Slovenské slovo v krajanských kalendároch je ako Písmo sväté - aj vďaka ročenkám Slovákov v zahraničí duch slovenskosti prežije nielen v Maďarsku či na Dolnej zemi, ale všade vo svete!

hlavná foto
Trvanie: 05.05.2018
Miesto: Bratislava
Mesto/obec: Budapešť - Bratislava
Štát: Maďarsko - Slovensko

Prínosná, podnetná a aj z aspektov kultúrno-historického, duchovného a nepochybne aj vydavateľsko-literárneho života Slovákov v Maďarsku i vo svete udalosť sa uskutočnila v Bratislave v piatok 13. apríla 2018. V Prednáškovej sále Univerzitnej knižnice v Bratislave na Ventúrskej ulici  sa uskutočnil v poradí už 3. ročník prezentácie vydavateľskej kalendárovej tvorby Slovákov v Maďarsku (Náš kalendár 2018 a Čabiansky kalendár na rok 2018), ku ktorej sa po prvý raz pridružilo aj predstavenie Slovenského svetového kalendára na obyčajný rok 2018. Podujatie zorganizovali Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Čabianska organizácia Slovákov, Obchodná spoločnosť SlovakUm, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Univerzitná knižnica v Bratislave.

Keď Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, myšlienkou prezentovať tradičné a obľúbené ročenky Slovákov v MaďarskuČabiansky kalendár a Náš kalendár na Slovensku v tom najlepšom oslovila pred dvoma rokmi Annu Polckovú, zborovú farárku Evanjelickej cirkvi a. v.  v bratislavskom Starom Meste, vnímala to nielen ako možnosť šírenia dobrej zvesti o vydavateľských počinoch Slovače v Maďarsku v ich materskej krajine, ale aj ako nový rozmer otvorenia sa našich krajanov odbornej kultúrnej, vedeckej, literárnej a vydavateľskej, ale aj laickej verejnosti. Už samotný fakt, že na jar 2016 a 2017 sa podnetná spoločensko-kultúrna udalosť konala v príjemnom ovzduší v priestoroch Starého evanjelického lýcea na Konventnej ulici v Bratislave, v ktorom genius loci  (budova bola postavená v roku 1783) je sprítomnený veličinami národovcov zaslúživších sa o kultúrne a duchovné pozdvihnutie Slovákov, dodal zakaždým programu osobitú hodnotu.

Do tretice sa tentoraz v spolupráci s Univerzitnou knižnicou v Bratislave dostalo patričnému priestoru a pocty tradičnej kalendárovej tvorbe krajanom v Maďarsku, ale premiérovo aj zostavovateľom Slovenského svetového kalendára v hlavnom meste všetkých Slovákov, pričom na pôde inštitúcie, ktorá je nositeľkou vzdelanosti a vysokej kultúry vedeckej a literárno-dokumentárnej knižnej tvorby Slovákov naprieč stáročiami.  Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj z tohto pohľadu, čo na podujatí vyzdvihol aj Peter Prochácka, podpredseda ÚSŽZ, oceňuje permanentný vklad našich krajanov zo štátov juhovýchodnej Európy, v ktorých inštitúcie, organizácie a najmä produktívni publicisti, literáti a vedecko-kultúrni odborníci pevne držiac liace slovenskosti v prostredí slovenských národnostných menšín, v tom najlepšom nadväzujú rok čo rok na tradície zasiate ich predchodcami.

 

"Kalendárová" premiéra Antona Paulika

- hovorcu slovenskej národnostnej menšiny

v Parlamente Maďarska

Tohtoročná prezentácia však okrem premiéry Slovenského svetového kalendára na obyčajný rok 2018 a už v dobrom slova zmysle obligatórnej recenznej fazóne mala predsa len nevšednú príchuť. Konala sa totiž iba päť dní po parlamentných voľbách v krajine nášho južného suseda, v ktorých Slováci v Maďarsku mali možnosť dať hlas aj svojim kandidátom na slovenskej národnostnej listine. Jednotkou a kľúčovým kandidátom na nej bol Anton Paulik, niekdajší pracovník na Ministerstve ľudských zdrojov Maďarska a aktuálne vedúci kabinetu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku.

