Narodený: * 1947-12-18, Handlová, Slovensko
† NULL,

Výnimočná futbalová osobnosť, hráčsky pôsobil na poste pravého obrancu, v zrelšom hráčskom veku ako „špílmacher“ vďaka prehľadu a anticipácie v čítaní hry aj ako stredopoliar. Tejto roly sa ako skúsený reprezentant bývalého Československa excelentne zhostil vo finálovom turnaji Majstrovstiev Európy 1976 v Juhoslávii, kde prispel k zisku prestížneho titulu najlepšieho národného tímu Európy. Dvanásť rokov hrával v drese Spartaka Trnava, v roku 1977 prestúpil do Bohemiansu Praha, v závere kariéry si zahral v Belgicku v kluboch Lokeren a Gent. Ako tréner viedol Bohemians Praha, Hradec Králové, Zbrojovku Brno a Spartu Praha, s ktorou v roku 1995 získal titul českého šampióna.

S Karolom Dobiašom je spojená veľká éra „vidieckeho veľkoklubu“, ako fanúšikovia i odborníci vnímali na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia trénerský kumšt „Tóni – báčiho“, legendárneho kouča Antona Malatinského. Bol to totiž on, kto pozberal talenty z malých mestečiek a dedín západného Slovenska, aby za zvukov talianskej inštrumentálky Il Sillenzio, dodnes klubovej hymny Spartaka Trnava, vdýchol „malému Rímu“ punc futbalového kráľovstva. Jedným z futbalových kniežat v tíme, ktorý preslávili veličiny typu Adamca, Kunu, Kabáta, Geryka, Jarábka, Majerníka, Varadina, Hrušeckého a ďalších, bol aj pravý obranca s účesom „Beatlesov“ (chcel byť aj výzorom ako jeho veľký vzor George Best v slávnom Manchestri United) Karol Dobiaš, pri behu až príliš nápadne “odhadzujúc“ za sebou päty. A tak aj preto vošiel do trnavskej, ale aj československej futbalovej histórie s prezývkou – Patino.

Úspešný futbalový príbeh Karola Dobiaša sa začal v Handlovej, kde sa týždeň pred Vianocami 1947 narodil. V baníckom meste pričuchol aj futbalu, ako malý chlapec tu začal hrávať za žiakov. Napriek tomu, že futbal hral aj jeho otec, z Karola sa stal skôr samouk. „Na lúke medzi stromami sme si postavili bránky a hrali sme od obeda do večera,“ spomína a dupľuje svoju všestrannosť: „V zime som si schuti zakorčuľoval pri hokeji, v lete som sa venoval aj stolnému tenisu. Ale futbal nakoniec zo športov vyhral.“ Dodajme, že aj našťastie… To sa už Karol v Trnave učil za sústružníka a voľný čas si vypĺňal vo futbalovom doraste v Spartaku. Rýchlo zúročoval svoj talent, ktorý, prirodzene, nemohol ujsť pozornému oku trénera Malatinského. Zrazu sa Dobiaš ocitol v 1. lige.

Raketový štart do veľkého futbalu s odstupom desaťročí hodnotí ako neuveriteľný sen: „Predtým som bol iba radový dorastenec a v roku 1966 ma tréner „áčka“ už bral na prvý zájazd do Nórska.“ To ešte Dobiaš, brilantný technik s akceleráciou, ktorá mu pomáhala plniť úlohy vtedajšej futbalovej moderny, keď sa z neho stávalo útočné „falošné“ pravé krídlo, ani netušil, že už v roku 1967 sa objaví v nominácii reprezentácie Československa.

Dobiaš svoje najkrajšie futbalové roky posvätil veľkej ére Spartaka Trnava, v drese ktorého získal päť titulov majstra ČSSR (1968, 69, 71,72 a 73), trikrát vyhral Čs. pohár (1967, 71 a75), pričom ho oceňovali aj futbaloví odborníci a novinári, keď Karola vyhlásili za Najlepšieho futbalistu ČSSR v ankete kedysi prestížneho čs. športového obrázkového týždenníka Stadion – a to hneď dvakrát po sebe, v rokoch 1970 a 1971! V 1. futbalovej lige odohral v drese Trnavy a po prestupe v zeleno-bielych farbách Bohemians Praha (1977 – 1980) celkom 344 zápasov (277 v drese Trnavy a 67 na hrudi s klokanom), pričom v nich strelil 28 gólov, z toho 9 za „Bohemku“.

Ani po angažmáne v pražskom „Dolíčku“ nenechal svoje kopačky zapadnúť prachom – v rokoch 1980 – 84 využil možnosť odísť „za zásluhy o socialistickú telovýchovu a šport“ zarobiť si trochu viac peňazí do belgického Lokerenu, kde definitívne ukončil svoju aktívnu hráčsku kariéru. Od futbalu však neodišiel, v ďalších rokoch si vyskúšal aj vratký trénerský chlebík – postupne v Brne a v pražských kluboch Sparta a Bohemians. Na Letnej v Sparte korunoval svoju koučovskú kreativitu dokonca aj titulom v roku 1995!

Osobitú kapitolu vo futbalovom živote Karola Dobiaša napísal jeho hráčsky vklad v reprezentácii ČSSR. Udomácnil sa v nej mladom veku 20 rokov, aby sa na poste pravého obrancu, na ktorom bola poriadna tlačenica aj v Dobiašovom súperení s Pivarníkom a ďalšími skvelými hráčmi, prepracoval na MS 1970 v Mexiku. Tam si, žiaľ, zahral iba v základnej skupine (ČSSR postupne prehralo s Brazíliou 1:4, s Rumunskom 1:2 a Anglickom 0:1), avšak priame súboje s legendárnou brazílskou „čiernou perlou“ Pelém a jeho spoluhráčmi Jairzinhom, Tostaom či Rivelinom, anglickými džentlmenmi Bobbym Charltonom či Bobbym Mooreom alebo rumunským čarodejníkom Dumitrachem a Lupescuom patria dodnes k obrovským zážitkom Dobiaša spod mexickej futbalovej páľavy.

