Ivan Štúr: Československé dedičstvo Slovenska

hlavná foto
Trvanie: 06.11.2018
Miesto: Denník Pravda
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Bolo šťastím narodiť sa v Československej republike, ktorá predstavovala úžasné podnetné prostredie. Jednoducho, v roku 1918 sa Slovákom otvoril nový svet. Ešte sa bojovalo s maďarským útlakom aj so značnou chudobou, ale už sa uvažovalo o zmysle a postavení nášho štátu, o jeho ideových základoch aj o prínose pre ostatné európske národy. K téme sa vyjadril IVAN ŠTÚR, známy slovenský psychológ, priamy potomok rodiny Štúrovcov a praprasynovec Ľudovíta Štúra, v denníku PRAVDA.

Kontakt s Čechmi, ktorí mali predsa len kultúrnejšieho nemeckého utláčateľa a ich postupná orientácia na anglickú filozofiu (Tomáš Garrigue Masaryk) a francúzsku politiku (Edvard Beneš), znamenal pre Slovensko väzbu na Západ. Okrem rozšíreného územia sa nám ponúkla svetová literatúra v rečovo dostupnom preklade, kultivovaná česká próza a poézia, citovo nám tak blízka hudba aj výtvarné umenie z Čiech a Moravy. Bolo to, ako narodiť sa do kultivovanej, hoci chudobnej rodiny. Šanca na celý individuálny aj národný život.

Prvá ČSR priniesla podnety filozofické, vedecké, kultúrne, sociálne, hospodárske i citové, a to vytváralo mimoriadne zaujímavý život. Ale ako malý, nový a nehomogénny štátny útvar predstavovala aj značné ohrozenie.

Iba vzdelanosť udrží malý národ

Malý národ sa môže udržať iba vzdelanosťou, inak podľahne väčšiemu susedovi. Preto je školstvo a vzdelanie primárna požiadavka nového života. Naučiť sa myslieť nemusí byť tým najhorším životným vkladom. A musieť myslieť – hoci myslieť bolí (T. G. Masaryk) – je najlepším príkazom.

Vidieť ČSR v takomto svetle azda dostatočne vysvetlí, prečo sa odvažujem zvolať parafrázujúc Františka Palackého (1798 – 1876): „Som Slovák, rodu československého! A som ním vďačne a rád.“

Československo stále žije. A to historicky – ako neodvolateľný fakt, že išlo o tvorivé dvadsaťročie medzi rokmi 1918 až 1938. Vtedy Slovensko v rámci republiky získalo pomenovanie, hranice, školstvo (slovenské, nie české), štátnu správu aj jedinečnú a vo svojich celých dejinách jedinú školu demokracie. Obdobie najväčšieho a najrýchlejšieho pozdvihnutia sa Slovenska, ktoré nemožno vymazať a poprieť.

ČSR žije aj ako idea, nadväzujúc na osvietenstvo s jeho vierou v zdravý rozum a jeho kategorickým príkazom mravnosti. Táto idea umožňuje orientáciu v živote a uľahčuje hľadanie zmyslu pozemských dní.

Prvá republika vo svojom úsilí o neustále zlepšovanie nedokonalej demokracie a súčasne väzbami k susedným aj vzdialenejším štátom bola dostatočným zdôvodnením svojej vlastnej existencie. Idea, ktorú sme tak ľahkovážne zavrhli a ktorú sa nám nepodarilo nahradiť nijakou inou.

Program na ceste do budúcnosti

Zdá sa, že ani po rokoch samostatnej snahy ešte stále nevieme, načo sme tak rýchlo potrebovali suverenitu. Máme samostatnosť, no chýba jej hlbší zmysel. Ale buďme spravodliví, akoby svitalo na lepšie časy a kriesime ducha prvej republiky s jej pozitívnym sebadotváraním sa i so srdečnejšími vzťahmi k susedom.

Československo naďalej žije ako program na ceste do budúcnosti, teda na ceste do Európy. Jednoducho, nemôžeme sa udržať v strednej Európe so zastaranými postojmi k nacionalizmu, hnevlivým prezeraním menšín ani neoprávnenou samoľúbosťou. Obdobie prvej ČSR znamenalo pre Slovensko viac, než aby sme ho mohli preskočiť alebo ignorovať.

