Slávni Slováci vo svete: Babylon chutí Jána Babilona v prvej slovenskej kuchárskej „klasike“

hlavná foto
Trvanie: 07.08.2018
Miesto: Bratislava
Štát: Slovensko, Maďarsko

O tom, že aj kuchárske recepty, názvy jedál, nevšednosť viac či menej komplikovaných postupov, rozmanitosť chutí, vôní, farieb, esencií a fantazírovania o tom, do akej podoby môže prečítané povzniesť našu gurmánsku obrazotvornosť, nás presvedčila nejedna „kuchárka“. Zvykli sme si tak vravieť literatúre, ktorá sa nie vždy musí stať iba „povinnou jazdou“ či vybavením súcej gazdinky. Keďže aj tu platí pravidlo – koľko ľudí, toľko chutí, dodajme v jednom hlte, že nie je kniha ako kniha. A tak aj kuchárske publikácie o varení, pečení, grilovaní, nalievaní či maškrtení dokážu zaujať, povzbudiť, inokedy unudiť až znechutiť. Príklad? Tu, hľa, z tých pozitívnych, z domácej  „kuchynskej knižnice“ servírujem s náramnou radosťou príbeh výnimočného Slováka Jána Babilona, ktorého si v príbehu jeho jedinečnej "kuchárky" pripomíname nielen iba preto, že v júni 2018 uplynulo rovných 200 rokov od jeho narodenia. 

Keď sa „kuchárky“ stávajú príbehovými zážitkami

Zmyselne príbehový. Je akoby potvrdením, že s apetítnou kuchárskou knihou sa nielen dobre „konzumuje“, ale aj oddychuje, objavuje, duchovne trávi. Taký knižný titul, akým je Muž v zástere, pod ktorý sa podpísal Čech Gregor Achille, v človeku povzbudí činnosť žalúdočných štiav, aj keby mal v knihe listovať nalačno. Je to taký kuchársky príbehový bestseller, ktorý vyšiel pred pomaly 30 rokmi. Pričom, aby povesti racionálnej výživy (tak sme veru kedysi vraveli tomu, o čom nás dnešná generácia na Slovensku neslovensky presviedča, že je to „in“) učinil autor zadosť, vydal ho v Zdravotníckom nakladateľstve Avicenum.  Vrelo odporúčam, hoci samotní bratia Česi tvrdia, že zohnať je ho prekérnejšie ako ktorékoľvek vzácnejšie vydanie Haškovho Švejka... Nuž ale čo, vynasnažte sa, dozaista neobanujete.

Labužnícky adrenalínový. Je potvrdením skutočnosti, že dobrú knihu zoženiete pri súhre žičlivých okolností aj vtedy, keď vás nutkanie vášho organizmu orientujte určite na niečo celkom iné, než je listovanie v malom kníhkupectve v oáze osvieženia na diaľničnom „odpočívadle“ pod Alpami v Rakúsku. Kým kávička vychladla, priam sa mi do ruky núkala útla knižočka s tajuplnou dierou v strede. Priestrel. Vcelku originálne, zodpovedajúce názvu: Das Mafia-Kochbuch. Receptúry, zväčša na cestoviny rôzneho druhu a tvaru, aké najviac šmakovali v minulom storočí talianskym starousadlíkom a ich rodinám v Amerike. Al Caponeho, pravdaže, nevynímajúc. Napokon, môžete si podľa receptúry pripraviť aj jeho najobľúbenejšie špagety. Mikropríbehy z nie príliš vľúdneho podsvetia dokresľujúce receptár, ktorý navodí atmosféru, že aj muži pochybnejšej povesti majú chlpaté jazyky, sú v tomto prípade akurátnym aperitívom.

Nostalgicky slovenský. Originálny, pikantný, voňavý, romantický, možno národný, možno monarchistický...  Náš, podtatranský. Ján Babilon. Nebojme sa ho nazvať kuchárskym kniežaťom, veď práve jeho Kuchárska kniha, ktorá uzrela svetlo sveta v roku 1870 v Pešti, bola vôbec prvou kuchárskou knihou v „slovenskej reči“ – ako to dopĺňa aj jej názov. Mešťan Ján Babilon na obale knihy oznamuje, že ju vydal vo vlastnom náklade, pričom koľko slovného jemnocitu možno rovnako na obale nájsť v dobre mienenom odporúčaní, prečo by mal po nej človek siahnuť... „K velikému osohu nie len pre domácu potrebu, ale aj pre hospodárstvo, obsahujúc tie najjednoduchšie jako i najvybranejšie jedlá i pre každodennie i mimoriadne skvelé obedy.“ Aby v druhom, rozšírenom a opravenom vydaní (rovnako v Budapešti, v roku 1894), už bol podtitul rovnomennej knihy doplnený o dôležitý „detail“ o tom, že kniha je „opatrená 1500 úpravami siahajúcimi do umenia kuchárskeho, so zvláštnym ohľadom na slovenskú kuchyňu, pri čom sú braté do ohľadu nové i staré miery“.