Komlóšsky rodák jednoznačným spôsobom u slovenských voličov v Maďarsku získal dôveru, a tak zaujme post hovorcu slovenskej národnostnej menšiny v parlamente Maďarska. Vo funkcii, ktorá má vcelku reálny dopad na ovplyvňovanie a formovanie vzťahu Maďarska, jeho parlamentu, ministerstiev a kľúčových štátnych inštitúcií k zákonne uznaným 13 národnostným menšinám, vystrieda Jána Fuzika, historicky vôbec prvého slovenského hovorcu v parlamente Maďarska. S dôvetkom, že práve vďaka "kalendárovej prezentácii" sa Anton Paulik, nový hovorca Slovákov v maďarskom Parlamente, symbolicky ocitol práve v Bratislave, hlavnom meste domoviny jeho predkov v niekdajšom Hornom Uhorsku, mu v mene všetkých priaznivcov a podporovateľov Slovákov v Maďarsku k významnému a zodpovednému poslaniu úprimne blahoželáme!

 

Alžbeta Hollerová Račková pozýva Slovákov

na oslavy 300. výročia do Békešskej Čaby

Nuž a akýže by to bol hovorca, ak by sa nerozvravel o jeho "srdcovke" - aktuálnom vydaní Čabianskeho kalendára na rok 2018. Jeho obsah bol už vopred z pochopiteľných historických, faktografických aj emotívnych vnuknutí jasne načrtnutý: Békešská Čaba, "matka dolnozemských Slovákov" si počas oslavného 7. júla 2018 pripomenie skvostné 300. výročie znovu osídlenia centra slovenskosti na Dolnej zemi v Maďarsku. Jubileum sa ponesie v slávnostnom kultúrno-spoločenskom a duchovnom šate, takže okrem Antona Paulika prítomných v sále už vopred na prvú júlovú sobotu pozvala "na Čabu" aj symbolicky "nepísaná prvá Slovenka v Maďarsku" - Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku.

Práve Alžbeta Hollerová Račková rozvila myšlienky o dôležitosti tradičnej kalendárovej tvorby (spomenúc triumvirát prezentovaných ročeniek) ktorá nesie okrem nesporne dôležitého informačno-vzdelávacieho aspektu vari ešte nástojčivejšie posolstvo: udržiavať slovenské povedomie práve prostredníctvom písaného slovenského slova aj v tých prostrediach, kde v rodinách v rámci prirodzenej generačnej "výmeny", ktorú ovplyvňujú aj zmiešané manželstvá, hovorená slovenčina zaznieva už iba skôr sporadicky... Pravdaže, rozsah tém, ktoré v Univerzitnej knižnici v Bratislave zarezonovali, vrátane dôležitosti pokračujúcej reformy slovenského národnostného školstva v Maďarsku a snaha o jeho posilnenie  v rámci vytvárania väčšieho tvorivého priestoru pre slovenskú mládež, aby raz nenastal vákuový efekt  absencie slovenskosti, by boli iba vylúpnutím útržkov z obsažného a podnetného stretnutia.

 

Náš kalendár 2018 s jasnozrivou ambíciou

sebauvedomovania sa Slovákov v Maďarsku

Významne ho detailným recenzným prístupom obohatil aj  Ján Hovorka, vedecký pracovník, historik a bývalý pracovník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR zaoberajúci sa krajanskou problematikou, aj s akcentom na Maďarsko, keďže jeho predkovia sa presídlili do niekdajšieho Československa v rámci výmeny obyvateľstva v roku 1947 z Veľkého Bánhedešu. Náš kalendár 2018, zostavovateľom ktorého bol Imrich Fuhl, riaditeľ Obchodnej spoločnosti SlovakUm pri CSSM, do pôsobnosti ktorej spadá aj vydavateľská činnosť, podrobil dôkladnej odbornej analýze v podtexte významovosti celej jeho dramaturgie oslovujúcej širokú čitateľskú - odbornú aj laickú - verejnosť Slovákov v Maďarsku.

