Milan R. Štefánik. Štátotvorca v tieni

hlavná foto
Trvanie: 28.10.2018
Miesto: Denník Pravda
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Keď sa praneter Milana Rastislava Štefánika, pani Tamara Dudášová rozhliadala zo stanice lanovky pod vrchom Mont Blanc vo výške približne 3 800 metrov nad morom, bol to zvláštny pocit. Vonku bolo mrazivých mínus desať, na úplný vrchol zostávalo vyše tisíc metrov. „Premýšľala som nad tým, ako to ten Štefánik dokázal. Až šesťkrát vystúpiť na Mont Blanc. Ale pešo! S ťažkými prístrojmi, jedlom. Nebol vysokého vzrastu, no vždy vyvinul enormné úsilie, keď chcel niečo dokázať,“ hovorí 72-ročná príbuzná spoluzakladateľa ČSR. Príbeh Milana Rastislava očami vtedajších súčasníkov, ako aj jeho rodinných príbuzných v potomstve približuje v denníku PRAVDA publicista ANDREJ BARÁT.

Cestuje po Európe so Spoločnosťou Milana Rastislava Štefánika. Navštevuje školské besedy. Diskutuje s ľuďmi. Ukazuje na obrovskú hromadu korešpondencie s ústavnými činiteľmi a inštitúciami. Všemožne sa snaží, aby sa na odkaz Štefánika nezabudlo. Pretože je rôznorodý a pestrý ako obrázky na vzácnych japonských dielach, ktoré Štefánik zbieral a ktoré dnes visia v útulnej izbe v Lamači. V kúte stojí veľký hnedý Štefánikov lodný kufor. Pani Dudášová pomaly odomyká niektoré tajomstvá z jeho ciest po Francúzsku, Srbsku, Taliansku. „No na Tahiti som nebola,“ usmieva sa.

Vedec

Na najväčší ostrov Francúzskej Polynézie prišiel Štefánik v roku 1909, aby tam vybudoval observatórium. Vybavil ho moderným ďalekohľadom a heliografom na pozorovanie Halleyho kométy. V roku 1910 prechádzala blízko Zeme, no obloha sa vtedy zatiahla mrakmi.

„Veda bola preňho priorita. Kým nevypukla vojna,“ naznačuje pani Dudášová. Mladý Štefánik zavŕšil štúdium na Karlovej univerzite v Prahe prácou O novej hviezde v súhvezdí Kasiopeja a odišiel do Paríža do hvezdárne v Meudone, ktoré viedol Jules Janssen, jeden zo zakladateľov astrofyziky. „Keď ma tu predstavovali, všetci boli prekvapení. Mysleli si, že celá Štefánikova rodina už vymrela,“ ukazuje nám pani Dudášová fotografie z návštevy observatória.

Štefánik sa na Mont Blancu zúčastnil dvoch astronomických expedícií (1905, 1906). Zaoberal sa spektrálnou analýzou žiarenia Slnka a iných hviezd. Aby pozorovania zdokonalil, skonštruoval infračervený spektrograf a odrazový heliometer. V Španielsku a Kazachstane pozoroval úplné zatmenie Slnka. Jeho fotografie slnečnej koróny publikovali astronomické časopisy z celého sveta. V Oxforde ho zvolili za člena Únie pre pozorovanie a výskum Slnka. „Napísal desať vedeckých prác, ktoré obhájil pred astronomickou spoločnosťou na rôznych konferenciách. Získal za ne Janssenovu a Wildeho cenu,“ pripomína pani Dudášová.

Vysoké kruhy

Nebol to však jediný „vesmír“, do ktorého tajomstiev Štefánik prenikal. Jeho kariéra vedca sa úzko prepletala s postupom vo francúzskych vyšších spoločenských kruhoch. A práve toto bol jeden z predpokladov Štefánikovho úspešného úsilia pri vytváraní Československa.

Jedným z prvých krokov bolo stretnutie s Camillom Flammarionom, významným astronómom, popularizátorom vedy a stĺpčekárom novín Le Siècle. Štefánik sa zakrátko spoznal s Émilom Chautempsom, francúzskym ministrom kolónií a neskorším ministrom námorníctva, ktorý mu pomohol vybaviť cestu na Tahiti. V spoločnosti ministra sa však stretol s ďalším intelektuálom Anatolom de Monzie, takmer rovesníkom, mladým poslancom, ktorý mu pomáhal, poskytoval mu prístrešie a napokon docielil, aby Štefánika, ktorý v roku 1914 dobrovoľne vstúpil do armády, dekorovali ešte na prahu prvej svetovej vojny radom Čestnej légie.

Nuž a je to Monzie, kto Štefánika napokon uviedol do salóna pani Claire Boas de Jouvenelovej na bulvári Saint-Germain, ktorý sa vo vojnovom Paríži stal ohniskom politických a obchodných vzťahov. „V jej salóne objavuje Štefánik nový svet, obývaný intelektuálmi, podnikateľmi, no najmä novinármi a diplomatmi,“ píše vo svojej štúdii Frédéric Guelton, náčelník oddelenia pozemnej armády v Historickej službe francúzskeho ministerstva obrany.

