Narodený: * 1815-04-25, Štrba
† 1893-04-21, Opatija
Organizátor moderného zdravotníctva v Uhorsku, člen Uhorskej akadémie vied a viacerých lekárskych spoločností. Zároveň výnimočný odborník, ktorému patrí zásluha za zostrojenie tzv. nosového zrkadla ako pomôcky na vyšetrovanie nosových dutín. Zaoberal sa aj vydavateľskou činnosťou, po celý život sa v neľahkom čase maďarizačného útlaku prejavoval ako hrdý a neoblomný Slovák, ctiaci si svoj pôvod a posolstvo, s ktorými ho rodičia vypravili do sveta.
Ľudovít Markušovský sa narodil v národnej uvedomelej rodine evanjelického kňaza. Jeho otcom bol evanjelický farár Ondrej Markušovský a matkou Žofia, rodená Medvecká. Základné vzdelanie nadobudol v rodičovskom dome, gymnázium absolvoval v Rožňave a v Kežmarku. Študoval právo na Kráľovskej akadémii v Bratislave a od roku 1834 medicínu v Pešti. V roku 1844 získal titul MUDr., v roku 1892 sa stal čestným profesorom univerzity v Budapešti.
Po návrate zo študijného pobytu v Paríži prijal miesto asistenta na viedenskej univerzite, kam sa však za svoju účasť v revolúcii 1848 nemohol vrátiť. Postupne pôsobil na chirurgickej klinike vo Viedni a v Pešti, počas spomínanej revolúcie v roku 1848 pracoval ako nemocničný a štábny lekár i osobný lekár veliteľa armády A. Görgeiho.
Medicíne v Uhorsku dal nový rozmer
Od roku 1849 sa stal súkromným lekárom v Pešti, neskôr pracoval na Ministerstve kultu a výučby a od roku 1866 ako ministerský radca. Od roku 1867 pracoval na ministerstve zdravotníctva. Založil prvú katedru hygieny v strednej Európe a roku 1866 Krajinskú zdravotnícku spoločnosť. Zaslúžil sa o modernizáciu štúdia medicíny a verejného zdravotníctva, za čo ho označovali za priekopníka pokrokových myšlienok v medicíne. Patril medzi významných organizátorov uhorského zdravotníctva a priekopníkov rinológie, je objaviteľom tzv. nosového zrkadla ako pomôcky na vyšetrovanie nosových dutín, ktoré sa v podstate nelíšilo od moderného nosového zrkadla. Bol to dvojramenný prístroj tvaru klieští, slúžiaci na rozšírenie nosového vchodu.
Publikoval množstvo odborných štúdií a článkov. Bol autorom vyše 200 pôvodných prác zameraných na verejnozdravotnícku problematiku. Roku 1857 začal vydávať odborný lekársky časopis Orvosi Hetilap (Lekársky týždenník), ktorý redigoval 32 rokov, a od roku 1863 založil i vydavateľstvo zdravotníckej literatúry.
Pozoruhodná je jeho korešpondencia s bratom, hovoriaca o jeho obavách o osud Slovákov v časoch maďarizačného útlaku, ktorý považoval za násilný, nespravodlivý a neľudský. V roku 1859 prispel značnou sumou na opravu rodného domu a školy a tieto zahrnul aj do testamentu.
Od roku 1956 nesie jeho meno nemocnica v Szombathely a krajská nemocnica v župe Vas. Od roku 1955 pracuje v Maďarsku stála Markušovského komisia, ktorá každoročne vypisuje Markušovského vedecký konkurz a na lekárskej konferencii vo Vaskej župe udeľuje Markušovského cenu za rozvoj maďarskej medicíny.
O MUDr. Ľudovítovi Markušovskom čítajte aj na:
