V Mlynkoch pod Pilíšom sa ozvala "muzika slovenského jazyka": pocta slovenskosti i spomienka na Juraja Migaša, priateľa Slovákov v Maďarsku

hlavná foto
Trvanie: 13.05.2018
Miesto: Mlynky - Pilíš
Mesto/obec: Mlynky
Štát: Maďarsko

V tomto roku 29. augusta uplynú už tri roky, odkedy manželke Lene, najbližšej rodine, spolupracovníkom na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v Bratislave, celej slovenskej diplomacii, priateľom, rodákom v obci Pušovce neďaleko Prešova, bývalým spolužiakom banskoštiavnického gymnázia, MGIMO v Moskve,  a mnohým ďalším, vrátane našich krajanov v Maďarsku, a osobitne v kraji pod Pilíšom, tak clivo chýba Juraj Migaš (1957 - 2015). A tak aj preto sa organizátori aj Slovákmi zo Slovenska hojne navštevovaného spoločensko-turistického podujatia - Pešej túry na Pilíš, rozhodli na znak úcty a spomienky na "Ďuriho", že od 2016 výstup na Pilíš, bezprostredne a neokázalo proklamujúceho aj slovenskosť našich krajanov v Maďarsku, okrášlia aj pripomienkovým prívlastkom Memoriálu Juraja Migaša.

V sobotu 12. mája 2018 vďaka organizačnému úsiliu Slovenskej samosprávy v Mlynkoch, podporeného aj Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, vyvrcholil už tradične programovo-dramaturgicky, aj s typicky žičlivou  pozornosťou hostiteľov, starostlivo nachystaný deň (od Strediska pilíšskych Slovákov cez omšu v miestnom rímsko-katolíckom kostole až po samotný  výstup mierne strednej turistickej náročnosti na historicky Slovákmi ospievanú horu Pleš) v čarovnom prírodnom prostredí pod rozhľadňou na vrchole hory pohladenej aj básňami slovenských poetov, rodákov spod Pilíša, vrátane Alexanda Kormoša či Gregora Papučka. Po stúpaní schodíkmi na architektonicky pôsobivo, pritom však jednoducho a účelne riešenú drevenú rozhľadňu, sa človeku naskytá aj zážitok pri pohľade na svieži zelený kraj, z ktorého v diaľke láka akoby na dotyk v obrysoch sa črtajúci a identifikovateľný prvý budapeštiansky most cez Dunaj.

Atmosféru podujatia si v tomto roku s desiatkami Mlynčanov, Pilíšanov, Slovákov z  ďalších regiónov Maďarska, ako aj sťaby doma sa tu cítiacich matičiarov zo Slovenska, už tradične zo Štúrova, precítili aj oficiality, príjemne vyznevšie a neformálnosťou celého podujatia splynuvšie s "turisticko-pripomienkovou masou": Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Anton Paulik, hovorca slovenskej národnostnej menšiny v Parlamente Maďarska, JE Igor Furdík, generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe a ďalší.

V mene organizátorov všetkých s vľúdnou úprimnosťou privítala pod spomienkovými tabuľami na počesť, žiaľ, oboch už nežijúcich zakladateľov výstupu na Pilíš  (slovenského diplomata Juraja Migaša a jeho dobrého priateľa - Jozefa Havelku,  Slováka z Mlynkov a bývalého starostu obce spočetnou a najmä tvorivou súčasťou Slovákov neobyčajne harmonizujúcich s väčšinovým maďarským obyvateľstvom) Marta Demjénová, predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch. Časť účastníkov si pred Strediskom pilíšskych Slovákov, ako prezentuje aj video na portáli OSLOVMA.HU, s nadšením zaspievala zhudobnenú báseň Alexandra Kormoša Milovníci Pilíša - Ozvala sa muzika slovenského jazyka. Báseň napísal A. Kormoš pri príležitosti 5. ročníka výstupu na Pilíš v roku 2013.

V oficiálnej časti programu počas kladenia vencov a kytíc k spomienkovým tabuliam na budove Strediska pilíšskych Slovákov a po prívetoch a myšlienkach, v ktorých odzneli slová úcty k zakladateľom podujatia, ako aj posolstvá o význame podobných stretnutí Slovákov v Maďarsku s cieľom podpory ich súdržnosti , posilnenia národnej hrdosti, ako aj výzvy k oživovaniu a zveľaďovaniu všetkých kľúčových slovenských aspektov národného pohybu Slovákov v Maďarsku vrátane jazyka, kultúry, vzdelanosti. ako aj ochrany kultúrneho a duchovného dedičstva zanechaného v týchto i ďalších priestoroch Maďarska v predchádzajúcich stáročiach ich hrdými a nezlomnými slovenskými predkami, bola odslúžená omša v miestnom rímsko-katolíckom kostole. Po nej sa riava naladená slnečným májom a láskou času pobrala lúčinami za Mlynkami na kľukatý chodník s oku lahodiacimi výhľadmi na samý vrchol Pilíšu.