Až potom, po 95 dlhých rokoch, sa Vydavateľstvu Tatran v Bratislave (kniha vyšla na 496 stranách v náklade 32 000 kusov) vďaka upravenému textu, slovníčku, registru a interesantnej, k sebavedomiu slovenského kuchárskeho kumštu povzbudzujúcej štúdie ku knihe, ktoré obstarala Mária Ivanová-Šalingová, podaril vskutku „gurmánsky kúsok“, keď prvú „kuchárku“ v slovenčine sprístupnil najmä tým, ktorým v rámci zachovania kultúrnych a duchovných hodnôt v prvom rade prináleží – Slovákom.

Kým sa Babilon dostal v Pešti na rotačku

Neuškodí na tomto mieste aj trochu kuchársko-knižnej histórie... Za prvú kuchársku knihu sa považuje súhrn poznatkov rímskej kuchyne z 3. storočia. Kroniky z obdobia Karla Veľkého zase obsahovali informácie o jedálničku a spôsobe stolovania v 8. storočí. Jan Amos Komenský opísal o deväť storočí neskôr v diele Orbit Pictus vybavenie kuchyne, ale k najznámejším kuchárskym publikáciám v minulosti patrila v našich končinách Domácí kuchařka od Magdalény Dobromily Rettigovej, ktorá vyšla v Čechách v roku 1826. Nuž a tak sa dostávame aj k prvej slovenskej kuchárskej knihe, ktorú vydal v roku 1870 mešťan Ján Babilon. Pôvodne Gemerčan mal v Budapešti reštauráciu, ktorú navštevovali – zrejme aj preto, že Babilon bol človek šľachetných mravov a dobročinných zámerov, aj osobnosti slovenskej kultúry. Kniha obsahovala 1500 receptov na jednoduché, ale i honosnejšie jedlá. Nuž a okrem receptov aj abecedu dobrej gazdinky, fortieľneho hospodára, spoločenskej etikety... Jesto sa u Babilona čomu priučiť i kuchársky „pričuchnúť“ aj s odstupom čochvíľa poldruha storočia!

Kto bol vlastne Ján Babilon? Rodák z Radvane nad Hronom (2. jún 1818 - 17. január 1877) sa narodil ako najstaršie z deviatich detí krajčíra a zároveň výrobcu nitrátových solí (potrebná zložka pri výrobe pušného prachu) Jána Babilona (1793-1849) a jeho manželky Anny Klimekovej, sliezskej rodáčky z územia súčasného Poľska.  Vo viacerých generáciách sa Babilonovci vyučili krajčírskemu remeslu, ale popri tom boli aj prachármi (pulverárius) či výrobcami nitrátových solí.

Podľa dochovaných prameňov až v tretej či štvrtej generácii sa niektorí z nich odklonili od „tradičného rodinného zamerania“, pričom sa dali na úplne odlišnú profesijnú dráhu. A tak kým Ján  Babilon sa vydal za vôňami kuchárskeho remesla, ďalší z rozvetveného rodu Samuel Babilon (* 1807) bol učiteľom v Banskej Bystrici, pôsobil ako profesor v Banskej Štiavnici, službu faríra vykonával v Ľubietovej a vo vojvodinskom Silbaši, kde spoluzakladateľ Spoločnosti česko-slovenskej aj dopísal v roku 1866 svoj životný príbeh.

Ešte väčším národovcom bol Ľudovít Babilon (1820-1883), synovec Samuela Babilona, ktorý sa už počas štúdií v Bratislave zapájal do činnosti mládeže združenej okolo Ľudovíta Štúra. Po odvolaní Štúra z profesúry odišiel spolu s ďalšími študentmi na protest do Levoče. Niekoľko rokov pôsobil ako kaplán na viacerých miestach, neskôr trvalo až do svojho skonu v srbskej Bajši. Svojou činnosťou prispieval Ľ. Babilon k zvýšeniu národného povedomia a kultúry dolnozemských Slovákov, pričom udržiaval čulé a činorodé kontakty so svojimi rovesníkmi – napríklad Andrejom Sládkovičom, ale aj vekovo starším Karolom Kuzmánym.

