Za Stanom Dančiakom: rozpomienka na Tvoj dobrodušný humor bude pre Tvojich vášnivých "načúvateľov" naveky cvendžať úsmevnou nostalgiou

hlavná foto
Trvanie: 14.08.2018
Miesto: Bratislava
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Za rohom bývalého vydavateľstva Pravda na Medenej, kedysi Fučíkovej (pretože "starí Bratislavčania" vedia, že hovorím o dome, v susedstve ktorého kedysi rachotili rotačky) osirel prízemný byt. Desaťročia, akoby zo zásady, či návyku, chodievam práve po tejto strane ulice domov, kúsok opodiaľ, do dvora, kde sa križuje Medená s Tobruckou. A keďže Staromešťania si (aspoň podaktorí, skôr narodení) zo vzájomnej úcty a spolupatričnosti, sťaby susedia, okrem pohľadov vzdávajú úctu i slovným pozdravom, ba tí "usadlejší" aj pár viet, a nielen iba o počasí, prehodia, po jednom nezabudnuteľnom spoločenskom zážitku, sme sa - a nielen iba na ulici, častovali takto aj so Stankom Dančiakom.

Pravda, nášmu zblíženiu predchádzala práve pred 20 rokmi nie práve všedná udalosť. Keďže v tom čase, súc v rokoch hokejovej neúrody, veruže knihy so športovou tematikou príliš nevychádzali - a práve k športu mal veru aj Stanko až náruživý vzťah (ach, kdeže sú časy zápasov Herci - Novinári v 60. rokoch minulého storočia, aj s účasťou Dančiaka, keď zaplneným a skvele naladeným bratislavským Tehelným poľom medzi 40-tisíc divákmi by ani myška neprekĺzla...!), ako spoluautor príbehovej publikácie Július Šupler, Ľudo Pomichal - Hokej, moja vášeň, som sa rozhodol, vediac, že práve hokej mal Dančiak náramne rád, pozvať obľúbeného herca a jedinečného rozprávača vedno s jeho manželkou Darinkou na netradičný knižný krst. K nemu, ako aj k ďalšiemu, čo následne a postupne napĺňalo môj rastúci obdiv k Dančiakovi nielen ako k hercovi, ale najmä k čaru jeho netuctovej, vehementnej a dožadujúcej sa občianskosti bez škrupúľ, ako aj daru príbehovo nielen  zaujať, ale rečnícky vštepovať spolubesedníkom nenútenú životnú múdrosť, sa ale dostanem logickým oblúkom...

 

X                                   X                                 X

 

V roku plnom jubileí si v decembri na diaľku, keďže hokejový svetobežník Július Šupler prijal angažmán v ukrajinskom Donecku, symbolicky štrngneme s Julom na pripomienku nášho v nebývalej intenzite a najmä tvorivých rozprávačských nálad prežitého roku 1998. Začal sa brieždením v novoročnom zasneženom ráne v Helsinkách, kde sme vedno - Šupler vtedy síce na nezávideniahodnom poste šéfa výpravy - manažéra zachraňujúcej sa reprezentačnej dvadsiatky na MS, ja zasa v trúchlo-zúrivej rovine šéfredaktora a reportéra vtedajšieho magazínu Hokej, začali opatrne snovať dramaturgické nitky príbehovej biografie o netuctovom, priamočiarom, úprimnom, vtipnom, najmä však výsostne profesionálne hokeju oddanom Podtatrancovi.

Popradský znalec herného neschématizmu  i počítačovo podložených herných pravdepodobností (aj vďaka tejto jedinečnej kompilácie intuitívnych daností Jula sa Slovensko superrýchlo prepracovalo z hokejového potupného prepadliska z C a B skupiny až do "áčka", aby už medzitým na ZOH 1994 v Lillehammeri Rusi v čele s trénerskou legendou Tichonovom pre nich priam netypicky výskali vyslobodení náhodným gólom, keď  Šatan, Peter Šťastný a spol. ich mali už-už na lopate.... to boli, páni, časy!) a chýrny hubár, schopný zvetriť v pravý okamih dubáčiky na "svojich dobre utajených pľacoch", že tie sa až prosíkajú v hojných počtoch do košíkov, bol v tom čase doslova v švungu.

Hoci nedžentlmensky zdegradovaný hokejovým zväzom sa práve v tom čase začal trénersky sústredene "bavkať" s budúcou hviezdou výnimočnej veličiny - Mariánom Hossom - v nižšej americkej "juniorke" v Portlande, kde s klubom Winter Hawks získal po dlhočizných rokoch bez titulu v tomto meste ako tréner - on, Slovák, s vychádzajúcou budúcou legendou NHL Mariánom Hossom (v klube hral aj ďalší Slovák Andrej Podkonický) uznanie najvyššieho rangu. Nuž čo, doma naozaj, hocako si svetový, nemáš šancu zaprorokovať si...