Tu, akoby už vžito so vzácnou symbolikou,  rozozvučali sa naplno nádherné slovenské piesne tak spod Pilíša, ktoré tu ochraňujú a cizelujú početné Pávie krúžky, ako aj obľúbené ľudovky zo Slovenska. Sprievod harmonikára, najmä však energické usmerňovanie rytmu v Mlynkoch už neodmysliteľného nástroja - ozembucha, v podaní Janeka Machaja, vytvorilo spontánnosť, ktorá nielen naznačila, ale aj potvrdila, že Pešia túra na Plíš - Memoriál Juraja Migaša, v čom sa zhodli všetci účastníci, s ešte väčším odhodlaním vkročí o rok v máji do druhej desiatky svojej životaschopnej motivácie.

Aj s ambíciou potvrdzovať so slovenskou vravou i piesňou na perách aj lásku k prírode, ktorú kedysi pohládzala aj tu pod Pilíšom i na vrchole hore Pleš stopa slovenských predkov, rovnako ako tmu bolo v ďalších priestranstvách súčasného Maďarska. Vďaka im preto - zakladateľom podujatia - Jurajovi Migašovi a Jozefovi Havelkovi, za myšlienku, ktorá  kedysi skrsla počas ich "mlynských" stretnutí a posedení. Ako ukázal čas, ba aj celé desaťročie, o nasledovníkov rozvíjajúcich nápad i celú škálu témy v jej rozmanitosti, sa obávať nenačim!

Spomíname stále, Ďuri...

Odchod Juraja Migaša do večnosti  v 58 rokoch, keď si človek len začína užívať a zúročovať skrze skúsenosti, vnemy a všetko tvorivosťou aj človečou empatiou vybudované, nastavené a v odhodlaní ešte snované, bol, je a zrejme aj nadlho zostane  clivou a nadlho nezastrábenou ranou vo vedomí stovák Slovákov v Maďarsku, ktorí s ním počas jeho pôsobenia na poste veľvyslanca SR v  Budapešti (a aj ešte dlho, sťaby natrvalo po skončení jeho misie) prichádzali nielen do rýdzo pracovného kontaktu, ale vedno sa dokázali aj spoločensky zbližovať, stotožniť, ba si aj zaspievať či zatancovať.

Juraj bol jednoducho už taký. Nedalo sa ho ani nevšimnúť, ani obísť, tobôž, hoci i nevedomky, nechtiac, odignorovať. Skôr iskrou v očiach, optimizmom pohľadu, ba ešte viac spôsobom komunikácie, ktorej každý ihneď porozumel aj preto, že vytvárala atmosféru dôvery a Migašovej vystretej ruky, priťahoval, zbližoval, vytváral svornosť neprerušeného kruhu, motivoval, oduševňoval.

A to nielen pre jeho profesijné a odborné diplomatické danosti, ale najmä pre ľudské vlastnosti, ktoré, osvojac si Jurajom do života aj vďaka jeho úprimnému, bezprostrednosťou prekypujúcemu a priamočiarosťou otvorenému východniarskemu naturelu, si naši krajania pod pravým brehom Dunaja v celom Maďarsku - od Zemplína cez Novohrad, Pilíš, Budapešť, až cez Sarvaš, Čabu po Komlóš,  po piliere Dolnej zeme - Juraja Migaša nielen obľúbili, ale priateľsky doslova privinuli. Ľudsky, vnímajúc jeho empatiu ku krajanom - k ich úsiliu, aj problémom, motivovali v ňom i jeho starosti o budúcnosť slovenskosti z hľadiska dlhodobého prežitia Slovákov v Maďarsku. Berúc na zreteľ aj aspekt historicko-filozofickej a sociologicko-zmyslovej závažnosti i opodstatnenosti problematiky v celej jej komplexnosti. Celkom pochopiteľne, uvedomujúc si poslanie a zodpovednosť svojej diplomatickej misie, aj s pocitom vnútorného presvedčenia, že má životný význam a dôležitosť vložiť sa naplno do "veci slovenskej v Maďarsku", s veľvyslancom Jurajom Migašom mnohí Slováci v Maďarsku priateľsky až rodinne doslova splynuli, ba sa až zbratali.

