Slovák Mira Slovak bol kráľom amerického neba

hlavná foto
Trvanie: 22.11.2017
Miesto: Bratislava
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Takmer pol milióna ľudí vylúčila komunistická strana v Československu zo svojich radov. Prinieslo im to štatút druhoradého občana a roky poníženia. Jedno rozhodnutie o vylúčení v KSČ sa udialo aj v USA. Podpis sudcu Johna C. Bowena pod "vylučujúce" rozhodnutie však znamenal pre jedného mladého Slováka nový život, americké občianstvo a vysnívanú kariéru dopravného pilota. Ako vojenský pilot musel byť členom KSČ a keď roku 1953 ušiel do USA, československá stranícka vstupenka k úspechu mu nedovoľovala byť občanom krajiny, kde chcel žiť. Reč je o cíferskom rodákovi Mirovi Slovakovi, skvelom pilotovi, ktorého príbeh priblížil publicista JÁN BLAŽEJ pred 15 rokmi v denníku HOSPODÁRSKE NOVINY. S láskavým dovolením autora i redakcie ho približujeme aj návštevníkom nášho portálu.

"Mal by som tu jedného mladého Čecha, Slovak sa volá, ten by mohol vyhovovať," odporučil šéf malej pilotnej školy boeingovej leteckej fabrike svojho žiaka. U Boeinga hľadali mladého pilota na malé lietadlá, ktorými ich boss lietal po Amerike na obchodné rokovania a občas aj na rodinný výlet. 
Šťastná náhoda: Cíferčan Miroslav čiže "Majrou" alebo "Mira" Slovák sa dostáva k rodine, ktorá mala české korene. Pani Mercy, manželka syna zakladateľa firmy a vtedajšieho šéfa Williama E. Boeinga juniora, počúvala aj na české meno Marcela a dobre si rozumela so Slovakovou matkou, Piešťankou, ktorá chodievala často k synovi do Seattlu na návštevu. Komunikatívny "Majrou" si zasa dobre rozumel s Billom Boeingom aj kvôli svojej povahe, aj kvôli bossovmu koníčku -- rýchlym motorovým člnom. Roku 1959 Majrou Slovakovi za víťazstvo v Prezidentskom pohári odovzdáva trofej sám vtedajší prezident USA Dwight Eisenhower. 

V leteckom múzeu na Boeing Field na juhu amerického mesta Seattle sivovlasý sprievodca pravidelne vyzýva skupinky amerických školákov, aby vzhliadli až hore, ku kopule ponad vojenské stroje, na výrobe ktorých sa dákym spôsobom podieľala firma Boeing. Tam je malé nenápadné krehké jednomiestne lietadielko Fournier nemeckej výroby s 36-koňovým motorom z Volkswagena. Na ňom veľký americký pilot "Majrou" Slovak preletel sám za 175 hodín a 42 minút 13 676 kilometrov z Nemecka do Kalifornie. Tesne pred pristátím v cieli letu, v kalifornskej Santa Paule, ho prúd vzduchu hodil o zem tak prudko, že sedem dní v nemocnici o sebe nič nevedel a matka z Piešťan rýchle cestovala do Ameriky v obavách pred tým najhorším. Miro však vstal z mŕtvych a po krátkom čase zdesil mamu i kamarátov vyhlásením, že napriek tomu, čo sa stalo, chce stále lietať. 
Svet brázdil v kapitánskom kresle obrovských Boeingov 747 a o čosi menších DC-10 spoločnosti Continental Airlines, jednej z najväčších dopravných firiem na svete. Za riadením presedel takmer 50-tisíc hodín. Úspech slávil s druhým exemplárom jednomotorového Fourniera v povestnom preteku londýnskych novín Daily Mail, keď opäť raz na tej lietajúcej škrupinke preletel Atlantik, tento raz z USA do Európy, v Kyjeve bol v šesťdesiatych rokoch s americkým reprezentačným družstvom leteckých akrobatov.

