Astrobiologička Michaela Musilová: Verím v mimozemský život vo vesmíre

hlavná foto
Trvanie: 18.11.2018
Miesto: Denník Pravda
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Prvé ľudské základne môžu v kráteroch Mesiaca postaviť roboty už o desať rokov. Výskum zameraný na prežitie ľudských kolónií v extrémnych podmienkach Mesiaca povedie slovenská astrobiologička Michaela Musilová.Venníku PRAVDA sa s ňou na túto tému zhováral redaktor Branislav Toma.

Ako ste sa stali riaditeľkou výskumu simulovaného života na Mesiaci?

Pred šiestimi rokmi na Havaji vybudovali stanicu orientovanú na výskum dlhodobého pobytu ľudí na Marse. Cieľom realizovaného výskumu bolo monitorovať hlavne vplyv života v uzatvorenom priestore na psychiku jednotlivých členov posádky. Misie trvali medzi štyrmi a dvanástimi mesiacmi. Ja som bola spolu s ďalšími piatimi ľuďmi vybraná do misie číslo šesť, ktorú od začiatku sprevádzali viaceré problémy a tesne pred spustením odriekli účasť štyria ľudia. Po viacerých odkladoch sa nakoniec podarilo vybrať dvoch náhradníkov a na misiu sme nastúpili nakoniec len štyria, čo je minimálny počet ľudí. Už po niekoľkých dňoch sa vážne zranil jeden kolega a musel byť odvezený do nemocnice. Misia musela byť prerušená a pokračovať sa malo až po jeho návrate. Lenže za ten čas si to rozmyslela ďalšia kolegyňa a nakoniec organizátori museli misiu predčasne skončiť pre nízky počet účastníkov. Keďže mi ponúkli zúčastniť sa aj na misii číslo sedem, musela som ostať pracovať v Spojených štátoch amerických z vízových dôvodov a zamestnala som sa v známom observatóriu na Maunka Kea na Havaji. Pre viaceré problémy sa nakoniec NASA rozhodla nepokračovať v ďalších simulovaných misiách života na Marse. No ja som za ten čas začala spolupracovať s majiteľom stanice a ten sa rozhodol spustiť výskum simulovaného života na Mesiaci.

NASA teda nevlastní výskumnú stanicu na Havaji?

Nie, len si ju prenajíma od miliardára, ktorý zarobil veľké peniaze na obľúbenej hre Tetris a v súčasnosti je nadšeným podporovateľom výskumu života vo vesmíre. Aktuálne už kupuje obrovský pozemok, na ktorom má vyrásť simulovaná mesačná základňa, ktorú pravdepodobne vybudujú roboty. Simulovaná vesmírna kolónia vyrastie na havajskom ostrove Big island a skutočnú plánuje postaviť podobným spôsobom na Mesiaci v blízkej budúcnosti. Zároveň sa existujúca marťanská základňa bude prebudovávať na mesačnú. Veľkou výhodou je, že povrch Mesiaca aj Marsu je veľmi podobný lávovej pôde na Havaji. Obrovským rozdielom bude rýchlejšia komunikácia, keďže s Mesiacom sa zo Zeme vieme spojiť v priebehu jednej sekundy, ale s Marsom niekedy až za vyše 20 minút. Zároveň misie na simulovaných mesačných základniach budú trvať maximálne niekoľko týždňov a prvé misie povediem. Po tom, čo vyškolím svojich náhradníkov budem z vonku riadiť celý projekt. Už teraz som riaditeľkou stanice a všetkých budúcich misií či už na Mesiac alebo Mars.

Ak to nie je tajomstvo, ako sa zranil váš kolega v simulovanej misii na Mars?

