Alexandra Salmela a jej svet hrdinov bez hrdinstiev

hlavná foto
Trvanie: 27.08.2017
Miesto: Denník Pravda
Mesto/obec: Tampere / Bratislava
Štát: Fínsko / Slovensko

Spisovateľka Alexandra Salmela sa narodila v Bratislave, ale žije vo Fínsku, píše po fínsky a má úspech. V roku 2015 vydala román Antihrdina, objemnú knihu, ktorá vynaliezavo rozpráva o krehkosti súčasného sveta. Príbeh Anttiho Hrdinu je opradený aj legendami, lebo podľa autorky veľké dejinné zmeny neprebiehajú čisto a legendy ich troška retušujú. Alexandra Salmela však neretušuje. V rozhovore s úspešnou autorkou, Slovenskou žijúcou vo Fínsku, sa v denníku PRAVDA o tom presvedčila publicistka HELENA DVOŘÁKOVÁ.

Kto je pre vás hrdina?

Viem iba, kto hrdina nie je.

Znamená to, že svet je bez hrdinov alebo hrdinovia už nie sú zaujímaví?

Hrdinovia sú a vždy budú atraktívni, ale ten termín je nadužívaný. O hrdinoch sa rozpráva stále, no – sú to skutočne hrdinovia? To slovo ako keby stratilo svoj pôvodný význam a silu. Je hrdinstvo, ak chlapec skočí do vody a zachráni psíka? Je to iste krásny a odvážny čin, ale hrdinstvo?

Z tohto dôvodu ste začali písať svoju knihu?

Išlo mi skôr o zamyslenie sa nad tým, ako sa hrdina rodí. Ako získava aureolu. Či vôbec skutoční hrdinovia existujú, lebo mám pocit, že tých niet. Ľudia ale potrebujú hrdinov, a to ženie vodu na mlyn rôznym populistom.

V názve sa so slovom antihrdina pohrávate – je to vlastne meno postavy Antti Hrdina. Ako sa kniha volala vo fínčine?

Vo fínčine je to Antti, ekvivalent mena Andrej. Pri preklade som rozmýšľala aj nad formou Andy Hrdina, fonetická slovná hračka v slovenčine by tak bola podobná hláskovej zmene vo fínčine, ale nakoniec som ponechala pôvodného Anttiho. Vo fínčine sa postava volá Antti Sankari.

Už prvú knihu ste písali po fínsky. Išlo vám to dobre, a ako teraz? Ešte ľahšie?

Práve že nie. Mám na seba väčšie nároky. Pri prvotine to bol skok do neznáma – čo sa jazyka týka, tápanie, ako keby som bežala naslepo po lese. Teraz som chcela byť presnejšia. Bolo to časovo náročnejšie, keďže som sa snažila o jasnosť a menej som vymýšľala. Aj tak sú v texte novotvary, ktoré som vytvorila podľa toho, ako mi zneli.

Aj v minulej knihe ste takto vytvárali slová. To je asi špecifikum cudzincov, ktorí píšu po fínsky. Čo na to fínski knižní redaktori?

Mala som veľmi benevolentného redaktora, ktorý mi povedal: ono to tak naozaj znie, je to teda v poriadku. Predtým som mala redaktorku, s ktorou som spolupracovala na mojej prvotine a potom aj na Žirafej mame, a tiež bola ústretová. Táto kniha sa ale rodila prakticky skoro päť rokov. Za ten čas moja redaktorka stihla dva razy odísť na materskú dovolenku, takže ma po nej podedil tento mimoriadne benevolentný šéfredaktor.

Akou metódou ste na tej objemnej knihe pracovali? Kniha je zaujímavá aj po grafickej stránke. Musela s tým byť veľká práca.

Štruktúra prvej knihy je veľmi presná a symetrická. Opisuje síce vnútorný chaos dvoch hlavných hrdiniek Angie a Pie, ktorých vnútorný svet je v rozklade. Hľadajú a nenachádzajú sa. Ale formálne je to prehľadné – striedajú sa dve dejové línie a v tej druhej dejovej línii sa striedajú traja rozprávači pomerne pravidelne. V tejto knižke je to pestrejšie.

Ako by ste na knižku pripravili menej skúseného čitateľa, aby ho neodradil rozsah diela (385 strán) a jeho metaforickosť?