Viaceré slovenské prostredia v župách Maďarska s početnou i zdanlivo menej čítajúcou prítomnosťou Slovákov, najmä však Pilíšsky kraj a konkrétne Mlynky a Mlynčania - aj vzhľadom "na skok" od Budapešti, boli v tomto (a nielen iba pre vybojovaný nový Slovenský dom, ktorého slávnostnú otváraciu pásku prestrihli aj s účasťou, žiaľ, nie definitívne v tom čase uzdraveného Juraja Migaša - v októbri 2013 vtedajší premiéri SR a Maďarska Robert Fico a Viktor Orbán) osobitou staťou. Až je človeku ľúto, že v mnohom nezachytenou - aj pre zdokumentovanie a tým sprítomnenie osobného príkladu Juraja vo vzťahu ku krajanom v Maďarsku, až nepopísaným - a či skôr nedopísaným (?)  listom. A tak by sa žiadostivo pýtalo vrátiť čas, hoci spomienkami... Ale aj z tých ubúda, tak ako z roka na rok sa Slováci v Maďarsku pristihnú pri podobných úvahách, keď k rozpomienke priložia kytičku k hrobom Aničky Ištvánovej v Slovenskom Komlóši, Gizke Molnárovej a Jozefovi Havelkovi v Mlynkoch, a ďalším a ďalším...

Príbeh, príjemne sa vymykajúci z uhladenej "kravatovo-oficiálnej až strohej protokolárnej diplomacie", natrvalo orámovaný Jurajom Migašom v prostredí Slovákov v Maďarsku, je mnohými známymi i menej popísanými kapitolkami aj preto jedinečný až originálny. Úprimne by sa chcelo veriť, že najmä pre nové generácie vstupujúce do slovenskej diplomacie, aj ukážkový, s puncom výzvy, v tom najlepšom pozitívne príkladný.

Charizma a schopnosť javy  a udalosti vnímať nadčasovo objektívne, zmysel pre spravodlivosť a všemožné hľadanie ako Slovákom v Maďarsku pomôcť, pre Juraja Migaša vôbec "neplánovito", keďže samoľúbosťou, neraz schopnou ubližovať prestížnemu posolstvu diplomata, ako som ho poznal, a ako sa vyjadrovali o Jurajovi Slováci nielen v Maďarsku, ale aj inde, kde pôsobil, určite netrpel, ba sa k nej ani len nepribližoval... - to boli atribúty, ktoré aj v očiach i mysliach ľudí, ktorí ho viac a bližšie spoznali a stretávali sa s ním, zanechali esenciálnu spomienku a úctu k "Ďurimu". Tak prirodzene  ladiacu v trojjedinosti slov dávajúcich pri pohľade na jeho portrét na spomienkovej tabuli v Mlynkoch logicky ucelený leitmotív bez akéhokoľvek pátosu: dobro, teplo, láska.

Keďže Ďuriho, ako priateľa a spolužiaka z jednej lavice Gymnázia v Banskej Štiavnice, som poznal od roku 1975, a kde-čo sme spolu s ďalšími "z partie" najmä v časoch študentských prežili, zažili, preskákali, občas nepokorili, ale najmä tešili sme sa, sem-tam zahromžili, cielene sa však vzdelávali či osobnostne, individuálne -  každý podľa  svojho videnia a cítenia sveta - zdokonaľovali, ale nikdy neobanovali! (hoci kvôli následným profesijným povinnostiam a profesionálnym aktivitám naše stretnutia s ním aj ďalšími spolužiakmi, najmä v službách slovenskej diplomacie, boli síce viac sporadické, ale zato zakaždým spontánne...), možno táto spomienka by ma aj nabádala napísať oveľa viac. A to aj v súvislosti so Slovákmi v Maďarsku. Na jazyk sa doslova pýta napríklad aj príbeh o jeho úsilí, ktoré napokon od založenia základného kameňa v symbolickom a historickom parku neďaleko Balatonu vyústilo do stvárnenia a odhalenia súsošia sv. Cyrila a Metoda - diela akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej - v Blatnohrade (Zalaváre) v júni 2013...

A či v rýdzo osobnej spomienke, keď si navraciam okamihy našej debaty - ako vždy plnej optimizmu, dobre mienených žartíkov, ale aj vážnych súvislostí - vari z jari 1994. Aj vďaka tomu, že Juraj Migaš si v v tom čase plnil povinnosti  chargé d´affaires na Veľvyslanectve SR vo Varšave, na pôde Slovenského inštitútu, kde Juraj otváral jedinečnú výstavu fotografií legendárneho Martina Martinčeka, sme prežili nezabudnuteľný večer plný emócií a skvelých ľudí. Napokon, pre mňa bol aj v tom najlepšom osudový, keďže práve od výstavy vo Varšave, ktorú kurátorsky pripravil Marián Pauer, sa vďaka Ďurimu odvíja moje dlhoročné tvorivé priateľstvo s Mariánom Pauerom, významnou osobnosťou slovenskej fotografie a jej prezentácie vo svete, spisovateľom, publicistom, reportérom, vzácnym človekom.