Tak už to nie je tajomstvo, keďže kolegyňa, ktorá sa rozhodla odstúpiť z misie, o tom povedala médiám. Už preto o tom môžem hovoriť. K zraneniu prišlo po tom, čo sa nám naraz spojilo množstvo problémov. Nám vypadla komunikácia so Zemou, pokazila sa toaleta, ale hlavným problémom bola príliš vysoká strata energie. Spôsobilo to zlé počasie, ktoré znemožnilo dobíjanie solárnych panelov, ale pravdepodobne aj NASA spôsobila rýchlejšie míňanie energie. Batérie sa totiž rýchlo vybili napriek tomu, že sme vypli všetky prístroje a nešla nám ani chladnička. Napriek tomu sme strácali obrovské množstvo energie a ráno, ako sme sa zobudili už boli úplne vybité baterky. Jediným riešením problému bolo spustenie náhradného generátora. Ten sa nachádzal mimo základne a dvaja ľudia preto v skafandroch vyrazili do terénu. Bol inžinier a jeho úlohou bolo vykonať mechanické prepnutie, ktoré následne zabezpečí dodávanie energie do batérií z generátora a nie solárnych panelov. K zraneniu prišlo sčasti kvôli ľudskej chybe a sčasti pre zlé nástroje. Z generátora totiž trčali drôtiky, čo si inžinier nevšimol a ako sa jednou rukou oprel o stojan a druhou chytil prepínač priamo cez srdce mu prešla elektrická energia. Preto potreboval prvú pomoc a musela som ho udržiavať pri vedomí.

To je dosť nebezpečné zranenie, ktoré môže človeka pripraviť aj o život.

Bola to dosť nebezpečná situácia a naozaj mu išlo o život. Dve hodiny som mu dávala prvú pomoc až kým prišla záchranka.

Vždy som si myslel, že Američania majú takéto veci top zorganizované a v prípade potreby sú okamžite k dispozícii lekári.

To bola ďalšia zo série chýb, oni totiž o našej misií mali povedať všetkým nemocniciam v okolí a v blízkosti je aj vojenská základňa. Lenže nebolo to správne oznámene a dokonca nedali ani správne GPS súradnice. Preto v nemocnici najprv ani nevedeli, kto a prečo im volá a následne nevedeli, kam presne majú poslať záchrannú službu. Skrátka zo strany organizátora bolo príliš veľa chýb, a preto ani nemôžem viniť jednu členku tímu, že sa rozhodla odísť. V prvom rade sme misiu nikdy nemali začať len štyria, keďže optimálny počet je šesť ľudí.

Aké konflikty vznikajú medzi členmi misie, keď sú spolu zatvorení až osem mesiacov?

Medzi členmi misie vznikajú konflikty často pre drobnosti, ako že niekto žuje jedlo príliš nahlas alebo smrká či chrápe. Keď ľudia nie sú zvyknutí chodiť na expedície, tak jednoducho vedia byť na takéto veci veľmi hákliví. Samozrejme, najprv sa to snažia udržať v sebe, ale po čase to aj tak vybuchne. Potom sa stáva, že sa vybudujú vzťahy a niekedy vznikajú až štvoruholníky lásky. Jedna osoba ľúbi druhú, ale tá má rada niekoho iného a potom si navzájom robia zle. Po približne pol roku príde takmer vždy k vzbure posádky voči vedcom na Zemi. Po takejto dlhej dobe sa už ľuďom na misii nechce plniť každý jeden pokyn zadaný zo Zeme. Tesne pred koncom misie sa už posádka tak teší domov, že začne zanedbávať svoje povinnosti a výsledkom misie je celá séria takýchto zistení. Každý mesiac nám napríklad vyholili časť hlavy a následne z vlasov analyzovali vplyv stresu na organizmus. Celá misia je zameraná hlavne na analyzovanie vplyvov misie na psychiku človeka. Výskum tiež ukázal, že zlomovou dobou je obdobie pol roka a po uplynutí tohto času začínajú narastať konflikty a posádka sa zvykne vzbúriť proti plneniu príkazov posielaných zo Zeme.

Ako dlho ste boli na marťanskej misii? Žiaľ na poslednej len týždeň, keďže tam sa to naozaj veľmi rýchlo pokazilo. Takáto marťanská stanica je vybudovaná aj v americkom Utahu a práve tam som v roku 2014 absolvovala svoju prvú misiu aj druhú misiu v roku 2017. V prvej som bola vedúcou výskumu a v druhej už vedúcou celej medzinárodnej posádky. Obidve misie boli krátkodobé, trvali len 3 týždne a boli zamerané na vedecko-technický výskum. V praxi sa skúša napríklad tlač 3D tehál z miestnej pôdy a práve vďaka úspešnému absolvovaniu týchto misií ma vybrali na dlhodobú misiu na Mars.