Pestrosť tém, dokumentárnej časti podporenej množstvom fotografií, prestížnosť autorov esejí, rozhovorov, krátkych literárnych útvarov, ľahkosť slova a zrozumiteľnosť aj v náročnejších publicistických žánroch - to všetko a ešte viac v kompaktnosti celoročného zápalu a aktivít Slovákov v Maďarsku po celý rok 2017 a najpodstatnejšie predchýry kľúčových podujatí, pripomienok a jubileí (tak z radov osobností, ako aj dejinných udalostí) v priebežnom roku 2018 predkladajú čitateľovi faktograficky výdatný, myšlienkovo osviežujúci a - čo je podstatné - v slovenskom sebauvedomovaní sa pokrm poznania, ducha, bázne, nádeje a viery. Viery v presvedčení, že o "slovenskú vec" v Maďarsku jesto prečo bojovať, vzdorovať, obhajovať ju a najmä velebiť - spoločnými slovenskými silami ju obohacovať, nastavovať jej vyššie méty..Hoci aj takým spôsobom, ako predviedli v kultúrnej časti programu citaristi kapely Strapce z Békešskej Čaby Agneša Priškinová, Viktória Czirbuľová a Alexander Kis.

Nevraviac o aktualizácii krajanského diania, ktorému sme tentoraz vďačili Eve Fábiánovej, šéfredaktorke týždenníka Slovákov v Maďarsku ĽUDOVÉ NOVINY. Na Slovensku je naozaj málo podobných príležitostí, aby sa účastníkom podujatia  dostalo rovno do rúk najčerstvejšie i ďalšie čísla obľúbeného periodika Slovákov v Maďarsku, vychádzajúceho už úctyhodných 60 rokov!

V atmosfére podujatia, podobne ako tomu bolo aj počas predchádzajúcich dvoch ročníkov, nemožno opomenúť účastníkov a pozvaných hostí. Viacerí z nich totiž v prezentácii "slovenskej kalendárnej klasiky" - a veď ako inak nazvať najmä časozbernú rukoväť Slovákov v Maďarsku, ktorá sa odvíja prvým vydaním Čabianskeho kalendára už od roku 1920! - vnímajú aj pridanú hodnotu stretávky nadšencov i vlastencov, z ktorých mnohých spája téma oživotvorenia slovenskej stopy v Maďarsku a vôbec v priestranstve celej slovenskej Dolnej zeme vrátane Rumunska, Srbska či Chorvátska.  Historici, etnológovia, pedagógovia, diplomati, literáti a publicisti venujúci sa s veľkou oddanosťou a objavnými prístupmi slovensko-slovenskému dialógu v rámci kultúrno-historického a duchovného aspektu nedeliteľnosti jedného slovenského národa, aj tentoraz ocenili iniciatívny vklad Slovákov z Maďarska, ako aj ďalších krajanov vo svete aj cez prizmu rok čo rok ožívavšieho historického "kalendárneho posolstva" do rozvíjania tvorivých odborných a intelektuálnych, ale aj prirodzených ľudských vzťahov.  

Oživenie podobného veľkorysého formátu prirodzeného zbližovania Slovákov na platforme jazyka, historickej, kultúrnej a duchovnej prináležitosti (a akákoľvek názorová rôznosť nech je pri tom iba a len na prospech veci...), akú prezentovala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku v spolupráci s ÚSŽZ a ďalšími inštitúciami už po tretí raz v Bratislave, akútne potrebuje "celý slovenský svet". Aby sme sami pred sebou nevyšli raz nebodaj na posmech!

 

P. S.

Do tretice sa vďaka myšlienke Alžbety Hollerovej Račkovej podaril zámer a efekt, o ktorom predsedníčka CSSM hovorila s túžbou už v roku 2016: aby zvesť o kalendároch nezostala iba v Bratislave. Aby sme ju spoločnými silami  a nápadmi približovali a ponúkali aj v takých mestách a obciach Slovenska, v ktorých sa významne dotkla prítomnosť Slovákov z Maďarska po výmene obyvateľstva v rokoch 1946-1948. I - stalo sa, aj v duchu kýženej múdrosti "do tretice všetko dobré".  

