Bosna a Hercegovina

I. Základné údaje o teritóriu

Názov: Bosna a Hercegovina
Hlavné mesto: Sarajevo
Rozloha: 51 197 km²  
Správne členenie: dve územné jednotky (Federácia Bosna a Hercegovina a Republika Srbská) a medzinárodne spravovaný dištrikt Brčko.
Počet obyvateľov: 3 843 126 (údaje z roku 2010)
Etnické zloženie: Srbi – 37 %, Bosniaci – 48 %, Chorváti – 14 %), Židia, Maďari, Slovinci, Taliani a iní
Konfesionálne zloženie: islam – 40 %, pravoslávni kresťania – 31 %, rímsko- katolíci – 15 %, iné – 14 %
Úradný jazyk: bosniansky, srbský, chorvátsky

II. Všeobecná charakteristika komunity

Slovenská komunita v Bosne a Hercegovine je veľmi malá. Udržiava úzke kontakty so Slovákmi v Srbsku, kde má značná časť z nich svoj etnický pôvod. Len menšia časť Slovákov sa dorozumie slovenským jazykom.
 
Komunitu tvorí  niekoľko Sloveniek zo Slovenska, ktoré si v krajine našli životných partnerov, a ich deti. Vzdelanostné zloženie členov je rôznorodé, od vyučených remeselníkov, cez stredoškolákov až po absolventov vysokých škôl. Pri veľkej nezamestnanosti v regióne až 80 % členov žije v ťažkých existenčných podmienkach.
 

III. Štatistické údaje o slovenskej komunite (počty a sídla)

Väčšina krajanov žije v meste Bijeljina a jeho okolí, menšia časť v okolí mesta Banja Luka  a v Sarajeve. Podľa posledných odhadov žije v Bosne a Hercegovine približne 1 000 obyvateľov, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti. 
 

IV. Historický vývoj komunity

V lokalitách Bijelina, Doboj a Banja Luka žije menší počet krajanov, ktorých predkovia sa vysťahovali v polovici l8. storočia do južných oblastí vtedajšej akúsko-uhorskej monarchie. Napriek minimálnym kontaktom s pôvodnou vlasťou si zachovali slovenskú identitu prostredníctvom jazyka, ľudovej kultúry a evanjelického vierovyznania. Slovenský jazyk ešte ovláda staršia generácia, mladšia už nie, alebo ju ovláda iba čiastočne. 
 
Určitým spoločným zázemím na rozvoj kontaktov je malá časť mestského obyvateľstva v Sarajeve, ktorá má slovenské korene. Ich predkovia prišli do Bosny a Hercegoviny v rokoch 1908 – 1914 ako odborníci Rakúsko-Uhorska, pôsobiaci v  oblastiach hospodárskeho, administratívneho a kultúrneho života. Nehovoria už po slovensky, ale uchovali si väzby na vlasť svojich predkov a majú záujem prispievať k rozvoju vzájomných vzťahov. 
 

V. Aktuálny stav

1.Spolky a organizácie

V decembri 2005 založili Slováci v Banja Luke Združenie Slovákov Jánošík. Združuje krajanov, členov zo Slovenska a Srbska. Predsedníčkou združenia je Janette Stajčičová. Členovia spolku udržiavajú kontakt s veľvyslanectvom Slovenskej republiky aj so Slovákmi z Bijeljiny a z Belehradu (Srbsko).
 
Vo februári 2006 založili Slováci v Bijeljine Združenie Slovákov Juraj Jánošík. Dnes má okolo 90 členov a predsedníčkou je Vieročka Gajič. Pre svoje aktivity združenie využívalo malý priestor modlitebne, ktorá im poslúžila nielen na bohoslužobné účely. Keďže priestor bol malý a technicky nevyhovujúci, začali koncom roka 2006 s výstavbou nového kostola. Vysvätili ho 6. septembra 2009. Priestory slúžia na bohoslužobné, spolkové aj administratívne účely. Spolok vykonáva i charitatívnu činnosť.
 

2. Cirkevný život

Po cirkevno-organizačnej stránke patrí slovenská komunita v Bijeljine k Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi vo Vojvodine. Bohoslužby v zbore vykonáva raz do mesiaca velebná farárka Olina Kolárová, ktorá prichádza do Bijeljiny zo Šídu (Srbsko).
 

3. Školstvo a vzdelávanie

V štáte neexistuje slovenská škola. Letné kurzy slovenského jazyka pre krajanov v komunite organizovalo roku 2008 Združenie Slovákov Juraj Jánošík v Bijeljine. Kurz trval tri mesiace, učiteľkou slovenského jazyka bola Ružena Ďuríková zo Srbska. 
 

4. Kultúra a umenie

Vedenie spolku Združenie Slovákov Jánošík Banja Luka zorganizovalo vo februári 2006 svoju prvú výstavu s názvom Fotografie miest Slovenskej republiky.
 

VI.Internetové linky