Môjho strýka ešte babka odradila od štúdia astronómie argumentom o ťažkom uplatnení v praktickom živote. Ako sa vám podarilo preraziť vo svete?

Mne hlavne pomohlo štúdium v zahraničí. Podarilo sa mi dostať na University College v Londýne, ktorá v tom čase bola štvrtá najlepšia univerzita na svete, a práve tam som začala študovať planetárne vedy. Okrem dobrých známok mi pomohli aj rôzne aktivity, ktoré som zbierala už počas strednej školy, a napísanie presvedčivých motivačných listov. Vo Veľkej Británii som dostala viacero prospechových štipendií a bola som najlepšou vo svojom ročníku. Už počas druhého ročníka sa uskutočnil konkurz do California Institute of Technology v USA. To bola vtedy najlepšia univerzita na svete, a za celú Veľkú Britániu vybrali práve mňa a jedného študenta z Českej republiky. V USA tak Veľkú Britániu reprezentovalo Československo. Štúdium v Amerike mi otvorilo spoluprácu s NASA, aj keď najprv bol problém v tom, že zahraniční študenti nemôžu pracovať pre NASA. Nakoniec sa mi podarilo získať grant na výskum v astrobiológii a v NASA ma zamestnali ako hosťujúcu výskumníčku. Spolupracovala som napríklad aj na projekte rovera Curiosity, ktorý aktuálne skúma možnosť života priamo na Marse. Potom som mala mnoho ponúk na doktorát a rozhodla som sa pre anglický Bristol, ktorý robí najlepší výskum v oblasti života v extrémne studených podmienkach. Studené podmienky sú totiž relevantné nielen pre Mars, ale aj mesiace Jupitera, a práve tam môže existovať mimozemský mikrobakteriálny život. V Bristole som sa sústredila na skúmanie extrémneho života v Grónsku. Vďaka mojim výborným výskumným výsledkom a skúsenostiam s expedíciami do extrémnych podmienok ma vybrali do prvej britskej posádky, ktorá v americkom Utahu absolvovala simulovanú misiu na Marse.

Ako sa vám podarilo stať veliteľkou celej posádky?

Počas prvej misie jedna osoba veľmi ťažko znášala život v malom a uzatvorenom priestore. Miesto na spanie bolo veľmi malé a človek si pripadal, ako keby ležal v rakve. Celá stanica má len osem metrov v priemere a boli sme tam uzavretí siedmi ľudia. Jedna členka tímu niesla stiesnené podmienky tak ťažko, že sa rozhodla uprostred noci utiecť, čo nebol veľmi dobrý nápad, keďže sme boli v uprostred púšte a hrozilo jej niekoľko nebezpečenstiev bez možnosti rýchlej záchrany. Mne sa ju nakoniec podarilo upokojiť a prispela som k zlepšeniu vzťahov medzi jednotlivými členmi tímu do úspešného ukončenia misie. Organizátori si to zapamätali, a preto som už ďalšiu misiu viedla práve ja.

Stiesnený priestor vám osobne neprekáža?

Mne simulované misie na Marse problémy nerobili, keďže som absolvovala expedíciu v Grónsku, kde som stanovala tri mesiace na ľadovci. Tam sme boli naozaj úplne izolovaní od sveta a nebol tam žiadny telefónny signál ani internet. Zároveň tam bola extrémna zima, zásoby jedla a prístrojov ničili extrémne búrky a ohroziť nás mohol aj ľadový medveď. Každý deň som musela ísť kilometre s 30-kilovým batohom a oproti tomu bola simulovaná misia na Marse omnoho príjemnejšia. Aj tam nám síce búrky spôsobovali výpadky elektriny a zničili nám veľkú zásobu vody. Aspoň stanica a skafandre nás chránili do veľkej miery pred mrazom vonku v teréne, ale hrozilo nám napadnutie pumou.

U nás doma astronómiu spopularizovalo hlavne vypustenie prvej slovenskej družice. Následne sa po jej zlyhaní na jej konštruktérov spustila vlna kritiky. Ako ste to vnímali?