Nezostáva nám iné, než identifikovať sa s najkrajšou svojou minulosťou a nadviazať na ňu. Demokracia, humanizmus, kultúrnosť a kritické myslenie sú dostatočnými vstupenkami medzi kultúrne národy sveta a v tomto smere sa nemusíme za svetlý čas svojej histórie hanbiť. Azda iba za to, že sme ho nevedeli dostatočne zúročiť.

Napokon, Československo žije tichým, privátnym životom v súkromí ľudí, ktorí vedeli oceniť ten zázračný rozmach všetkých vtedajších síl a nadväzovali naň v ďalšom živote bez toho, aby podľahli mámivým zvodom najrozličnejších protichodných ideológií.

Skutočnosť, že kedysi sme mali neustály kritický dialóg o všetkých základných problémoch života, že sme nepodľahli psychoanalýze ani existencializmu či iným iracionálnym smerom – akoby ten filozof na čele štátu podnecoval občanov k odvahe mať vlastný názor. Je dôležité mať v sebe citovú istotu, ktorá preventívne bráni podľahnutiu stresom, ale nie menej významné je mať v sebe i dostatočnú filozofickú orientáciu, bez ktorej sa v modernom svete rýchlo utopíme. To sú štyri životy našej prvej republiky, ktorú sme spoločne budovali dávno pred jej oficiálnym vznikom a prijatím odkazu ktorej môžeme len získať. Úsilie o znovunavrátenie 28. októbra je iba formálnym vyjadrením normálneho postoja väčšiny slovenského obyvateľstva.

Strata spoločných ideálov

Oveľa ťažšia úloha bude prevziať opäť to kultúrne poslanie stredoeurópskeho štátu, ktorý v duchovnom prúdení svojho postavenia neodmieta domýšľať a kriticky dotvárať jednotlivé podnety. Kto zbavuje Slovákov tohto vzácneho dedičstva, oslabuje ich duchovnú silu a robí ich zraniteľnými pred menej životnými tendenciami.

Československo sa nerozpadlo pre nedostatok slovenskej autonómie, ale pre stratu spoločných ideálov. Začiatkom novembra 1938 Slovensko získalo autonómiu, čo nebol krok k upevneniu republiky, no predzvesť jej rozpadu, ktorý sa zavŕšil o štyri mesiace neskôr. Podobne rok 1992 sa nesie v znamení boja o kompetencie, teda nie v úsilí o spoločné napredovanie, ale v snahe získať pre seba zdanlivo čo najviac.

Pokiaľ sa v roku 1938 dostali k moci autonomisti, bola tu jasná tendencia k totalite. Tak to bolo v marci 1939 aj v januári 1993.

Demokratickejšie tendencie našej histórie sa vyznačujú vzájomnými väzbami. Československé légie, rok 1918, dve mobilizácie v roku 1938, druhý odboj, tak krásne a tak smutne symbolizovaný spoločným hrdinstvom Jana Kubiša a Jozefa Gabčíka, nesmelé záblesky roku 1968 aj odhodlanie zvrhnúť komunistický režim v novembri 1989, keď na manifestáciách bolo ešte vidieť transparenty s textom Sme jeden národ!

Politik a novinár Ivan Dérer, brat známeho akademika Ladislava Dérera, sa domnieval, že akýkoľvek krok k autonómii je vlastne krokom k rozpadu republík. História mu, žiaľ, dala za pravdu. Podobne aj historička Alena Bartlová dôvodí, že väčšia autonómia pre Slovensko mohla zmeniť situáciu. Nedá sa to však ničím dokázať, je to iba hypotéza.

Tí, čo chceli autonómiu, by ju ďalej a ďalej stupňovali až po odtrhnutie. A tí, čo chceli predovšetkým demokraciu, nemali o autonómiu až taký veľký záujem. Podobne aj v rodine: dohadovanie sa o právach partnerov, vzájomné zmluvy a podmienky sú signálom krízy. Obojstranný rešpekt a tolerancia, spoločné hodnoty a poprípade i milý humor svedčia o vzájomnej láske a pevnosti zväzku.