Aká škoda, že sa zo žiadnych historických prameňov či dobovej tlače nedozvedáme, či a kde sa v Pešti stretával rozvtetvený rod Babilonovcov u majiteľa jednej z peštianskych reštaurácií, podnikateľa, reštauratéra a kuchára Jána Babilona!

Chute, farby a vône kuchárskej spisby J. Babilona

Buďme autentickí, a tak si zalistujme a zacitujme z niekoľkých pasáží z „Predmluvy k prvému vydaniu „kuchárskej epopeje“ Jána Babilona tak, ako je uvedené aj v reedícii knihy z roku 1989...

„Je to už vyše dvadsať rokov, čo som sa do písania tejto knihy chytil, pretože nielen ja, ale i mnohí rovnako zmýšľajúci uznali, že kuchárska kniha je potrebná pre každý národ. Veď základ telesného živobytia všetkých národov spočíva na pokrme a ak je zlý základ, t. j. zlý pokrm, je zlé aj zdravie a ako blatom nikto neobieli plátno, tak ani zle pripravené varivo, nieže nenapraví žalúdok a neobživí telo, aby bolo zdravé, ale ho pokazí.

Táto kniha má tedy vytýčený vznešený cieľ, a pretože slovenský národ takú knihu posiaľ nevidel, dalo veľa práce nielen knihu spísať tak, aby neostala v pozadí za nemeckými kuchárskymi knihami, ale aby bola aj každému zrozumiteľná. A to len uznáte, že každý začiatok je ťažký. Keby už aká-taká malá slovenská kuchárska kniha bola vyšla, bolo by mi bývalo ľahšie zhotoviť ju, lebo by už bol našiel všelijaké kuchárske výrazy či pre práce, či pre jedlá. Ak dakto druhý za mnou s takýmto podujatím vystúpi, ten bude mať skrze moju prvú knihu akoby chodník k cieľu, lebo je ľahšie už dačo hotové premeniť, nežli pôvodne napísať, o čom ešte nik nevedel. Nakoľko mi bolo možno, upotrebil som nové slovenské výrazy, no všade som pripojil aj starý výraz, aby sa kuchárka nezmýlila. A pretože najviac jedál podľa svojej vlasti po francúzsky znejú čo do mena, takto som ich aj ja ponechal, žeby sa zachoval pôvod jedla, ako to aj v druhých knihách býva.

Ešte pár slov chcem prehovoriť k tomu pohlaviu, ktorému je táto kniha predovšetkým venovaná, to jest milým slovenským paniam a paničkám.  Matky terajšieho pokolenia doista nemali príležitosť, aby sa boli mohli celkom kuchárstvu naučiť alebo aby sa aspoň lepšie doň rozumeli, pretože nebolo knihy. A keď dcéra má vstúpiť do svojho gazdovstva a tiež len toľko vie, čo jej matka, neraz dcéru mrzí, keď mnoho hostí uvítať musí, pričom si hlavu láme: „Čímže ich uctíme?“ Manžel otvorí mešec na hostinu a tým zadosť učiní svojej povinnosti. Ale keď sa pred hosťov postaví dáke nepodarené jedlo, kto sa tu začervená? Manžel od zlosti, manželka od hanby, z čoho neraz povstanú veľmi nemilé výjavy.

Keď sa Slovákovi vôbec nedá odtajiť rozumnosť a vtip pri všetkých prácach, tým menej sa dá odtajiť našim driečnym Slovenkám dobrá vôľa učiť sa a obratnosť v práci. Keby sa kedy-tedy dohovorili, že sa to alebo oné jedlo pokúsia zrobiť, doista by veľké pokroky v kuchárstve robili a najväčšej chvály by si získali, ak by pri dákom veľkolepom obede, napríklad pri národnom bankete, pri hostinách na meniny atď. svojou rukou pomáhali. Nie je teda zbytočná rada, žeby sa kamarátky dohovorili jedno alebo druhé jedlo prichystať a ak im pri ich šikovnosti dobre vypáli, nech povolajú svoje matky, aby videli, že dcéry už viac vedia o kuchárstve, z čoho matere len radosť pocítia.

Keď len tú okolnosť zvážime, že naše horné kraje veľa ovociny rodia, či by nebol väčší osoh, keby sa ovocie zaváralo a tak predávalo — čo tuná v Pešti veľké peniaze donáša — kdežto keď sa surové ovocie zváža, mnoho sa z neho pokazí a osoh je pri tom všetkom malý. Ale kto chce ovocie zavárať, ten sa to z povetria nenaučí, áno, zo svojej skúsenosti tvrdím, že mnohí, ktorí zavárali ovocie podľa nejednej nemeckej knihy, nič nedocielili, lebo ovocie sa skazilo. Nie je teda pravda, že hocijaká kuchárska kniha je dobrá.