 

X                                  X                                      X

 

Slovo dalo slovo a postupne sa začala rodiť kniha. Julo sa medzitým stal trénerom v Sparte Praha, a tak som za cestami našich "pražských debát", zväčša po tréningoch pri večeri v niektorej z reštaurácií v Holešoviciach,  vkĺznuvších do dramaturgickej stavby príbehu, pomaly poznal celý tím vodičov na autobusovej linke Bratislava - Praha. Šuplerov príbeh s priliehavým názvom HOKEJ, MOJA VÁŠEŇ, už keď ho v sychravej jeseni toho istého roku v martinskej Neografii "zošili" do úhľadného formátu, si však priam pýtal aj patričný rámec originality krstu.

A "rámec nad rámce" bol vskutku ako vyšitý. Veruže si nespomínam na toľko krstných "otcov" jednej knihy... Obozretný Šupler, ktorý mal vždy schopnosť chrániť si povesť i česť tak, aby druhí nemali dôvod uraziť sa, či ľudovo skôr typicky slovensky "ofučať", prejavil decentnú hokejovú diplomaciu. A tak sme sa obaja ako spoluautori publikácie "tiesnili" za vyvolenou trojicou krstných otcov: pánom profesorom Vladimírom Černušákom, dnes už nežijúcim doyenom československej a následne slovenskej olympijskej diplomacie, rovnako dnes už nežijúcim docentom Jánom Mitošinkom, historicky prvým prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja, ktorý, mimochodom, kedysi ako tréner v doraste piplal aj slávnych bratov Šťastných, a Jozefom Markušom, dlhoročným predsedom Matice slovenskej.

Možno pre podaktorých výber trochu "podivný"? Kdeže! Šuplerov hokejový aj životný príbeh sme výsostne brali ako posolstvo, čím všetkým musí oplývať človek, ak chce pozitívne formovať pospolitosť, národ a štát, ktorý má nadovšetko rád, ktorému rád meria tlkot sŕdc skrze náš najobľúbenejší šport, fenomén, schopný aj v ničotnosti času spojiť národ. Tak veru! Slovenský hokej chce, vie a musí byť a zostať pronárodný, inak v našich podmienkach stráca podstatu aj zmysel. Ba aj vieru ľudí, schopných a ochotných sa v mene jeho dobra pre Slovensko poharkať, pomeriť, čo je ale najdôležitejšie - motivovať k šľachetným pohnútkam!

A tak sme pre podaktorých spojili možno aj nespojiteľné, pretože by sa pre notorických liberálnych podpisovačov antislovenských petícií drala dilema na jazyk: a čože tam, preboha, medzi vami "podivínmi" robil Dančiak? Poviem to prostoducho - dobré meno hokeju, ak tvár aj hlas, ako prominentný hosť (pravda, počas večera sa pridružil aj dobre naladený a vtipmi sršiaci Dušan Tarageľ, hokejová legenda Žigmund Pálffy, Oto Haščák a ďalší výnimoční zverenci Jula Šuplera) venoval s jeho patričným žoviálnym nasadením "predčítaním" pasáží z knihy "charakterizujúcej vo svojom obsahovom a myšlienkovom posolstve zrejme viac ako iba negáciu názoru autority Vladimíra Mináča proklamujúceho myšlienky o tom, že žánru športovej literatúry zväčša chýba textová náročnosť príbehovej umeleckosti", ako to vyjadril v esejistickej recenzii knihy HOKEJ, MOJA VÁŠEŇ  v roku 1999 v Slovenskom rozhlase publicista Vlado Brožík.

V spoločnosti, ktorú zblížil 18. decembrový večer deväťdesiateho ôsmeho v bratislavskom hoteli Devín hokej ako slovenský fenomén, čaro osobností Stana Dančiaka, Jula Šuplera, Žiga Pálffyho s jeho vtedajšou priateľkou Zorou Czoborovou, herca Dušana Tarageľa, ďalších viacerých bývalých skvelých športovcov - olympionikov, sa napokon v skvelej nálade rozchádzali s novou knihou pod pazuchou viacerí až po polnoci.

 

X                                      X                                       X

 

Je ľudsky prirodzené, že po takomto zblížení sa so Stanom Dančiakom sa v ďalších rokoch z predtým obligátnych pozdravov stali zrazu spontánne debaty umelecky, mediálne a tvorivo ladených ľudí. Stará tržnica - podotýkam - funkčná a fungujúca dennodenne od rána do večera (a nie ako dnes v podobe smiešno-trápnych "trhových sobotných hepeningov", aj keď pri neschopnosti mestskej "služobnícko-poslaneckej garnitúry" aj za tie pánboh zaplať...) bola na tieto debaty vo vinárni ako stvorená.

