U nás taká obyčaj: Dlhé večery napĺňali priadky, páračky i rozprávky

hlavná foto
Trvanie: 19.11.2017
Miesto: Denník Pravda
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Denník Pravda prináša seriál, folklórny kalendár U nás taká obyčaj. Každý mesiac v ňom priblížime tradičné ľudové zvyky, ktoré sa viažu k danému obdobiu. Okrem tých, ktoré ešte aj dnes ožívajú v rôznych kútoch Slovenska, ponúkneme i menej známe, dokonca aj zabudnuté. Dnes sa pozrieme na zvyky a tradície, ktoré sprevádzali skracujúce sa, pomaly už zimné, dni. Patrili k nim priadky, páračky i stridžie dni. V denníku PRAVDA o nich píše etnograf  VOJTECH MAJLING.

Celý kraj je v tichom mlčaní zakovaný. Aj hory sú nemé. Ale tam dolu, pod šindľovými strechami, sa život nezastavil ani počas dlhých sychravých, neraz zasnežených chladných večerov. Keď sa sneh dotkol striech, z komínov sa začal kúdoliť dym. Steny dreveničiek zdobia pekne uložené polienka dreva. Mráz maľuje na okná bielu fantáziu, zdobí strechy cencúľmi. Dnešný človek sa pýta: „Čo robievali ľudia v tomto čase?“

Pre gazdov to bol čas poopravovať všetko, čo sa počas leta pokazilo a na čo doteraz nebolo času. Po našich dedinách sa voľakedy hovorilo: „Hospodár nemá ovládať len sedem remesiel, ale dvakrát toľko.“ Chlapi poopravovali náradie, plietli košíky, opálky a brezové metly. Iní zase strúhali z dreva lyžice, varechy a šaflíky, teda drevené vydlabané misy. Starý otec pri sliepňajúcom svetle petrolejky strúhal a páhoval šindle, robil do nich zárezy. Ale ani ženy a dievky nezaháľali, mali dostatok vlastnej práce.

Na priadkach si pričarovali mládencov

Od prvej novembrovej nedele sa voľakedy schádzali ženy a dievky večer čo večer do kúdeľnej izby, kde sa priadlo, spievalo a spomínalo. So spevom najprv otvorili dvere a jedna za druhou vošli do vykúrenej izbietky. Odložili kožúšky či teplé vlnené šávolky, hrubé vlnené šatky. Každá si priniesla praslicu či kolovrat. Okrem toho každá dievka musela doniesť dve, tri polienka dreva do pece, aby bolo teplo. No nie vždy bolo polienko z jej domu. Najčastejšie ho brávali potajomky zo dvora, kde mala frajera.

S pribúdajúcimi hodinami pribúdalo práce. Kolovraty bzučali, vretená zuneli. Popri práci sa rozprávali, aj si pospievali. Jedna priadka sa predbiehala v reči pred druhou. Keď sa vyrečnili dievky, prišiel rad na spomienky a rozprávania tých najstarších. Tie si nikdy neodpustili, aby nepokritizovali mladé dievčiny. Vravelo sa, že každá dievka musela vedieť vyšívať, tkať i priasť. Len tak mohla pomýšľať na vydaj. Potom si spolu zaspievali: Slniečko zapadá, mesiačik vychodí, teraz mi môj milý na rozum, hej, prichodí.

Pieseň vždy bola ako voda na mlyn pre staršie ženy. Jedna z nich prehovorila: „No, čo dievky, hodín je už dosť a mládencov nikde, hádam by sme ich mali dajako pričarovať. Nuž, vy to ale neviete, tak vám to poradíme.“ K bežným praktikám patrilo „hryzenie oblokov“. Niektoré dievča vybehlo z izby a bežalo do domu, kde sa už zišli mládenci. Tam trikrát malo zahryznúť do obločného rámu a spred domu nabrať zeme. Potom utekalo naspäť a zem rozhodilo po kúdeľnej izbe.