Najmladší z kapitánov 

Začiatkom päťdesiatych rokov už mohol byť spokojný s tým, čo doma dosiahol. 
Mal dvadsaťjeden rokov, keď ho na jeseň roku 1947 prijali do vojenskej pilotskej školy. Vyradený bol ako najlepší absolvent. Keď po Februári 1948 vtedajšie Československé aerolínie museli vyhadzovať "podozrivých" starších pilotov, ktorí prax získavali cez druhú vojnu v britskom letectve, aerolinky pred kolapsom zachraňovalo československé vojenské letectvo. Miroslava Slováka armáda púšťa k ČSA. Po dvoch mesiacoch sa stáva najmladším kapitánom na dopravných lietadlách. Velí dakote najmä na linkách z Prahy do škandinávskych krajín. Môže tam, kam väčšina už nesmie. To, čo vidí, si nenecháva pre seba a pravidelne svojimi názormi šokuje vedenie straníckeho výboru v aerolinkách. 

"Najmä starší kolegovia začali mať strach otvoriť ústa, pretože hlavné slovo získavali tí najneschopnejší spomedzi nás," spomína si na časy dozrievania a drobných zlomyseľnosti, ktorými reagoval na to, čo sa dialo. Vŕšil sa na tlačových matriciach Rudého práva. Vyrábali sa v Prahe a linkami SA ich dopravovali nad Ostravu. 

"Pretože vtedy ešte ostravské letisko po zotmení neprijímalo, bolo treba najprv vysadiť cestujúcich v Brne, vymontovať vstupné dvere, aby mohol palubný mechanik matrice zhodiť padákom nad ostravským rádiomajákom," objasňuje. 

"Stačila malá chybička v navigácii, let dvesto, tristo metrov vedľa, alebo o desať sekúnd neskôr pokyn na zhodenie padáka... Matrice padali niekde inde a neraz ich vôbec nenašli. Lesy boli plné tlačiarenského olova a Ostrava nemala ráno Rudé právo. Samozrejme, že sa to vyšetrovalo, ale vždy boli naporúdzi argumenty: vietor, tma. Ak by to boli vyšetrovali chytrejší ľudia, asi by sme boli mali problémy," myslí si po čase. "Ale keď najväčšiu dôveru mali vtedy práve najväčší hlupáci, nuž sme si to mohli dovoliť." 

Aj tí však prekukli, keď si Slovák dovolil kritizovať nákup ruských iljušinov pre SA. To však už mal Miro preštudovanú českú filmovú tvorbu režisérov Kadára a Klosa z roku 1952 inšpirovanú únosom českého lietadla do Mníchova, študoval terén, informácie získaval od dobrých kamarátov, ktorí zatiaľ ešte obstarávali protivzdušnú ochranu ľudovodemokratického štátu. Študoval navigačné mapy, rádiové frekvencie a konšpiroval, najmä s priateľom Helmutom Čermákom, ktorý bol cez vojnu u Britov navigátorom. Samozrejme, že mohol pokojne zostať v Kodani či v Štokholme, chcel však aj s Čermákom, jeho ženou a niekoľkými kamarátmi.

Nočný útek 

Plánovaný útek na západ 23. marca 1953 poslednou večernou linkou Praha-Brno sa takmer nepodaril. Trikrát mu nepovolili štart, potom mu cestu zastal vojenský nákladniak. Roztriasli sa mu kolená, keď k nemu mieril dôstojník. Mohlo to znamenať iba prezradenie úteku. Slovák rezignovane otvoril dvere lietadla a čakal to najhoršie. Vojak však prišiel s prosbou. Do Brna bolo treba odviezť veľkú škatuľu s tajnými dokumentmi, potrebnými pre príchod prvých ruských migov do brnenskej posádky. 

Cestujúci nemajú čo v kabíne pilotov čo robiť. Iba kapitán môže povoliť, nech sa idú zvedavci pozrieť, ako to letí. Slovák vstáva z kapitánskeho kresla, v kabíne cestujúcich osloví Čermáka a ešte jedného známeho, či sa nechcú pozrieť dopredu. Chcú. Keď sa vráti za riadenie, mení kurz z letu východným smerom na juh. Druhý pilot prekvapene pozrie na kapitána. 