A ďalšie a ďalšie podobné okamihy, ktoré často nevdojak v kontexte spomienok na Juraja Migaša prídu na myseľ, iba a len nás utvrdzujú v poznaní, že boli, sú a budú v našich životoch ľudia, po ktorých, ak my ich prežijeme, sa nám bude ľudsky, profesijne, ale najmä vo vzácnosti ich priateľstva a obojstrannej náklonnosti cnieť. O to viac, ak oplývali vlastnosťami a dispozíciami, ktoré sú v tom najlepšom vhodné nasledovania, príkladu.

Parafrázujúc nášho diplomata - veľvyslanca a priateľa Jozefa Adamca z MZVaEZ SR, ktorý na jednom z pravidelných predvianočných stretnutí na trhoch na Hlavnom námestí  v Bratislave a následnom posedení "našej skupinky" - bývalých maturantov IV. E štiavnického gymnázia sedemdesiateho šiesteho - raz poznamenal: "Každý z nás je svojský, možno osobitý, čímsi zaujímavý či až originálny, ale iba Ďuri bol z nás aj výnimočný!"

Nielen však iba preto pred rozlúčkou po podobných stretnutiach niekdajších spolužiakov a priateľov Juraja Migaša s  príbehovými návratmi na časy, keď bol ešte medzi nami, patrí oná povestná "kapurková" spomienke na Ďuriho. V našich mysliach si, Ďuri, stále tu s nami a medzi nami! Nikdy nezabudneme...

 

ĽUDO POMICHAL

FOTO: IMRICH FUHL - www.oslovma.hu

 

Na titulnej fotografii:

Účastníkom X. Pešej túry na Pilíš - Memoriál Juraja Migaša, sa v Mlynkoch pred Strediskom pilíšskych Slovákov prihovoril v prítomnosti Marty Demjénovej, predsedníčky Slovenskej samosprávy v Mlynkoch, prihovoril Igor Furdík, generálny konzul SR v Békešskej Čabe.

Na snímkach vo fotogalérii:

Okamihy ľudskej prináležitosti v duchu slovenskosti našich krajanov v Maďarsku a ich priateľov zo Slovenska, ako aj príjemnosť Slovákov v Maďarsku zo spolužitia a ich vzájomného vnímania sa s  väčšinovým národom ich domovského štátu. počas jubilejnej X. Pešej túry na Pilíš - Memoriálu Juraja Migaša.

Na záverečnej snímke vo fotogalérii:

Autor týchto riadkov Ľudo Pomichal a Juraj Migaš (vľavo), spolužiaci z jednej lavice banskoštiavnického gymnázia, na maturitnom stretnutí po 25 rokoch v lete 2001 v záhrade pod historickým hradom Devín.

 

X                              X                             X

 

Časť účastníkov X. Pešej túry na Pilíš v sobotu 12. mája 2018 pred Strediskom pilíšskych Slovákov, ako prezentuje aj video na portáli OSLOVMA.HU, si s nadšením zaspievala zhudobnenú báseň Alexandra Kormoša Milovníci Pilíša - Ozvala sa muzika slovenského jazyka. Báseň napísal A. Kormoš pri príležitosti 5. ročníka výstupu na Pilíš v roku 2013.

 

Alexander Kormoš

Milovníci Pilíša

 

Pilíšania vystúpili
už piaty raz na Pilíš,
aby sa tam pobavili,
a zložili z pleca kríž.

Refr.:

/: Ozvala sa muzika
slovenského jazyka. :/
/: Ozvala sa muzika, :/
slovenského jazyka
toho nášho prekrásneho
 slovenského jazyka.

 

Hneď sa strhol rezký tanec,
preveselý spev a ruch,
harmoniku doprevádzal
v živom rytme ozembuch.

Refr.

 

Mladá pani v našom kroji
vzýva ľudí do kola,
pekne tančí našu polku,
sťaby na bále bola.

Refr.

 

Pilíš je tu vrchol družby,
krásny domov Slovákov,
ktorí radi privítajú
svojich milých rodákov.

 

Refr.

/: Spievaj, zlatá muzika,
slovenského jazyka. :/
/: Spievaj zlatá muzika, :/
slovenského jazyka.
toho nášho prekrásneho
slovenského jazyka.

 

Pilíšsky Santov 26. mája 2013

 

 

SLEDUJTE ZHUDOBNENÚ BÁSEŇ

ALEXANDRA KORMOŠA MILOVNÍCI PILÍŠA

NA FACEBOOKU PORTÁLU

www.oslovma.hu

https://www.facebook.com/oslovma/videos/1610740519024918/

 

 

VIAC FOTOGRAFIÍ Z  X. PEŠEJ TÚRY NA PILÍŠ

- MEMORIÁL JURAJA MIGAŠA

NA FACEBOOKU OSLOVMA.HU

http://www.oslovma.hu/index.php/sk/

Fotogaléria

Počet zobrazení: 254x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line