To, čo ho osobitne hreje, je grandiózny triumf čs. futbalu na finálovom turnaji o titul majstra Európy v roku 1976 vo vtedajšej Juhoslávii. Slovenskí hráči v tom čase udávali tón, nuž nie div, že vo výbere trénerov Václava Ježka (so slovenským pôvodom) a slovenského svetobežníka Jozefa Vengloša bolo až osem Slovákov: Pivarník, Ondruš, Jozef Čapkovič, Gögh, Móder, Dobiáš, Masný a Švehlík. Nuž a Dobiaš, ktorý sa skvele zhostil vo finále proti NSR úlohy stredopoliara, pohotovou strelou ľavačkou (čo bolo pre pravonohého Karola viac ako výnimkou…) zvyšoval stav na 2:0, aby sa v záverečnej dráme penaltového rozstrelu pamätným a nekonečným „dloubákom“ Panenku rozhodlo o titule pre čs. trikolóru. Tento okamih patrí k absolútnym vrcholom hráčskej kariéry Karola Dobiaša, ktorý s levom na prsiach v reprezentácii ČSSR odohral celkom 67 zápasov (8 z nich absolvoval už ako hráč Bohemians Praha), v ktorých strelil 6 gólov.

Karol, žijúci s manželkou Alicou (v manželstve sa im narodili dvaja synovia – Patrik (41) a Richard (33), Dobiašovcov tešia aj vnuci Jakub a Marek) už tri desaťročia v Prahe,  sa teší aj pre svoju bezprostrednosť a priateľskú povahu veľkej obľube futbalovej verejnosti, médií i odborníkov. Od futbalu nebočí, naopak. V snahe o návrat veľkej futbalovej Trnavy, sa pre neho stala ohromnou výzvou ponuka klubu, aby svojimi analýzami a postrehmi pomáhal už na jeseň sezóny 2011/2012 trénerovi Pavlovi Hoftychovi ako konzultant. Muž, ktorý v historickej ankete Futbalista storočia na Slovensku skončil na 3. mieste, sa tak s väčšou frekvenciou vracia znovu na Slovensko a na štadión, ktorý mu pripravil najkrajšie futbalové okamihy.

Dobiaša vedie jeho futbalová viera a optimizmus k presvedčeniu, že „Il silenzio“ na štadióne Spartka Trnava zaznie znovu s takým fortissimom, ako tomu bolo trebárs v roku1969, keď sa slávny Ajax Amsterdam v čele s legendárnym Cruyffom triasol o výsledok a postup do finále Pohára európskych majstrov. Zápas, v ktorom Trnavčanov, žiaľ, nesprevádzal v rozprávkovej kulise 27-tisíc divákov „bôžik šťastia“ (po prehre 0:3v prvom zápase v Amsterdame Trnava doma vyhral „iba“ 2:0 gólmi Laca Kunu, keď pri pomere rohov 13:0 netreba pripomínať, že sa hralo iba na jednu bránu, pričom „bílí andeli“ zahodili šance doslova aj na tri zápasy), však zostáva v pamäti niekoľkých generácií, ktorí mali to šťastie 24. apríla 1969 zažiť jednu z najvýnimočnejších príbehov trnavského futbalového zázraku. Karol Dobiaš patril k jeho neodmysliteľnej súčasti!

ĽUDO POMICHAL

Foto www.iblesk.cz

 

Najväčšie futbalové úspechy Karola Dobiaša

  • majster Európy 1976 v Juhoslávii
  • účastník MS 1970 v Mexiku
  • 5-násobný majster Československa v klube Spartak Trnava (1968, 1969, 1971, 1972, 1973)
  • 3-násobný víťaz Československého pohára (1967, 1971, 1975)
  • v rokoch 1970 a 1971 vyhlásený za Futbalistu roku v Československu
  • člen All-stars tímu na ME 1976 v Juhoslávii
  • 3. miesto v ankete Futbalista storočia na Slovensku

 

Citácie z médií

Karol Dobiaš, strelec druhého gólu Československa vo finále ME 1976 v Belehrade v zápase proti NSR, pri príležitosti 25. výročia zisku titulu majstrov Európy: „Srdiečko sa poteší. Bol to veľký úspech, na ktorý sme o štyri roky nadviazali bronzom na šampionáte v Taliansku. Proti pyšným Holanďanom sme hrali v daždi 120 minút. Nemcom som dal druhý gól a predstavte si, ľavou nohou. Ja som nikdy predtým ani potom ľavačkou na bránu nekopol, mal som ju na podopieranie.“

Denník SME, 20.6.2001

Karol Dobiaš pri porovnávaní úrovne hry počas jeho aktívnej éry a súčasnosti: Pořád poslouchám, že jsme měli malé trenýrky a hráli pomalý fotbal. Já jsem se ale na své straně naběhal dost a rychlý jsem byl velmi. Někteří fotbalisté, kteří dnes běhají po českých a slovenských trávnících, by nám v mé éře ani nenosili kopačky, natož že by pak mohli s námi hrát.“

Portál www.blesk.cz ,  23.6.2010

 

Odkazy:

www.futbal.pravda.sk

www.futbal.pravda.sk

www.bohemians.cz

www.isport.blesk.cz