Čermák sadá do kresla druhého pilota. Slovák sa snaží za mesačnej noci držať dakotu tesne nad stromami, aby sťažil prenasledovanie vojenským migom, ktoré vyštartovali za lietadlom, keď sa vydalo nežiaducim smerom. 

Až na miestach, kde už predpokladá nemecké územie, vzlieta do väčších výšok. Tam sa však objavujú americké stíhačky. Ich posádky nevedia, čo sa deje, Slovák v dakote to nemôže vysvetliť rádiom, pretože vojaci sú naladení na iné frekvencie. Čosi sa vysvetlí až cez vežu frankfurtského letiska. Stíhačky sa trochu vzdialia, problém však robí Frankfurt. Poddôstojník v službe nevie, čo si počať, nemá nijaké pokyny, čo s lietadlom a posádkou, žiadajúcou o azyl. Preto Čermák navrhuje let do Anglicka. Slúžil tam, vie, kde pristáť. Až niekde za Bruselom dostáva dakota ponuku k obratu. Poddôstojník z veže odovzdal hlásenie nadriadeným a americký veliteľ vojenskej časti frankfurtského letiska povoľuje pristátie. 

Vzbúri sa však počasie, rozostlala sa hmla. Slovák hľadá a občas nachádza trhlinu v bielych chuchvalcoch pred neznámym letiskom uprostred noci. Kým Helmut Čermák z angličtiny Mirovi Slovákovi preloží pokyny z veže, ubehnú cenné sekundy a pristávacie manévre treba opakovať.

Vzal, čo bolo 

Poldruha roka trvá, kým môže do USA. Prichádza do Washingtonu s tromi dolármi vo vrecku. Oslovuje americkú armádu, mohol by na kórejský front. Odmietajú ho. Oslovuje dvadsaťštyri amerických civilných leteckých firiem, dostane však dvadsaťštyri zdvorilých odmietnutí. Vyzerá to na potĺkanie po zemi, núka sa za predavača či podomového obchodníka. Potom ktosi vyhrabe ponuku za pilota-práškara polí, čo exkapitán dakoty odmieta. Na druhý deň si to však rozmyslí a cestuje k rodine Baxterovcov do mestečka Yakima do štátu Washington na severozápade USA. 

Robí to, čo pokladajú americkí piloti za podradný džob. Z útrob staručkého dvojplošníka umelým hnojivom poprašuje polia. Od štátu Washington na severe až po hranice s Mexikom. A po večeroch trénuje angličtinu. Lietanie ho opäť celého pohlcuje a dvojplošník ho privádza pred súd. Do jedného z poprašovacích rutinných letov vkladá akrobatický výkrut, a zdesený strážca indiánskej rezervácie ho dáva na súd. Ctihodnosť v talári však vyriekne: "Nevinný". 

Keď ten "Čech, čo sa volá Slovak" po dvoch rokoch odchádza k Boeingovi, Baxterovcom nie je do reči. Takého pilota možno už mať nebudú. O päť rokov neskôr sa podobná scéna opakuje aj u Boeingovcov. 
"Majrou" by síce mohol zostať v príjemnej úlohe osobného pilota až do penzie, jeho to však lákajú veľké lietadlá. Bill Boeing kývne hlavou, chápe, hoci si na bezkonfliktného veselého Mira za riadením svojho lietadla zvykol. V jeho krajine to však už tak chodí. Vycvičila ľudí chcieť vždy čoraz ďalej. Však tak vzniklo aj boeingovské letecké impérium. 

Roku 1960 sadá "Majrou" do pilotnej kabíny prúdového medzikontinentálneho Boeingu 707 veľkej americkej spoločnosti Continental Airlines. Aby mohol za hranice USA, potreboval pas. Americký. Potreboval občianstvo. Americké úrady sú prísne, dôkladne prepierajú minulosť každého uchádzača, aj Slováka, ktorý si už píše Slovak. Na pretras prichádza Mirovo členstvo v komunistickej strane. Mladému vojakovi povedali, aby podpísal, ak chce lietať. A on lietať chcel.

Rozhodnutie sudcu Bowena 

Federálny sudca John C. Bowen si dáva detailne vysvetliť československé reálie z konca štyridsiatych rokov a "ruší" členstvo v KSČ. Slovak to podpísal pod tlakom, bol prinútený, akt je protizákonný a úrady majú naňho pozerať tak, ako keby členom KSČ nikdy nebol. 