Ak sa teda dakto chce v kuchárstve vyučiť a pevnou vôľou sa aj zdokonalí, pre toho kuchárstvo nie je viac remeslom, ale má tú cenu pre obecenstvo, ktorá sa mu privlastňuje nemeckým výrazom „kochkunst“, t. j. kuchárske umenie — a to je aj pravda, že ku kuchárstvu patrí dlhá a veľká skúsenosť, obozretnosť a trpezlivosť, čo sa pri každom umení potrebuje.  Kniha teda bude nielen o tom vyprávať, ako a čo sa má variť, ale aj ako sa má jedlo predložiť alebo rozrezať a na misu poklásť; lebo keď sa jedlo hocijako pohádže pred hosťa, už to tak nechutí, ako keď je tak pripravené, ako čo by bolo na stole vymaľované.

Vezmite teda, panie a paničky, túto knihu do ruky s takou dobrou vôľou a s takým cieľom, s akým som ju sám za dlhé roky z vlastnej skúsenosti spisoval a ak vy budete pyšné na svoju zbehlosť vo varení, ktorej sa z tejto knihy podučíte, o to pyšnejší budem ja, že také driečne Slovenky môžem menovať svojimi usilovnými žiačkami.“

Nuž, čo poviete na akiste osobný šarm majiteľa peštianskej reštaurácie, ktorý Ján Babilon pútavo rozpísal do predslovu prvého vydania knihy, ktorú chystal dlhých dvadsať rokov?!

Prečo je Babilonova kniha všeobecne cenná?

Čo všetko motivovalo a nadchýnalo Máriu Ivanovú-Šalingovú, aby práve „kuchárku“ Jána Babilona vyprevadila v roku 1989 v jej doteraz jedinej modernej reedícii na pulty kníhkupectiev?

„J. Babilon ako dobrý vlastenec a národovec sleduje kuchárskou knihou výchovné ciele. Chce, žeby gazdinky varili odborne, hospodárne, chutne a žeby aj hygienická stránka prípravy a estetická stránka podávania jedál bola na výške. Svoj odbor nepokladá len za remeslo, ale za kuchárske umenie — Kochkunst. KK (Kuchárska kniha) má byť návodom, ako sa vypracovať na dobrého odborníka a majstra v kuchárskom umení. Pri tejto príležitosti Babilon uvádza aj charakteristiku slovenskej ženy (asi mestských vzdelaných žien, aké poznal zo svojho budapeštianskeho okolia): „slovenské panie a paničky“ vraj radšej čítajú knihy, noviny, hrajú na „klavieri“, ale nie a nie vziať do ruky varechu a zaujímať sa o kuchyňu — to vraj radšej prenechávajú pomocnému personálu (gazdinej, slúžke ap.). Takúto charakteristiku nepoznáme z inej štúrovskej literatúry a je hodna sociologického rozboru (podobne Babilonove poznámky o postavení muža v rodine, o hospodárení v domácnosti, o zaobchodení so surovinami, so zvyškami pri varení, o dopestúvaní a konzervovaní ovocia a zeleniny atď.). Všetky spomenuté fakty sú zaujímavé aj pre ekonóma.

Množstvo materiálu tu nájde historik výživy, potravinárstva, no aj lekár, keďže Babilon mnohé jedlá odporúča chorým, rekonvalescentom, šestonedieľkam, ba aj homeopatom atď. Zoológa budú zaujímať zvieratá a vtáky, z ktorých sa jedlá pripravujú, ako aj ich názvy, botanika zasa zelenina, korenie, bylinky, ovocina ap. Etnografi môžu skúmať najmä jedlá typicky slovenské, ktorých je tu pomerne hodne, napr. bryndzové, hádzané halušky, strapačky, obar, obarky, žobrácka kaša, pohánčená kaša, posúchy, pirohy, kyslá kapusta, kapustnica, baba, hrianka, geršla, škvarenina, šovdra, opekance s makom, kúchne, hriato (to je vraj slovenský čaj!), šišky, pampúšky. Rozlišuje pritom jedlá každodenné a príležitostné (vianočné, pôstne, veľkonočné, na krstiny, rozličné iné oslavy mena, narodenín ap.). Samozrejme, že napr. opekance s makom sú vianočným jedlom.