Hneď v nasledujúci deň - v sobotu 14. apríla 2018, sa na historickom 1. ročníku Pitvarošských dotykov s účasťou našich "bratislavských" vzácnych hostí z Maďarska, ku ktorým sa pridružil 25-členný slovenský spevácky zbor OZVENA z Budapešti, zišlo na celodennom podujatí v Sládkovičove bezmála 250 presídlencov - Pitvarošanov, ich potomkov, Komlóšanov či Čabänov, priateľov slovenskej Dolnej zeme v Maďarsku. Prišli z rôznych miest a obcí, najmä južného Slovenska, ale aj z Maďarska, ba až z Česka! A, pravdaže, na stoloch nechýbali aj Slovákmi na Slovensku žiadané a inšpiratívne kalendárne ročenky, Ľudové noviny, knižná produkcia Slovákov v Maďarsku... O tom ale v chystanej reportáži na portáli SLOVENSKÉ ZAHRANIČIE.

 

Namiesto epilógu...

 

ČO SA MI ZAŽIADALO

DOPOVEDAŤ "POD ČIAROU"

Ak sa podaktorému z čitateľov zazdá titul nad reportážou "premotivovaný", azda romanticky poblúznený, potom iba na okraj, z úprimnosti autorského postoja. Ako vysvetlenie súvislostí v historickom "obkročme", keďže dejinné krivdy v priamosti nepopustenia v duchu "tu stojím, a inak nemôžem", oči kolú. Najmä tým, ktorí ich spôsobujú, alebo k nim boli "nechtiac príčinliví"?

Nech už je tak či onak: z pomaly už tradičného bratislavského podujatia našich Slovákov z Maďarska, keď sa vo vlasti predkov rozhodli tým najpresvedčivejším spôsobom - knižnou či časopiseckou slovenčinou - nielen sa pripomenúť, že sú najmä mysľou i v ničom neslabnúcou schopnosťou byť a zostať Slovákmi a v odhodlaní prejavovať svoju slovenskosť pod pravým brehom Dunaja ešte vehementnejšie a žiadostivejšie nastrojení, sa stáva symbol.

Vzájomnej potreby Slovákov na Slovensku s našimi sestrami a bratmi v Maďarsku. Málokde inde boli tak ťažko osudom skúšaní, skúsenosťami sužovaní a príbehmi deprimovaní. Až do beznádeje, keď viera a nádej strácajú vektor východiska z obludnosti, v ktorej prichádzajú o to najcennejšie, čo im do ich aktuálnej domovskej krajiny priniesli zo slovenských Horných Uhier kedysi ich predkovia: jazyk, slovo, národnú  identitu, právo na sebavedomie slovenského ducha. Preťažko znášali a dodnes najmä z najstaršej, čochvíľa dožívajúcej generácie, sa v tichej zádumčivosti zmierujú, že aj vo vnútornej hanblivosti je "bezbolestnejšie" preonačenie sa v "emberčekovaní".

Ale ba! Predsa.

Hoci celým 20. storočím (a nech nikoho nemýli, že po Miléniu nebodaj inou farbou kvitne mak na šírych lánoch medzi Slovenským Komlóšom a Pitvarošom...) čo akokoľvek lámaní, no nikdy nezlomení vo väčšinovom maďarskom prostredí ich domovského štátu, nielenže existujú, ale - a to je podstatné: objavne tvoria, premýšľajú, píšu, stále viac sa snažia vyjadrovať slovom. Písaným. Hovoreným. Naozaj, ako sa na Slovensku mylne traduje, už "iba netancujú a nespievajú". Recitujú, "škovránkujú", zvládajú aj náročnejšie krátke prózy, ba úspešne sa pokúšajú aj o divadelné príbehové "tieňohry". Akoby zatúžilo kedysi slávne dolnozemské ochotnícke divadelníctvo po resuscitácii. Kiežby mu bol dopriaty aspoň dúšok vánkového kyslíka...