Prvá slovenská družica skCUBE je projektom Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA), ktorej som predsedníčkou. Naozaj, bolo to také nepríjemné prekvapenie, lebo ten projekt rozbehli dobrovoľníci a následne sa pridali vedci, inžinieri, firmy, univerzity, a na vypustenie do vesmíru prispela aj vláda. Na družici spolupracovalo približne 30 rôznych organizácií a firiem. Desiatky ľudí odpracovali stovky hodín zadarmo a časť z nich prispela aj vlastnými peniazmi. Voči nim to teda bolo dosť nespravodlivé. Problém v družici nastal pravdepodobne po silnom zásahu vesmírneho žiarenia, na ktoré sa nedá pripraviť viac, než sme to spravili. Robili sme potrebné testy, ale na to, aby družica bola stopercentne odolná voči žiareniu, by bolo potrebné do nej investovať milióny, a tieto peniaze sme jednoducho nemali. Navyše, malé družice ako tá naša (nanosatelity) nemajú za úlohu dlho pracovať vo vesmíre a počíta sa s tým, že budú fungovať len pár rokov. Slovenská družica vo vesmíre funguje už skoro rok a pol, a to, že nemôžeme odtestovať tri experimenty z dvadsiatich, je fakt drobnosť v porovnaní s tým, čo všetko sa podarilo.

Na simulovanej misii na Mesiac má fungovať slovenské robotické vozidlo. Čo bude jeho úlohou?

Robotické vozidlo je spoluprácou firmy RoboTech Vision a SOSA. Firma začala s výrobou vozidla ovládaného mobilom. Pre túto misiu však pripravili o dosť väčšie a komplikovanejšie vozidlo, ktoré bude schopné prežiť v extrémnom prostredí simulovanej misie. Malo sa zúčastniť mojej NASA misie tento rok, preto som im dodávala podklady o teréne na Marse a aké úlohy musí vedieť vozidlo vykonať, aby bolo užitočné. Keďže teraz pripravujeme misiu Európskej vesmírnej agentúry (ESA) na simulovaný Mesiac, tak bolo treba vozidlo otestovať aj v mesačnom prostredí. Práve tento týždeň firma rover testovala v stredisku (ESA) v Holandsku. Ak všetko pôjde, ako má, tak na budúci rok sa zúčastní misie ESA na Havaji a bude mi tam pomáhať s mojím výskumom.

Ako dlho bude trvať vybudovanie ľudských základní na Mesiaci?

Všetko závisí hlavne od množstva finančných zdrojov, ale aj od politickej situácie. Preto to vesmírnym agentúram ešte asi dlho potrvá, kým súkromným firmám sa to môže podstatne skôr podariť. Ak firmy dosť zainvestujú, tak prvé základy sa môžu začať na Mesiaci stavať už o päť rokov, a samotné základne by mohli byť obývané o desať rokov. No bude treba vyriešiť ešte obrovské množstvo problémov s cestou a pobytom ľudí na Mesiaci. Bude treba značne zlepšiť technológie z čias Apollo misií, ktoré trvali len niekoľko dní. Takisto chýba ešte veľa štúdií toho, aký vplyv pobyt na Mesiaci bude mať na zdravotnú a psychickú stránku astronautov. Preto sú veľmi dôležité simulované misie, počas ktorých sa tieto veci dajú testovať, aj keď aj tie majú svoje obmedzenia. Zistilo sa, že niektorí kandidáti na astronautov na skutočné a simulované misie vedia prejsť písomnými a virtuálnymi psychologickými testami. Potom však v maličkých staniciach majú nakoniec problém zvládať stiesnené podmienky života. Náročný je aj pohyb v teréne v ťažkých skafandroch. Aktuálne sa navyše rozmýšľa, že by schválne boli o niečo ťažšie, a tak vyvažovali nižšiu príťažlivosť Mesiaca. Pri simulovaných skafandroch bol problém aj v zahmlievaní skla, a človek dobre nevidel. Na Marse a na Mesiaci je nižšia gravitácia, a tak ľudia budú musieť každý deň cvičiť. Inak im hrozí oslabenie svalov a rednutie kostí. Na vesmírnej stanici sa musí každý deň cvičiť minimálne dve hodiny. Na simulovaných misiách cvičíme približne hodinu každý deň a k dispozícií máme činky, bicyklový trenažér, bežiaci pás a iné pomôcky.

 

CELÉ INTERVIEW ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/491910-video-vyskum-kolonizacie-mesiaca-povedie-slovenka-michaela-musilova/

Počet zobrazení: 39x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line