlomená noha. Nie práve šťastný štart do roka, v ktorom oslavoval jubilejných 70 rokov, však čiastočne vykompenzovali srdečné priania od jeho verných fanúšikov. Vždy preňho znamenali viac ako akékoľvek ceny či vyznamenania. So svojským vtipom reagoval aj na Krištáľové krídlo, ktoré mu koncom januára udelili za celoživotné dielo. „Ja som si vždy hovoril, že túto cenu nikdy nedostanem,“ priznal v sprievodnej videodokrútke. Marián Varga si nikdy na oficiality príliš nepotrpel, skôr sa im vyhýbal, k tvorbe však na druhej strane pristupoval s maximálnou úctou. O svojom talente vedel a rozhodne ho neplánoval premrhať.

Objav menom hudba

„Keď som zistil, že dokážem manipulovať s tónmi a vymýšľať melódie, pocítil som to ako obrovskú záťaž. Ako niečo výnimočné, čo ma zrazu odlišovalo od iných, niečo, čo nebolo moje, ale mi to bolo od niekoho alebo niečoho prepožičané, nazvime to trebárs Bohom… A prisahal som vtedy, ako malý chlapec, že to niečo nikdy nezneužijem. Keď tak nad tým teraz uvažujem, ani neviem, či sa mi to podarilo… Ťažko povedať,“ spomínal si Varga v knižke O cestách, ktoré nevedú do Ríma (2004), kde sa zhováral so spisovateľom a publicistom Petrom Uličným. S klavírom začal Varga ešte vo veku, keď naň ledva dosiahol na špičkách. Dôležitou postavou, ktorá v ranom veku formovala jeho vzťah k hudbe, bol strýko Alojz Winkler, ktorý v tom čase býval vo Švajčiarsku. Varga si naňho neskôr spomínal ako na prvého mentora, človeka, ktorý mu ukázal, že vie tvoriť hudbu.

Vargov talent nezostal nepovšimnutý ani v širších kruhoch. Pod lektorské krídla si ho neskôr zobral významný slovenský skladateľ Ján Cikker. Vzťah založený aj na priateľstve a vzájomných sympatiách trval sedem rokov a Vargovi dal výborné základy nielen ako skladateľovi, ale aj ako klaviristovi. Trval ešte počas jeho štúdia na bratislavskom konzervatóriu. Pre otvorené názory, ale aj laxnú školskú dochádzku upadol do nemilosti a zo školy ho po troch rokoch nakoniec vyhodili. Varga to však bral ako príležitosť preskúmať nové hudobné polohy, konkrétne slovenský bigbít, ktorý koncom 60. rokov prekvital. Stal sa členom skupiny Prúdy, v ktorej v tom čase spieval Pavol Hammel.

Varga sa zo zmeny tešil. Bol rád, že môže písať krátke a chytľavé pesničky. V tom čase však nešlo o klasickú populárnu hudbu, ale skôr o experimentovanie s pesničkovými štandardmi, ktoré sa naplno prejavili už na ich prvom albume Zvoňte, zvonky (1969). Doteraz sa hovorí o albume, ktorý položil základy modernej slovenskej pop-music. Bigbítová Bratislava sa v tom čase delila na prívržencov Vargu či prívržencov Ursinyho. Ich popularita bola na vrchole, no Varga mal vždy trochu iné méty. Jeho perfekcionizmu prekážal najmä koncertný prejav kapely, ktorý často nezodpovedal štúdiovým nahrávkam. Opäť ho to ťahalo aj ku koreňom – k prepracovanejším kompozíciám. Opustil Prúdy a v roku 1969 založil svoj osudový projekt Collegium musicum, aj keď k spolupráci s Pavlom Hammelom sa počas kariéry vrátil ešte mnoho ráz.

Nie, nerobíme z klasiky bigbít

Prvé EP s názvom Hommage à J. S. Bach/Ulica plná plášťov do dažďa vyšlo v roku 1970. „Vtedy sa o nás zvyklo hovoriť, že robíme z klasiky bigbít alebo dokonca džez, čo boli strašne povrchné tvrdenia, vždy, keď som niečo také počul, hrozne ma to vedelo naštvať. My sme si brali z tých predlôh len témy, motívy, niekedy len pár taktov, všetko ostatné bola naša hudba, náš vklad,“ hneval sa Varga v knižke O cestách, ktoré nevedú do Ríma. A hneval sa právom. Collegium musicum bola pokroková hudobná formácia, ktorá spoločne so svetoznámymi kapelami ako Pink Floyd či Emerson, Lake & Palmer udávala základy artrockovej hudby.

Svoje kvality naplno prejavil na prelomovom dvojalbume Konvergencie, kde dokázal prepojiť zložité kompozičné postupy s klasickým pesničkárstvom, elektronickou hudbou či dokonca s detským zborom. Na album Konvergencie Varga vždy spomínal ako na svoje najucelenejšie dielo. Priniesol mu veľký úspech aj veľké tantiémy. Mariána Vargu poznal každý, jeho hudba bola rozpoznateľná, čo v dokumente STV spätne kvituje aj jeho bývalý manažér Ladislav Snopko: „V Československu patril vôbec k prvým, ktorí nemali komplex menejcennosti z veľkosti veľkého sveta. Všetci chceli znieť ako Beatles, Rolling Stones alebo ako Hendrix. Marián prišiel, bol Varga a bol rovnako dobrý a rovnako veľký.“

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/437848-buranim-hranic-v-hudbe-nas-marian-varga-priblizil-svetu/

 

MARIÁN VARGA

Rodák zo Skalice, sa narodil 29. januára 1947. Od šiestich rokov navštevoval ľudovú školu umenia, neskôr bol žiakom Bratislavského konzervatória, kde študoval tri roky hru na klavíri u Romana Bergera a kompozíciu u Andreja Očenáša.