Motivujú sa v slovenských základných školách, gymnáziách. Túžia študovať na "výškach", zvládnuť a ovládnuť slovenčinu vo všetkej jej ihravej kráse i príkrej náročnosti. Je iba "tichou hanbou" materského Slovenska, že v nich nepôsobí viac oduševnených, zapálených a najmä kvalitou profesie a prirodzenou ľudskou trpezlivosťou nadelených  hosťujúcich učiteľov zo Slovenska. Výber tých najlepších, najodhodlanejších - a prečo to nepovedať, aj najodvážnejších, ktorí dokážu zaujať nielen v škole, ale aj mimo nej. V krúžkoch, v ktorých by v mimoškolskej činnosti privinuli aj rodičov slovenských detí! Iba tak zachránime slovenčinu aj tam, kde ak by vykapala, historická hanba by nám nafliaskala. Každé ráno na tých šírych rovinách (a nielen na slovenskej Dolnej zemi v Maďarsku) svitá slovenská nádej. Aby so vzdychom  úplnku mesiaca kdesi ktosi, vari aj Ten hore, hútal, dumal, umáral sa... Hoci tým, kde leží naša slovenská bieda v Maďarsku.

 Najskôr v historickom prekliatí? Tomu, ktorému, ak sa dalo vzdorovať, iba ak tak, že bolo v roku 1947 načim nasadnúť na prvý vlak. Predsa slovenská Mať volala! A "nahať všecko mozoľnato dorobenô" tak...? Ale veď všetci nechceli, nemohli, možno... Ba možno mali aj strach a predtuchu - a čo ak nás "tam hore", ako býva zvykom, plané sľuby pánov - súdruhov "ogabú". (Čo veru od pravdy nebolo napokon ani na piaď.)

A prečo by aj "tajšli"? Veď hocaké i onaké Maďarsko bolo ich vlasťou, tam je ich domov, rody, role, kostoly, hroby... Do vagónov sa všetko nepomestí a na chrbte neponesieš. A tak zostali. V naivnej (?)nádeji, že ich domovská krajina privinie aj bez toho, aby namiesto ďakujem museli postupne lúskať "köszönöm szépen"... Či skôr v bázni, že po tom všetkom, čo história uhorských, československo-maďarských a najmä vnútorných maďarsko-slovenských vzťahov-nevzťahov  (ne)priniesla, ich možno aj "asi budú milovať". Horkýže.

Asimilácia. Vraj... Či "asi"... (Len či milovanie, alebo smilnenie. Ba vyfantazírovanou "smiešničkou-prešmyčkou" skvele simulované  slimačie "pomilované", prepytujem, splynutie?) A tak sa zachoval "štandard". Pokútni historici v tichosti vygumovali termín "násilná maďarizácia". Ba postupne až potupne nás "korektne" naučili v multikulturálnom euroPanstve myšlienkovo aj názorovo, ba až slovotvorne sa preonačiť, aby nás nebodaj v pokornej poslušnosti už "nemátožila" štátnym nacionálšovinistickým dirigizmom riadená podprahová, ale aj  oficiálnou inštitucionálnou logistikou  oná sofistikovaná maďarizácia. Nič menej, ba ani za máčik viac.

Takže tak. Motív nad esejistickou reportážou som si vybral práve preto, aby som potvrdil nedeliteľnosť slovenského rodu a vzájomnú, pričom neskonale prepotrebnú empatiu v hocako zglobalizovanom  /a či v smelšom novotvare - zgebranom, sic!/ svete.

Naučme sa konečne nebáť, že sme Slováci! Hocikde a pred hocikým! Ponižovať iných, našťastie, nemáme v génoch. A o úctu k nám prosiť nemienime. Tú si vyžadujeme. Bezpodmienečne, bezodkladne, bez prosíkov, bez poklonkovania. Vypnime hrdo hrude, veď máme byť prečo, na čo a najmä na koho hrdí. Či doma na Slovensku, alebo v slovenskom Maďarsku!

 

ĽUDO POMICHAL

FOTO: IMRICH FUHL - www.oslovma.hu

 

Na titulnej fotografii:

Anton Paulik, vedúci kabinetu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, aktuálne nový hovorca slovenskej národnostnej menšiny v Parlamente Maďarska, recenzuje Čabiansky kalendár na rok 2018  v prítomnosti Alžbety Hollerovej Račkovej, predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku.

Na snímkach vo fotogalérii:

Z atmosféry prezentácie ročeniek v Univerzitnej knižnici v Bratislave.

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 330x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line