Rozvod krokom k väčšej mravnosti?

Vynikajúci historik Ivan Kamenec sa domnieva, že na rozpade republiky nesie vinu silnejší z partnerov. Psychológia sa domnieva, že pri rozvode málokedy býva jednostranná vina, obaja partneri vstupujú do vzťahu, obaja ho utvárajú aj deštruujú, hoci s odlišnou intenzitou. Manželstvo sa však ťažko udrží, ak každý od neho čaká niečo iné. Spoločné hodnoty alebo ideály sú vždy tým najsilnejším putom. Tam, kde ideálov niet, rozmáha sa pleseň nudy a túžba získať náhradu, napríklad peniaze alebo moc, najčastejšie oboje.

Rozvod sám by mal byť podľa Masaryka (Naša terajšia kríza) krokom k väčšej mravnosti. Nuž máme šancu! Sú manželia, ktorí po rozvode spolu veľmi dobre vychádzajú. Zmyslom každého stretnutia je vždy vzájomné uľahčenie a obohatenie života.

Je niečo veľké v človeku, ktorý vie byť vďačný a žehnať rozprávke, hoci sa minula, rovnako ako malosť sa prejaví nedôstojným zavrhnutím a prekliatím niekdajšej lásky. Mrzí ma, ak mne blízky človek použije termín „skrachovaní čechoslovakisti“ alebo športový kamarát sa pohŕdavo vyjadrí o neaktuálnosti a súčasnej bezcennosti Československa. Akoby sme mali niečo lepšie.

Keby dnešné Slovensko bolo demokratickejšie a kultúrnejšie, ľudia menej sebeckí a vzájomne tolerantnejší, mohli sme sa voči prvej ČSR cítiť pokročilejší. Ale ani v tom prípade by nebolo dôstojné ňou pohŕdať či ju preklínať. Takýto negatívny postoj k medzivojnovému Československu sme videli len u nacistov, neskôr u komunistov a, žiaľ, aj fanatických nacionalistov. Najplodnejšie obdobie slovenskej histórie si zaslúži reálne ohodnotenie a seriózne spracovanie.

Negatívne postoje k prvej ČSR vyplývajú z vlastných pocitov nedostatočnosti, z túžby po bezkonkurenčnej moci aj z necitlivosti voči vyšším životným hodnotám. Psychologicky to pripomína postpubescenta, ktorý prehnanou kritickosťou a formálnym osamostatnením chce dokázať sebe svoju dospelosť, zakiaľ iba prezentuje pseudozrelosť.

V jednom i druhom prípade sa ľudia s podobnými pocitmi spájajú do odbojných spoločenstiev, v ktorých sa cítia istejšími a bývajú preto aj agresívnejší. Vývin takýchto osobností by sme mohli opäť sledovať až do ich detstva, kde by sme našli nedostatok pochopenia, uznania a prirodzených citov.

 

Na titulnej fotografii:

Bruner-Dvořák: Manifestácia pri príležitosti vzniku ČSR na Bielej hore v Prahe 3. novembra 1918.

Autor: Fotoarchív Pavel Scheufler

 

Ivan Štúr

Profesor Ivan Štúr zomrel v roku 2015 vo veku 82 rokov. Pochádzal zo slávnej slovenskej rodiny, bol praprasynovcom Ľudovíta Štúra a sám sa počas svojho života stal nasledovateľom jeho odkazu – hrdým i pokorným poslom dôležitosti vzdelania, úcty k životu, ľudskej cti, lásky a pravdy. Prednášal na Univerzite Komenského v Bratislave a na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, vyše 30 rokov pôsobil ako známy detský psychológ. Publikoval stovky článkov, vydal niekoľko cenných publikácií, naposledy mu vyšli knihy Zázraky života a Niečo vyššie, ktoré sú dosiaľ u čitateľov veľmi obľúbené.

Esej vychádza z prejavu, ktorý Ivan Štúr predniesol v Prahe roku 1998 pri príležitosti 80. výročia založenia ČSR. Medzititulky Pravda.

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

https://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/490383-ceskoslovenske-dedicstvo-slovenska/

 

 

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 9x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line