Majstri svojho remesla: Kožené výrobky nesú pečať našich predkov

hlavná foto
Trvanie: 25.08.2018
Miesto: Denník Pravda
Mesto/obec: Čierny Balog - Bratislava
Štát: Slovensko

Denník Pravda prináša letný seriál Majstri svojho remesla. Každý týždeň postupne predstaví pôvod, históriu deviatich remesiel a výnimočných slovenských ľudových výrobcov, pokračujúcich v tradíciách našich predkov. Seriál pokračuje článkom o spracovaním kože. Reportážnu črtu o jednom z jedinečných výrobcov priniesol denník PRAVDA, za Ľubomírom Medveďom z Čierneho Balogu sa vybrala publicistka DAGMAR TELIŠČÁKOVÁ.

Nie každému musí byť príjemný nezameniteľný zápach pravej hovädzej kože. Pre ľudových remeselníkov, ktorí s ňou robia, je však obľúbenou vôňou. Šikovnosťou a fortieľom jej dávajú vlastnú pečať a menia ju na tradičné výrobky podľa vzoru našich predkov.

Začínal v súborovej šatni

Folklórny tanec a súborová šatňa ho priviedli k záľube, ktorá sa vinie veľkou časťou jeho života. Do folklórneho súboru Mostár v Brezne prišiel ako stredoškolák. Doviedol ho starší brat, ktorý v súbore už tancoval. „V šatni bolo treba podchvíľou niečo poopravovať. Časti krojov, poškodené krpce, opasky, pracky. Ani neviem ako, chopil som sa tých kožených vecí a už mi to akosi prischlo,“ začína svoje rozprávanie 62-ročný Ľubomír Medveď z Čierneho Balogu – Jánošovky.

Začínal opravami, neskôr sa pustil do vlastnej výroby. Zameral sa na ľudové veci – pastierske kapsy, opasky, krpce, zápästky, biče i korbáče. Keď ho prikvačili začiatkom 90. rokov minulého storočia zdravotné ťažkosti, povýšil svoju záľubu na svoje životné ľudové remeslo. Niečo si naštudoval, niečo sa naučil na kurzoch umeleckých ľudových remesiel. Najviac mu však dali rady starších majstrov, s ktorými sa stretával na jarmokoch a folklórnych festivaloch.

Prvý vlastný výrobok boli krpce. „To nebol problém. Rozobral som staré a podľa nich urobil nové,“ hovorí s úsmevom. Jedným dychom však dodáva, že až také jednoduché to nie je. Jednotlivé diely krpcov treba najskôr vyrezať z kože, zložiť, pozošívať, založiť na kopyto, aby dostali tvar, namočiť a napokon nechať prirodzene vyschnúť. Najnovšie sa už podošvy podlepujú, aby sa tanečníci pri tanci nešmýkali, navyše, dlhšie vydržia.

Zvláštna, ale akurátna vôňa kože

Každý región má svoj špecifický kroj a k nemu aj rázovité krpce, opasky, pracky či pastierske kapsy. Ľubomír Medveď tieto veci vyrába pre rôzne folklórne súbory. Cestu si našli do rôznych kútov sveta, ba aj do Japonska a Ruska.

Dielňa presiaknutá vôňou kože, šijacie stroje a všakovaké nástroje. „Vôňa je naozaj zvláštna, nie každému musí pasovať. Pre mňa je taká akurátna, mám ju rád,“ pokračuje ľudový remeselník. Svoje výrobky vyrába z hovädzej kože, ktorú kupuje už vypracovanú a môže s ňou hneď pracovať. Má rôzne farebné odtiene. Najzákladnejšia je prírodná s odtieňom dožlta. Aby trochu stmavla, stačí ju dať načas na slnko. Tmavé a najtmavšie sú umelo prifarbované v zemitých tónoch. Zdobenie majstri robia raznicami. „Niektoré som podedil po starých majstroch, niečo som kúpil alebo som si ich vyrobil sám,“ dodáva Ľubomír Medveď.