Kniha je síce náročná, ale čitateľa odmení. Hlavný prúd rozprávania je omnoho silnejší než v prvotine. Je to podstata, do ktorej vstupuje druhá rozprávačská línia. Tá je omnoho subtílnejšia – sú to denníkové zápisy štrnásťročného dievčaťa, Meteory. Malá Meteora nemá veľký záujem písať, z povinnosti len bodovo zaznamenáva svoje dojmy z neznámej krajiny, kde sa ocitla v nepochopiteľnom spoločenskom systéme. Keď sa však niečím nadchne, tak sa rozpíše, najmä o stromoch. Jej zápisky sú naivné a povrchné, ale postrehy sú paradoxne veľmi presné.

Rozprávanie je prerývané aj rôznymi legendami a najmä – vizuálnymi prekvapeniami (prerušené vety, zvláštne zalomenie strán, medzery a podobne). Čitateľa zarazia, ale sú podnetné. Čo tieto pasáže znamenajú pre vás?

Text prestupujú rôzne legendy, mediálne prejavy, reklamy, grafity, či už v samostatných blokoch, alebo prenikajú do samotného rozprávania, prerývajú vety, dokonca slová. Myslím si, že tá nezvyčajná grafika v texte je môj najväčší formálny experiment. Skúsila som napríklad vyjadriť, akým spôsobom človek vníma text. Vizualizovať, ako človek nesústredene číta, prípadne akým spôsobom pohľadom hľadá nejakú informáciu v texte. Čitateľ napríklad preskakuje niečo v texte, zaslučkuje vetu, stále sa mu niečo opakuje. Text je rozbitý, ale to je zámer.

Keď tomu príde čitateľ na chuť, môže sa do tej hry zapojiť. Napríklad prečítať si dvojstranu reklamných sloganov. Je to na čítanie?

Vôbec neočakávam, že by to mal čitateľ v rámci textu čítať. Ide najmä o vizuálny efekt. Ako to pôsobí, keď sa to na nás vyvalí. Samozrejme, ak sa v tom chce niekto prplať, lúštiť to od sloganu k sloganu, myslím, že ho to odmení. Sú tam aj iné formálne, typografické hračky, ale kniha sa v konečnom dôsledku číta dobre. Iste, čitateľ by mal byť bdelý a sústredený. Grafický dizajn je fantastický. Text sa miestami mení v poéziu a grafický dizajnér Martin Mistrík urobil úžasnú robotu, našiel aj iné riešenia, než boli vo fínskom origináli. Skrotil divokú kakofóniu nespočetných fontov a vytvoril zjednodušený, logický systém.

V texte je aj vtip, aj irónia. Ide vlastne o satiru, ale nechýba poézia a krásne pasáže. Napríklad super minerálna voda pramení vedľa skládky odpadu, zlaté rybičky krášlia vodopád na brale, ale celé je to zaliate v „plexiskle“. Kde ste vzali tie nápady? Tak ďaleko v devastácii ešte hádam nie sme.

Pre túto knižku som vytvorila modelový svet, ktorý je, samozrejme, postavený na mojej osobnej skúsenosti s mnohými mestami a priestormi. Architektúra tam má veľmi silný zástoj.

Architektúra je dobrý námet – dnes sa stavajú mestá snov. Vy zo snov radšej prebúdzate?

No, architektúra mesta snov – čo to je? Aká je ideálna vizualizácia a aká je potom realita? V knižke malá Meteora beží hore kopcom a zároveň prechádza rôznymi architektonickými vrstvami. Z pomerne dobrej obytnej štvrte prechádza až hore na kopec, kde sú neskutočné vily s fantastickým výhľadom. Ten ale nikoho nezaujíma, lebo cez panoramatické okno je postavený obrovský plazmový televízor.

Inšpiráciu ku knihe ste čerpali zo Slovenska alebo z Fínska? Je slovenská verzia taká istá ako fínska?

Preklad do slovenčiny, keďže som to prekladala ja, považujem skôr za ďalšiu verziu textu. Prekladať som začala asi rok a pol po vyjdení originálu, čo mi pomohlo, aby som text vnímala s odstupom, nie ponorená doň. Takže niektoré menšie alogizmy, ktoré unikli vo fínskom vydaní, som upravila. Zároveň som musela pristúpiť k istým zmenám v hlavnom rozprávačskom prúde. Fínčina totiž dovoľuje zatajiť rod, čo v slovenčine nejde. Nebolo by sa s tým dalo pracovať tak, aby text plynul prirodzene, rod rozprávača by bolo nutné krkolomne zahmlievať. Kvôli tomu som už v prvej pasáži definovala, o akú postavu ide, či to je ona, ono, on.

Postava z legendy sa volá Smerodajka – nie je to nejaká narážka na politickú stranu?