Všetky spomínané skutočnosti sú dôležité aj z hľadiska posudzovania výživy slovenského ľudu v minulosti, pretože sa neraz stretávame — pre neznalosť a predsudky — s celkom nesprávnym a skresleným obrazom o výžive nášho ľudu v minulosti i dnes. Treba podčiarknuť fakt, že Babilonova KK je ľudovou kuchárkou, pravda, výnimočne sa nájdu aj grandské recepty na pohostenie (banket) pre 50 až 500 hostí — no to je len dodatok KK. Nemožno súhlasiť s príliš zjednodušujúcim zúžením slovenskej národnej kuchyne na bryndzové halušky a zemiaky s kapustou, českej na knedlík, zelí a bramboračku, nemeckej na Eintopf, francúzskej na zemiaky a palacinky atď.“

Uviedli sme naozaj iba útržky zo štúdie Márie Ivanovej-Šalingovej, ktorá sa autorsky a redaktorsky podujala na cnostné poslanie sprostredkovať nám jeden z klenotov „vedeckej, odbornej a praktickej“ slovenskej literatúry, ktorý by mal byť okrasou našich knižníc.

Aby múdra kniha nezapadla prachom...

Žijeme čas, v ktorom uniformita médií – a je jedno či sa to týka voľnočasových printových magazínov, bulváru poddajných časopisov o životnom štýle, alebo zväčša šablónovitých súkromných TV kanálov – vháňa ľudí do zabehaného stereotypu. Informácie sa chrlia z každej strany, a je iba na každom z nás, či má vôľu prijímať ich s vlastným systémom selekcie, a či ich odmietať, nepoddať sa mediálnemu pretlaku, ochraňujúc si tak aj svoje duševné zdravie. Pritom je jedno, či ide o „životne dôležité informácie“ o politike, počasí, finančných krízach, geopolitických ľudských zlyhaniach..., alebo odgrgnutí si kadejakej celebriťky na smotánkovej „žúrke“. A keď si už občas aj myslíme, že sa nám podarí vyviaznuť spod paľby zväčša negatívnych informácií (pretože taký je podľa masmediálnych mudrlantov trend „výberu“, ktorý vraj jediný má možnosť zaujať...?!), spravidla nám opäť tie isté médiá s objavnosťou, že lepší duchovný pokrm pre nás ani nemajú – navaria.

Kuchtí, parí, dusí, smaží, a pritom sa „úžasne“ fabuluje, najmä na obrazovke,  jedna radosť. Prakticky každý deň. V prípade televízie „obedujeme“ najlepšie už od samého rána, hneď po šiestej, akoby o život. A je jedno, či si prejdem menu programov – a  z príjmu viacerých satelitov ich mám doma okolo 250 slovenských, českých, nemeckých, maďarských, poľských, talianskych, ruských, britských, francúzskych, arabských a čo ja viem ešte akých kanálov. Jednoducho vždy mám istotu, že aspoň na jednom kanáli už buble pod pokrievkou a na ďalšom už čosi sviští na panvici. Dokonca slovenská verejnoprávna televízia, len aby v hanbe nezostala, zopár sobôt pred hlavnou spravodajskou reláciou „varila“ bez dramaturgických okolkov v rovnakom vysielacom čase súbežne „až“ na dvoch programoch. Uznajte, unikát! 

Nepoznám preto lepší recept ako v takých okamihoch siahnuť po knihe. A just kuchárskej. Trebárs práve po chuťovke  napísanej rukou a kuchárskymi skúsenosťami nestora slovenskej „receptárskej spisby“ Jána Babilona, hrdého rodáka z Gemeru, ktorý v ekonomicky i spoločensko-kultúrnom priaznivejšom peštianskom prostredí niekdajšieho Uhorska svojským rukopisom vtisol ďalším generáciám stálosť chutí, sprevádzajúcich Slovákov už cez tri stáročia. Hlboký mu za to náš úklon...

A posolstvo? Prepnime. Na knihu. Na múdrosť myšlienok v slovách a riadkoch, na nadčasovosť zážitku z čítania „kuchárky“ Jána Babilona. A zároveň skúsme „vyprovokovať“ nepochybne pre všetkých Slovákov – čitateľov cnostnú službu či možno aj neskromnú túžbu, plynúcu z tohto gurmánsko-knižného exkurzu ako „hodenú varechu“ pre vydavateľské subjekty: zopakovať počin niekdajšieho Vydavateľstva Tatran, ktoré v roku 1989 pozdvihlo aj vďaka reedície Babilonovho životom i kuchyňou odskúšaného Babylonu chutí slovenské gurmánske a pôžitkárske sebavedomie.

 

ĽUDO POMICHAL

Foto: archív

 

Odkazy

www.zlatyfond.sme.sk

www.eknizky.sk

Fotogaléria

Počet zobrazení: 2260x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line