Keď sa vracia z diaľkových letov, relaxuje opäť pri lietadlách. Z prvých našetrených peňazí si nezariaďuje nový byt, ale kupuje akrobatické lietadlo. V centrále Continental Airlines už vedia, že mu musia zostaviť plán služieb tak, aby nevynechal ani jednu významnú americkú leteckú šou. Šokoval na leteckých dňoch letmi "na chrbte" vo výške, ktorá sa medzi pilotmi označuje ako psia, robí premet bez rúk na volante riadenia a aby ľudia verili, že nešvindľuje, rozpaží a má ruky von z lietadla, stáva sa americkým šampiónom v šialených rýchlostných pretekoch lietadiel okolo rozostavaných pylónov... 

Dvadsaťsedem rokov strávil "Mira" v kapitánskych kreslách veľkolietadiel Continentalu a ako čerstvý penzista sa lúčil iba s dopravou, nie s lietadlami. Kým iní americkí dôchodcovia sa uchyľujú na vidiek, do pohodlia uprostred zelene, Mira Slovak má dom na púštnom letisku v kalifornskej Santa Paule severne od Los Angeles. Spredu normálny dom, ibaže tam, kde majú iní garáž pre autá, garážuje Slovak lietadlá. 
Spočiatku mal obchodné zastúpenie pre malé talianske dopravné lietadlá Partenavia Spartacus, lietajúce mikrobusy pre šesť až osem cestujúcich či malý náklad. Na letisku postavil tucet domov a hangáre pre fanúšikov lietania, pretože na letisku má domovský prístav do 350 malých športových lietadiel.

Lietajúci penzista 

Na parkovisku lietadiel v Boeingovom múzeu v Seattle je československé cvičné vojenské lietalo L-29 Delfín. Z Česko-Slovenska ho v roku 1991 priviezol Mira Slovak. Po politických zmenách v roku 1989 mu už nič nebránilo, aby sa stretával so starými kamarátmi doma a Američanov presviedčal, že niekde v strede Európy sa vyrábajú výborné lietadlá, o ktorých oni nič nevedia. 

S prvým delfínom zaujal na amerických leteckých dňoch a na prelome júla a augusta 1991 preletel Atlantik s modernejším cvičným lietadlom L-39 Albatros. Za deväť dní, 27 hodín a 27 minút letového času. Musel štrnásťkrát pristávať a tankovať, pretože albatrosy nie sú na diaľkové prelety. Vedel, že v USA sa nájde určite pár fanatikov, ktorí by chceli takýto aeroplán do lietajúcej zbierky a dal sa aj na dovoz. Od výrobcu z Vodochodov pri Prahe chcel voziť do USA len stroje v dobrom stave, s kvalitným servisom, pretože vedel aj o konkurencii, ktorá ponúka lacnejšie, ale bez garancií, z nejasných zdrojov a v stave možno pre pilotov kamikadze. Možno by bol aj viac stihol, nebyť byrokracie na českej strane a sklamania z ľudí, ktorí natŕčali ruku a kapitalizmus si predstavovali ako bezodné koryto. 

Na prahu sedemdesiatky sa presťahoval z prímorskej horúčavy Santa Pauly hlbšie do vnútrozemia do miernejšej klímy kúpeľov Palm Springs. Dom si, samozrejme, kúpil na letisku. S malým hangárom namiesto garáže. 

"Ja musím vždy počuť za múrom hukot leteckých motorov, ráno aj v noci. Ten zvuk ma neruší, počujem ho aj vo sne. Zo spánku ma vie strhnúť iba vlak na neďalekej trati," hovorí fanatik, ktorý vo svojich sedemdesiatich štyroch rokoch túto jar preletel jednomotorovým športovým lietadielkom bez automatického pilota sám zo Slovenska ponad celú Európu, Atlantik a kus Ameriky do Kalifornie.

JÁN BLAŽEJ, publicista

ZDROJ: HOSPODÁRSKE NOVINY , 16.8.2002

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 38x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2017 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line