„Česko… Slovensko… Bolo to počas prvej svetovej vojny, na konci roku 1915, pokiaľ si spomínam, keď som po prvýkrát začul toto dvojité pomenovanie, znejúce tak čudne. Zlyhávajúci hlas sa usiloval spojiť tieto dve slová dokopy. Snažil sa dosiahnuť, aby spolu vytvorili pevný súzvuk, ktorý by znel harmonicky. Pozrel som sa na muža, ktorý rozprával. Mal bledú, unavenú tvár s výraznými črtami, poznamenanú malými jamkami. Výzorom sa ponášal na sadrovú bustu Caesara. Predo mnou sa nachádzal zakladateľ štátu. Zrazu ma Štefánik náhlym a láskavým pohybom uchopil za plece a jemne naň tlačiac ma nasmeroval k mape Európy, ktorá visela v mojej spálni. Spýtal sa ma – čo tu vidíš? Odvetil som mu – rakúsko-uhorskú monarchiu. Načo on jedným prstom naznačil na mape čiaru a povedal – tu, už čoskoro, bude Československo!“ cituje plukovník Guelton zo spomienok historika Bertranda de Jouvenela, syna pani Jouvenelovej.

V jej salóne stretáva Štefánik podľa Gueltona všetkých tých, ktorí zohrali kľúčovú úlohu v obhajobe „českej a slovenskej veci“. Aristida Brianda (šesťnásobný francúzsky premiér, nositeľ Nobelovej ceny mieru), Philippa Berthelota (francúzsky diplomat) a ďalších. „Beneš a Masaryk sú síce aktívni, ale predstavujú len izolovaných politických agitátorov, odrezaných od vplyvných francúzskych politických kruhov,“ mieni Guelton. Štefánik mal priame spojenie. Nebol to však jediný tromf.

Taliansky obrat

Aj v armáde Štefánik využíva svoje vedecké poznatky. Na frontoch zriaďuje meteorologické stanice, čo bolo dovtedy nevídané. Kto vedel správne predpovedať počasie, mal v rukách taktickú prevahu.

Talianska armáda postupne získavala ďalšie drobné výhody. V podobe Slovákov a Čechov, ktorí utekali z armády Rakúsko-Uhorska. Prezrádzali ciele, sklady, poznali jazyk nepriateľa. A hoci sa v roku 1917 blízko Neapola zo zajatcov sformoval Československý dobrovoľnícky zbor, talianske politické elity nechceli o samostatnom štáte Čechov a Slovákov ani počuť. Rakúsko-Uhorsko malo podľa talianskeho ministra zahraničia Sidneyho Sonnina prežiť, nemalo sa štiepiť.

A predsa. Taliansko bolo nakoniec prvou krajinou na svete, ktorá uznala československú nezávislosť. Ešte pred zrodom oficiálneho štátu a uprostred zúriacej vojny s neistým výsledkom 24. mája 1918 taliansky premiér Vittorio Emanuel Orlando odovzdal bojovú vlajku česko-slovenských legionárov do rúk Štefánikovi pred pomníkom kráľa Viktora Emanuela II. v Ríme. O mesiac predtým podpísala talianska vláda a Československá národná rada zastúpená Štefánikom zmluvu o vzniku samostatnej česko-slovenskej armády v Taliansku. Aprílová zmluva z roku 1918 znamenala prvé medzinárodné uznanie Československa.

A zároveň významne spojila demokratické sily v Taliansku, ako to naznačuje Alberto Benzoni, synovec Giuliany Benzoniovej, snúbenice Štefánika. „Onen zázrak z apríla 1918 nesie znaky jeho (Štefánikovej) charizmy a tiež úplného odovzdania sa československej otázke, ktorá zjednotila najlepších predstaviteľov talianskej demokracie,“ píše v zborníku M. R. Štefánik v zrkadle prameňov a najnovších poznatkov historiografie.

Odpoveď na otázku, ako sa Štefánikovi podaril tento obrat v talianskom vnímaní nového usporiadania strednej Európy, sa skrýva opäť v jeho ladnom „tanci“ vo vyšších spoločenských kruhoch. A tiež v spomienkach talianskeho ministra vojny Vittoria Zuppelliho. „Od prvého stretnutia ma ohromila jeho hlboká viera, ktorá napĺňala celé srdce veľkého vlastenca.“ Popri diplomatickom úsilí stíhal byť Štefánik všestranným vynálezcom. Nezdokonaľoval len astronomické prístroje. Dal si napríklad patentovať rýchle plecnice. Pani Dudášová nám ukazuje Štefánikov nákres rozkladacej fajky. Štefánik zamýšľal po vojne pomáhať organizovať vedcov a vedu na Slovensku a vo svete.

„Práve pestrejší pohľad na Štefánika mi veľmi chýba. Na to, čo všetko dosiahol a po čom skutočne túžil. Ľudia, napríklad nevedia, že po skončení vojny už nestál o žiadnu politickú funkciu. Viem to od môjho starého otca Ladislava Štefánika (brat Milana Rastislava Štefánika). Vraj sa chcel usadiť so snúbenicou Giulianou v Taliansku, vrátiť sa na Tahiti a znova sa venovať vedeckej práci,“ prezrádza pani Dudášová.

8. júna 1919 mal byť sobáš. 4. mája sa však Štefánik zrútil s lietadlom neďaleko Ivanky pri Dunaji.

 

Na snímke vo fotogalérii:

Giuliana Benzoniová (v klobúku) na návšteve u Štefánikovcov v roku 1968. Tesne vedľa nej sedia Mária Štefániková a Pavel Štefánik.

Autor: archív Tamari Dudášovej

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/489476-milan-r-stefanik-vlastenec-statotvorca-v-tieni/

Fotogaléria

Počet zobrazení: 30x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line