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/481271-majstri-svojho-remesla-kozene-vyrobky-nesu-pecat-nasich-predkov/

 

Zo zákulisia remesla

 

Historici a etnológovia zastávajú názor, že kožušina a koža boli vôbec najstaršie materiály, ktoré človek využíval na obliekanie. Na spracovanie koží im slúžili kamenné a kostené nástroje. Mokrú surovú kožu si na odev upravili priamo na tele, čím dostala žiadaný tvar. Vyrábali z nej aj úžitkové predmety.

Remenárstvo

Prezentuje remeselnú výrobu úžitkových predmetov z kože, napríklad uzdy, chomúty, ohlávky, opraty, kanistry, biče alebo korbáče, ale aj súčasti mužského odevu ako opasky či krpce. Prvý remenársky cech vznikol na Slovensku v roku 1450 v Košiciach. Remenárske výrobky vyrábali v troch kvalitách. Popri majstrovských, často zdobených vyšívaním a vybíjaním, boli aj výrobky menej kvalitné, označené ako prostejšie a nakoniec najprostejšie. Prvý cech remenárov vznikol v Banskej Bystrici, neskôr v Bátovciach, Liptovskom Mikuláši, Hlohovci a v Piešťanoch.

Jedna z najdlhšie existujúcich remenárskych dielní, ktorá fungovala až do zoštátnenia v roku 1950, bola v Banskej Bystrici. Pracovala nepretržite tristo rokov. Výrobky z nej získali veľa ocenení aj na svetových výstavách a veľtrhoch. Jej posledný majster Štefan Muliczký robil pastierske opasky, kapsy pre folklórne skupiny. Veľa jeho výrobkov sa nachádza v divadelnej šatnici Matice slovenskej v Martine.

Brašnárstvo

Kožiarske výrobné odvetvie, ktoré sa oddelilo od remenárstva. V roku 1706 sa v cenníku remenárskych výrobkov v Banskej Bystrici uvádzajú medzi výrobkami aj tzv. vandrovné tanistry. Brašnárstvo vzniklo najmä v oblastiach s rozvinutým chovom dobytka. Pre potreby obyčajných ľudí remeselníci brašnári vyrábali kapsy, opasky, remene alebo krpce.

Kožušníctvo

Patrilo k najrozšírenejším remeslám na Slovensku. Doklad o košickom cechu pochádza z roku 1307. Patrónom kožušníkov je Svätý Ján Krstiteľ, ktorého zobrazovali odetého do zvieracích kožušín, s baránkom na pleciach a so zástavou s krížom. Kožušníci vyrábali kožušiny z oviec, jahniat, líšok, vlkov a medveďov. Zhotovovali z nich vrchné ošatenie, podšívky a pokrývky hlavy. Kožušníci šili vesty bez rukávov, kožuchy siahajúce po pás, po kolená aj rukavice.

Pre dedinských ľudí sa používali ovčie kožušiny v prírodnej farbe. Pre bohatších ich farbili. Kožuchy lemovali rôznofarebným prepletaním či vysekávaním. Niektorí majstri kožušiny vyšívali pestrofarebnou vlnou, hodvábom a bavlnou. V 70. rokoch 19. storočia sa v Liptovskom Mikuláši rozvinulo kožiarstvo a kožušnícke centrum. Kožušnícke družstvo bolo napríklad aj v Mošovciach, kde ženy kožuchy vyšívali.

Vojtech Majling

 

Na titulnej fotografii:

Výrobky Ľubomíra Medveďa.

Autor: Dagmar Teliščáková, Pravda

 

Na snímke vo fotogalérii:

Ľubomír Medveď začínal v súborovej šatni.

Autor: Dagmar Teliščáková, Pravda

Fotogaléria

Počet zobrazení: 99x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line