V horehronskej obci Závadka zapálili šnúrku, usúkanú z kúdele, pričom dievky odriekali: „Ďur, Ďur, svatí Ďur, šitkých parobkov do našej izby dur." O chvíľu už pod oblokmi zaznel spev a harmonika. Prichádzajú mládenci. Keď prišli chlapci so spevom a s muzikou, robote už bol koniec. Každý si našiel tú svoju. Tancovali, spievali, hrali rôzne hry. Možno by zábava trvala až do rána, no keď pondusové hodiny odbili večernú desiatu hodinu, do stredu izby sa postavila domáca gazdiná a zábavu ukončila: „A dosť, hodín je už veľa, treba sa vám poberať domov, aj zajtra je večer.“

Nepomohli nijaké prosby mladých, gazdiná zostala neoblomná. Vtedy jedna z dievok zanôtila: „Poďmeže my domov, desiata odbila, že by ma moja mať doma neubila.“ Priadky sa pomaly rozišli. Staršie v skupinkách, mladí túliac sa k sebe, pričom frajer svoje dievča odprevadil až pred dom.

Páračky ubiehali, prišli stridžie dni

Okrem pradenia sa počas dlhých studených večerov ženy venovali tiež páraniu peria. V mnohých slovenských dedinách sa hovorilo: „Kde ešte na fašiangy perie párajú, tam svoju dievku na ocot chovajú.“ Ani páračky sa, prirodzene, nezaobišli bez mládencov. Mohli však prísť len neskôr. V opačnom prípade ich staršie ženy vítali s posmechom: „Pekní to mládenci, čo ich dievčatá v zásterách priniesli.“

Dôležitý bol obrad pousádzania dievok, lebo sa tradovalo: „Dievka chrbtom k dverám, chrbtom k svojej svadbe.“ Chlapci neraz doniesli na páračky malé vtáča. Položili ho do peria a za chvíľku bolo páperie po celej izbe. Veselá zábava sa končila neskoro večer. Ešte kde-tu počuť v nočnom tichu vŕzgať sneh pod kapcami. Aj na dlhých hlásnikových fúzoch sa robia ciagle, teda malé cencúle. Hoci mráz len tak treští, prechádza celou dedinou a koná si svoju hlásnickú povinnosť: „Odbila desiata hodina, chváľ každý duch Hospodina.“ Potom zatrúbil.

Dni priadok a páračiek ubiehali a prichádzal čas plný zvykov, obyčají a najrôznejších čarovaní. Prichádzajú stridžie dni. Ľudia verili, že v tento čas majú bosorky zvýšenú aktivitu. Všetko sa začínalo na Katarínu, pokračovalo dňom Ondreja, Mikuláša a Lucie.

Prvým zo série bol deň svätej Kataríny (25. novembra). V tento deň sa robievali cesnakom kríže na dvere domov a stajní, aby ich takto ochránili pred strigami. Do domu nesmela prvá prísť žena, aby sa nerozbíjal riad. Dievky do črepníkov sadili čerešňovú vetvičku. Ak vetvička do Vianoc vykvitla, mala sa dievka vydať.

Na Ondreja (30. novembra) sa hovorievalo, že aký čas bude v tento deň, taká bude celá zima. Po vinšovaní na Ondreja chodili aj pastieri. Dievky varili halušky s menami mládencov. Ktorá haluška vyplávala prvá s nejakým menom, tak sa mal volať jej nastávajúci. Večer dievky liali aj olovo. Pri odlievaní odriekali: „Ondreju, Ondreju, na teba olovo lejú, daj ty mne znať, koho budem za muža mať.“

Deti sa tešili na rozprávky a povesti

November sa prehupol do decembra, keď už všade bolo cítiť blížiace sa vianočné sviatky. Deti sa najviac tešili na Mikuláša (6. decembra). Kedysi po dedinách bolo pekným zvykom chodenie s Mikulášom. Postavy, oblečené za Mikuláša, anjela a čerta navštevovali rodiny, kde mali deti. Dobré deti dostávali cukríky, medovníky, tie, čo celkom neposlúchali, zase prúty alebo v balíčku uhlie.

Na titulnej fotografii:

Stretnutie mladých vo Važci.
 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/447936-u-nas-taka-obycaj-8-dlhe-vecery-naplnali-priadky-paracky-i-rozpravky/

Počet zobrazení: 40x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2017 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line