Anton Hrnko: Československo nesplnilo, čo Slovákom sľúbilo, no otvorilo bránu

hlavná foto
Trvanie: 24.01.2018
Miesto: TASR/ TERAZ.SK
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Česi oslavujú 28. október ako svoj kľúčový sviatok, lebo vtedy dosiahli vrchol svojho národného snaženia. Po 300 rokoch získali štát, kde sa síce v ústave písalo o československom národe, ale v skutočnosti išlo o národ český. „Československo nesplnilo to, čo Slovákom sľubovalo, ale otvorilo im obrovskú, širokú bránu k tomu, aby sa k tomu sami mohli dostať. Československo bol český štát, v ktorom boli aj Slováci. Od roku 1945 to už bol formálne spoločný štát, Košický vládny program a následne aj ústava z roku 1948 definovala Československo ako spoločný štát Čechov a Slovákov. Ústavný zákon z roku 1968 definoval štát ako federatívny a ústavný zákon o národnostiach ešte pridal, že štátotvorným činiteľom sú aj národnosti. Vyslovene unitárne bolo Československo len 20 rokov,“ povedal pri príležitosti tohoročných okrúhlych výročí historických udalostí Slovenskej a Českej republiky v diskusii na TABLET.TV podpredseda SNS, historik Anton Hrnko.

Po celú históriu spoločného štátu, vrátane obdobia federácie, však bol podľa neho vzťah medzi Čechmi a Slovákmi asymetrický. Na jednej strane to bolo podľa neho dané aj objektívne, český národ mal z historických dôvodov náskok tak v kultúre, ako aj ekonomickej úrovni. Nevypočutá túžba Slovákov po rovnoprávnosti však podľa Hrnka dlhodobo podkopávala základy štátu. Pripomenul, že v čase vzniku sa "česko - slovenská" republika ešte písala so spojovníkom.

„Musíme si položiť otázku, prečo Česko-slovenská republika, ktorá vznikla spoločným úsilím Slovákov a Čechov, počas svojej histórie dva krát zanikla. Lebo ten štát nebol schopný naplniť myšlienku, na ktorej vznikol. Slováci v Clevelandskej, Pittsburgskej dohode, Kyjevskom protokole, aj Deklarácii slovenského národa prijatej 30. októbra 1918 v Martine chceli vybudovať spoločný štát s Čechmi. Myšlienka bola, že sa spojíme s Čechmi, aby sme sa dostali spod maďarskej nadvlády. Ale Česi to takto nechápali,“ povedal Anton Hrnko.

Rok 1989 tak podľa neho nepriniesol len potrebu demokratizácie spoločnosti, ale znovuotvoril aj otázku národného sebaurčenia Slovákov. „Slovenská národná strana mala už pri svojom vzniku jasno v tom, že chce, aby bolo Slovensko suverénnym štátnym celkom, ale nevzpierala sa nejakej možnosti, kde by tieto suverénne celky spolupracovali napríklad na báze konfederácie. A boli tam aj silné prúdy, ktoré od začiatku išli po samostatnosti,“ tvrdí A. Hrnko.

Definitívne sa to podľa neho zmenilo v 12. decembri 1990, kedy bol prijatý ústavný zákon o kompetenciách. „Ukázalo sa, že Česi nestoja o taký spoločný štát, kde by sa rozhodovalo fifty - fifty. A možno sa to ani nedalo. Boli to dva celky, ktoré hľadali nejakú kompatibilitu a nenašli ju,“ povedal pre TABLET.TV Anton Hrnko.

Hrnko nesúhlasí s názormi, že o rozdelení federácie malo prebehnúť referendum. Aj väčšina tých Slovákov, ktorí v roku 1992 podporovali federáciu, mala podľa Hrnka o jej forme predstavu, s akou by väčšina českého národa nesúhlasila. V referende by sa teda ľudia zo sentimentu možno aj postavili za federáciu, ale potom by znovu neboli schopní nájsť takú jej formu, ktorá by vyhovovala obom stranám a konflikt by sa ďalej vyostroval.

„Keby v roku 1918 robili referendum a pýtali sa Slovákov a Čechov, či chcú opustiť c. k. monarchiu, určite by hlasovali proti. Jednoducho nepôjdu do niečoho, čo nepoznajú,“ povedal Hrnko, podľa ktorého sú ľudia pri hlasovaní o takýchto veľkých zmenách obvykle skôr opatrní a konzervatívni.

„Ľudia by možno aj chceli, možno aj väčšinovo. Ale my sme na jednej strane nemohli nič presadiť bez Čechov, na druhej strane sme vedeli účinne brzdiť českú vôľu. Jediné správne riešenie bolo, že sa to rozišlo. A že sa to rozišlo mierovým spôsobom,“ zdôrazňuje podpredseda SNS.

„Dnes, napriek konfliktom z minulosti, žijeme usporiadane, kultúrna výmena je možno väčšia ako za federácie. Neprerušili sme to, čo nás spájalo a odstránili sme všetko to, čo blokovalo naše dobré vzťahy. Keď sa pozrieme na Srbov a Chorvátov, tí budú potrebovať desaťročia, ak vôbec niekedy zabudnú na to, že sa navzájom zabíjali,“ poznamenal Anton Hrnko.

 

CELÝ TEXT ČÍTAJTE

NA PORTÁLI TERAZ.SK

http://www.teraz.sk/publicistika/hrnko-ceskoslovensko-vyrocie-slovaci/304437-clanok.html

Počet zobrazení: 235x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line