Šarmantná a neobyčajne komunikatívna pani Editka mala o zábavu postarané, pričom pri "zastabilizovanej" zostave sa v neveľkom interiéri na barových stoličkách uvelebil v pohodlí "štamgastový" poltucet, o. i. aj dramaturgovia z STV, sem-tam fotografi, výtvarníci, pričom príjemne sa dalo posedieť pri ozaj kvalitnom vínku aj v priľahlom priestore s klasickým sedením.

Keďže Stano Dančiak bol človek bez pretvárky, zavše prišlo vhod aj vtipkovanie a sarkastické "skice" na tému politiky, lenže to pravé "orechové" prinášal život, historky z jeho čarovných zákutí, ale aj z celkom banálnych všedných dní. Stanka sme vnímali ako esenciálneho zvestovateľa pozitivistického prístupu ku všetkému, čo nás obklopuje.

Bol to vskutku príma čas, keď Stará tržnica mala svoju pôsobivú atmosféru  zafixovanú aj pravidelnými návštevníkmi, štamgastmi. Genius loci tržnice (lebo inak to ani nazvať nejde) bez takých postáv, postavičiek, ale aj malých ľudkov, si jednoducho predstaviť ani nemožno. V tých rokoch sa v tržnici sem-tam pristavil  spisovateľ Vinco Šikula, neskôr sa občas mihol televízny komentátorský "guru" Karol Polák, a čo už jedinečný príbehový hádzanársky trénerský mág Tomáš Kuťka...

To všetko, žiaľ, zostáva už iba v spomienkach. Ale tie, aj vďaka ich príjemnosti jedinečného spoločníka, akým Stanko Dančiak bol, nadlho pretrvajú.

 

P. S.

Dom na Medenej osirel. Doslova, do písmena, ba - ako som si práve v deň rozlúčky so Stankom Dančiakom, v pondelok 13. augusta 2018  (nech mi je odpustené, že epitet zneužívam paradoxne v jeho trpkom údele, ktorý ho najviac zranil, zložil, no počas života nepoložil - jeho chradnúci až zaniknuvší zrak...)  išiel oči vypučiť - dom osirel až do obrazu - tabule! Pamätnej.

Fasádu domu, v ktorom Stano Dančiak býval a s vášňou driloval svoje divadelné role i nezabudnuteľné rozhlasové dialógy sluhu Jamesa a Lorda Nortona, po nedávnej rekonštrukcii zostal prekvapujúco ochudobnený o pamätnú tabuľu venovanú pamiatke rovnako v tomto dome v istých rokoch žijúcej ďalšej výnimočnej osobnosti slovenskej kultúry - nezabudnuteľného spisovateľa, poeta, publicistu a maliara Jána Kostru. Chce sa mi veriť, že tabuľu "iba" kdesi leštia, keďže v tomto roku pominie práve 20 rokov odvtedy, čo pamätnú tabuľu, ktorú navrhla akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová, dalo na dom, v ktorom žil aj Stano Dančiak, osadiť Slovenské literárne centrum.  

Aby možno raz práve k bohémskemu Kostrovi pribudla aj zmienka o jedinečnom hercovi, o ktorom sa nádherne ľudsky počas poslednej rozlúčky v Slovenskom národnom divadle vyjadril ďalší z hviezdnej hereckej generácie Dušan Jamrich: „Pre tých, čo ťa nepoznali a je ich máličko, odchádzaš do zabudnutia. Pre nás, čo sme ťa poznali a je nás veľa, odchádzaš nezabudnuteľný. Zbohom a dovidenia."

 

S úctou a pietou si na skvelého spoločníka zo Starej tržnice a takmer suseda z Medenej dovolil zaspomínať a pamiatku na Stanka Dančiaka sprostredkovať aj pre našich krajanov v zahraničí, s ktorými mal Dančiak česť postretať sa v rôznych krajinách a prostrediach,

Ľudo Pomichal

 

Na titulnej fotografii:

Stano Dančiak v zápale debaty s hokejovým trénerom Júliusom Šuplerom a publicistom Ľudom Pomichalom, autormi príbehovej biografie Hokej, moja vášeň, uvedeniu ktorej v bratislavskom hoteli Devín 18. decembra 1998 svojím šarmom, hlasom i rozprávačským kumštom  prispela jedna z najosobitejších slovenských hereckých osobností.

Fotogaléria

Počet zobrazení: 81x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line