To sa musím zasmiať. To je presný preklad, tak sa volala aj vo fínčine. Kvôli politickej strane sa predsa nebudem vyhýbať slovu smer a všetkým jeho odvodeninám. Vôbec mi to ani neprišlo na um. Táto otázka ma veľmi prekvapila. Meno postavy nemá byť narážkou na slovenskú politickú scénu. Kniha je veľmi politická, ale so Smerom skutočne nemá nič spoločné. No keby si všetci členovia a priaznivci strany zo zvedavosti kúpili tú knihu – aj ak by to malo byť len vďaka hlavnej postave – tak budem len rada.

Vráťme sa k architektúre, pozrieme sa na mesto, v ktorom vy bývate. Je Tampere mestom vašich snov? Ako ste sa tam dostali? Keď sme robili minulý rozhovor, bývali ste v lese.

Tampere je tretie najväčšie fínske mesto. Leží asi 200 km na sever od Helsínk a má niečo vyše 200 000 obyvateľov. Je to najväčšie mesto v severnej Európe, ktoré sa nachádza vo vnútrozemí. My sme tam skončili veľmi bizarne. Chceli sme ísť do väčšieho mesta, hľadali sme dostupné nájomné a väčšie priestory, lebo vo Fínsku sú miestnosti v bytoch mimoriadne malé. Vyhľadávač vyhodil asi sedem alternatív, a toto je jedna z nich. Už tam bývame šesť rokov.

Ste tam šťastní? Neuvažujete o návrate na Slovensko?

Sú tam dobré podmienky na život, je tam silná subkultúra, historicky silný je feminizmus. Bývalo to totiž priemyselné mesto s veľkými textilkami. Vzniklo na perejach, a tie vyrábali elektrickú energiu pre fabriky, pôvodne založené škótskymi a anglickými priemyselníkmi. Počas posledných desaťročí táto výroba takmer zanikla, no veľká časť industriálnych komplexov sa zachovala. Mesto bolo postavené z červenej tehly, preto sa mu hovorilo aj fínsky Manchester. Architektonický obraz je už však narušený. Niekdajšie chudobné robotnícke štvrte sú dnes veľmi vychytené. Napríklad Pispala, akási severská favela s drevenými domčekmi nacvakanými jeden na druhý na úzkej šiji medzi dvomi jazerami, na príkrom svahu, bola kedysi považovaná za mimoriadne nebezpečnú. Cezpoľným sa tam neodporúčalo ani vkročiť, vraj tam po cudzích hádzali kamene. V súčasnosti sú mnohé domy, kde v jednotlivých izbách bývali celé rodiny, premenené na drahé rodinné domy. Je tam aj jeden z najlepších kultúrnych priestorov v meste, punkrockový klub, najstaršia verejná sauna v krajine, konajú sa tam rôzne festivaly, je tam knižnica.

Čím sa zaoberajú Tamperčania? Váži si mesto umelcov? Majú vás tam radi? Je tam aj vaše vydavateľstvo?

V okolí sú síce menšie vydavateľstvá, ale ja mám vydavateľstvo v Helsinkách. Hoci priemysel z Tampere odišiel, mesto stále priťahuje ľudí. Je tam však, paradoxne, veľmi vysoká nezamestnanosť, niet tam veľmi do čoho pichnúť. Mesto si rozmaznáva umelcov, ale aktivity vychádzajúce z občianskej iniciatívy, z alternatívy, si veľmi neváži. V Tampere je veľa priestorov pre kultúru, práve v opustených továrňach, prinášajú mestu osoh, ale ak má radnica rozhodnúť, či takýto objekt zrúca kvôli novej ceste, tak to urobí.

Vy máte aj inú prácu alebo len píšete? Odkiaľ tak dobre poznáte napríklad redakčnú prácu, ktorá sa vyskytuje vo vašej knihe? Čerpali ste aj zo skúseností otca Jána Baláža, ktorý pracoval tiež v Pravde?

Otec ma inšpiroval. Nielenže je kniha prešpikovaná útržkami rôznych novinových článkov, figuruje v nej i tragikomická postava bývalého novinára, z ktorého sa stal mediálny guru, a to tiež nie je jediný žurnalista v texte. Ale aj ja som písala do novín. Pravidelná rubrika niekde v novinách je fantastická vec, ale teraz nepíšem pre žiadne noviny.

 

Na titulnej fotografii:

Spisovateľka Alexandra Salmela

Autor: Pravda, Robert Hüttner

 

CELÉ INTERVIEW ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/439779-alexandra-salmela-a-jej-svet-hrdinov-bez-hrdinstiev/

Počet zobrazení: 102x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2017 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line