Narodený: * 1920-12-12, Starý Tekov
† 2001-11-15, Trnava
Teológ a publicista. Do jezuitskej rehole vstúpil v roku 1938. Teológiu študoval v Maastrichte, duchovnú teológiu v Dubline, pokračoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme a na Regis college v Toronte. Pôsobil vo viacerých štátoch západnej Európy, v Austrálii a Kanade, v roku 1990 sa vrátil na Slovensko.
Noviciát si vykonal v Ružomberku, kde pokračoval v štúdiu na gymnáziu. Po maturite v roku 1941 ho poslali na štúdium filozofie do Trnavy a Piešťan. V rokoch 1945-46 si vykonával prax – magisterku v Ružomberku. Odtiaľ odišiel do Holandska, kde v rokoch 1947-1950 študoval teológiu v Maastrichte – tu bol 22. 8.1949 vysvätený na kňaza.
Tretí rok duchovnej formácie, tretiu probáciu, vykonal v Dubline. V tom čase sa už nemohol vrátiť do vlasti, lebo rehole boli zlikvidované štátnou mocou z 13. na 14. apríla 1950, preto ho predstavení poslali ako misionára do Austrálie. Pôsobil v Sydney, odkiaľ podnikal misijné cesty medzi slovenských katolíkov do Melbourne, Adelaide, Brisbane, Hobartu. Pričinil sa o vybudovanie slovenského kostola Sedembolestnej Panny Márie pri osade Caveat v štáte Victoria, napomáhal duchovnému rozvoju Slovákov, založil a redigoval náboženský mesačník Život a zostavil Kalendár austrálskych Slovákov (1957).
V roku 1957 sa vrátil do Európy, aby v Ríme prevzal vedenie slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu, kde pôsobil šesť rokov až do roku 1963. V ďalších rokoch pôsobil v Kanade ako misionár medzi slovenskými vysťahovalcami. Venoval sa tiež výstavbe a riadeniu misijného domu slovenských jezuitov v Galte, ktorý bol neskôr premenovaný na Cambridge, ďalej publikoval. V
roku 1966 ukončil svoje doktorandské štúdium na Teologickej fakulte univerzity v Toronte. V rokoch 1969-1975 bol predstaveným misijného domu v Cambridge. V Kanade vydával neperiodický časopis Echo duchovného prúdenia (1972-1975), mesačník Posol Božského Srdca Ježišovho (1974-1984) a ročenku Slovenskí jezuiti v Kanade (1970-1982). Zaslúžil sa aj o vybudovanie jezuitského vydavateľstva Dobrá kniha. V rokoch 1975-1978 bol provinciálom slovenských jezuitov v zahraničí.
V roku 1984 odišiel opäť do slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. V roku 1990 sa Š. Senčík vrátil na rodné Slovensko, kde pokračoval v spisovateľskej činnosti v presťahovanom vydavateľstve Dobrá kniha v Trnave. Tu uprostred tvorivej práce náhle zomrel 15. novembra 2001, pochovaný je v Trnave.
Jeho osobná bibliografia je bohatá, obsahuje stovky relácií vo Vatikánskom rozhlase, stovky populárnych článkov v náboženských časopisoch Posol, Hlasy z Ríma, Kanadský Slovák, Slovenský štít, Jednota, Slovenská obrana, Katolícky Sokol a ďalších. Odborné štúdie v časopisoch Echo, Most, Duchovný pastier, Viera a život.
Dielo (výber) – preklady: Duchovné cvičenia sv. Ignáca z Loyoly (1990), Rozhovory pútnika – autobiografia sv. Ignáca (1961), Ignác Lepp: Viera v modernom svete (1969) a mnohé ďalšie.
Autor kníh: Miriam Terézia Demjanovičová (1959), Svätí severoamerickí mučeníci (1965), Moderný apoštol (1966), Listy svätým (1973), O tých, čo hľadali a našli Boha (1980), Potrebujeme ešte náboženstvo? (1997), Potrebujeme Cirkev? (1998), Kresťanstvo medzi svetovými náboženstvami (1999), Potrebujeme Cirkev (2000), O postoji k súkromným zjaveniam (2001), Prípad Galilei (2002) a ďalšie.
Š. Senčík je autorom početných publikácií z oblasti cirkevných dejín, homiletických pastoračných úvah, štúdií o Maximiliánovi Hellovi, Štefanovi Moyzesovi, Martinovi Kukučínovi. Veľký záujem vzbudila najmä jeho kniha Miriam Terézia Demjanovičová (1959), ktorá vyšla doplnená a upravená pod názvom Kvet z bardejovských záhonov (1972, 1975, 1981).
Foto: www.revue.theofil.cz
Odkazy