V lete 1967 prišiel do skupiny Prúdy. S ňou nahral v decembri 1968 v štúdiu Československého rozhlasu v Bratislave dnes už kultový album Zvonky, zvoňte. Na prvej platni skupiny Prúdy je Varga autorom deviatich skladieb. Po vydaní albumu zo skupiny odišiel a na jeseň 1969 založil prvú artrockovú kapelu v Československu, Collegium Musicum. Inšpiráciou pre neho bola anglická skupina Nice, keď si pozrel ich koncert v Prahe. Prvými nahrávkami skupiny Collegium Musicum boli v júli 1970 skladby Hommage á J. S. Bach a Ulica plná plášťov do dažďa. Nahrávali ich v štúdiu rozhlasu v Brne a vyšli na etikete vydavateľstva Panton ako prvá EP platňa. V roku 1971 vydali prvú LP platňu Collegium Musicum.

Od tohto obdobia repertoár skupiny pozostával prevažne z inštrumentálnych kompozícií, jednak interpretácií skladieb klasickej hudby autorov Bartóka, Haydna či Stravinského a vlastných skladieb, ktorých autorom bol práve Varga. Ešte v závere roku 1971 nahrali dvojalbum Konvergencie. Priebežne sa Varga venoval aj piesňovej tvorbe, v spolupráci s Pavlom Hammelom vydali päť albumov, medzi nimi Zelená pošta (1972) a Na druhom programe sna (1977). Varga je autorom scénickej hudby k viacerým televíznym a divadelným inscenáciám. Je autorom hudby k filmom Dušana Trančíka Amulet, Iná láska, Štvrtý rozmer, Víkend za milión. Spolu s Hammelom zložili hudbu do prvého slovenského muzikálu Cyrano z predmestia, ktorý mal premiéru 8. októbra 1977 na Novej scéne v Bratislave.

V roku 1979 sa zostava Collegia Musica rozišla. V ďalšom období existovala táto skupina iba ako príležitostná štúdiová formácia. Varga sa rozhodol pre sólovú dráhu. V poslednom období je známa jeho spolupráca aj koncertná činnosť s Moyzesovým kvartetom. Z jeho albumov po roku 2000 to sú Solo In Concert (2003), kompilácia Hommage á Marián Varga (2003) Marián Varga & Moyzesovo kvarteto (2006), CD a DVD Speak, Memory (2010). Z novembra 2011 je album Marián Varga a Noneto.

Prezident Andrej Kiska mu 13. januára 2015 udelil vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za prínos pre slovenskú kultúru v oblasti hudobného umenia. Krištáľové krídlo za rok 2016 za celoživotné dielo Marián Varga dostal tohto roku 29. januára.

Názov jubilejného koncertu na poctu tohto významného slovenského umelca, ktorý sa uskutočnil vo veľkej sále bratislavského Istropolisu 19. apríla bol Marián Varga 70. V programe vystúpili legendárne Prúdy & Pavol Hammel, Collegium Musicum v zostave Fedor Frešo, František Griglák, Vladislav Šarišský, Cyril Zeleňák, Dušan Hájek, Rasťo Vacho, Peter Preložník. Hosťami koncertu boli David Koller, Miroslav Žbirka, Michael Kocáb, Janko Lehotský, Sima Martausová, Michal Kaščák, Andrej Šeban, Jozef Lupták, Longital, Silencio Club, Queer Jane a Pjoni.

ZDROJ: Denník Pravda, TASR

 

Za Mariánom Vargom. Malá elégia

Marián Varga mal celkom mimoriadne hudobné schopnosti. Absolútny sluch sa uňho spájal s extrémnou hudobnou pamäťou a zázračnou schopnosťou preniesť každý počutý hudobný zvuk pomocou prstov do znejúcej klaviatúry.

Bol som ôsmak či deviatak a chodil som na hodiny klavírnej hry a skladby. Môj spolužiak, huslista Martin Bertók, ktorého bratia založili fanklub Joža Barinu a jeho skupiny For Meditations a obložili kultúrnu Bratislavu plagátmi dokazujúcimi, že myšlienky flower power dorazili aj do môjho mesta, ma zavolal na koncert brnianskej skupiny Progress Organisation do kina Nivy. Počas rockového koncertu skupiny, ktorá imitovala americkú psychedelickú skupinu Vanilla Fudge, som Martinovi niečo rozprával o bulharských rytmoch zo záveru Bartókovho Mikrokozmu. Táto téma iste zaujímala chlapíka, čo sedel v kine predo mnou, lebo sa prudko otočil, akoby sa chcel pridať k rozhovoru dvoch pubertiakov – bol to Marián Varga.

Marián bol v tejto dobe už bratislavskou modlou. Jeho skupina Prúdy nám všetkým totiž dala to, čo nám vtedy nevedela dať ani vážna hudba, ani domáci bigbít – umeleckú výpoveď, ktorá by za nás povedala to, čo sme mali na jazyku, ale ani zďaleka sme to nevedeli vysloviť. Bola to doba uvoľnených šesťdesiatych rokov, keď sa zdanlivo rúcala železná opona a na oboch stranách sa začínala prejavovať nádej, že ich bude počúvať aj strana za oponou.

 

ČÍTAJTE VIAC V ESEJI

HUDOBNÉHO SKLADATEĽA

VLADIMÍRA GODÁRA

na portáli denníka PRAVDA:

https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/438093-za-marianom-vargom-mala-elegia/

 

 

Na snímke vo fotogalérii:

Marián Varga počas vystúpenia v roku 2011.

 

Foto: Ivan Majerský, Pravda

Fotogaléria

Počet zobrazení: 134x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2017 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line