Vancouver je jedno z najkrajších miest na svete. Niektorí dokonca tvrdia, že je najkrajšie. Vancouver je rôznorodou spleťou kultúr, národností i jazykov. Nazýva sa aj „mesto štvrtí“ práve pre jeho veľkú rôznorodosť obyvateľstva. Je tu napr. China town, Malé Taliansko… Po Toronte je druhou najobľúbenejšou destináciou pre emigrantov v Kanade. 

 

  

Foto: archív

 

Podľa ankety “Koľko Slovákov žije vo Vancouveri a v jeho okolí?” (http://www.sk-bc.ca/node/1176)  asi tretina optimistických respondentov si myslí, že nás je tu vyše 10-tisíc, druhá tretina sa nazdáva, že nás je od 5-tisíc do 10-tisíc a tretina pesimistov odhaduje počet Slovákov na menej než 5-tisíc.

 

Vancouver je mesto plné rozmanitej dynamiky života zasadené v krásnej prírode. Opakovane sa umiestnil na najvyšších priečkach v životnej úrovni obyvateľstva. Je časťou „Veľkého Vancouveru” (Greater Vancouver,.

Sapperton 1858

 

Veľký Vancouver je metropolitná oblasť ležiaca na západnom pobreží Kanady,  pozostávajúca z Vancouveru a okolitých mestečiek zliatych v jeden celok. Patrí sem napríklad mestečko Burnaby, Richmond, New Westminster, Coquitlam, Surrey, Langley a iné.  

 

Hoci kapitán George Vancouver, ako prvý Európan, vystúpil na pobrežie zálivu Burrard (pri ktorom sa teraz rozprestiera mesto Vancouver) už 13. júna 1792, novodobá história Veľkého Vancouveru začala 27. júla 1827, keď skupinka 25 obchodníkov s kožušinami zo spoločnosti Hudson Bay začali stavať pevnosť Fort Langley niekoľko míľ od ústia rieky Fraser. Fort Langley sa stalo centrom výmenného obchodu, kde miestni Indiáni z kmeňa Kwantlen prinášali „napredaj” bobrie kožušiny.

 

   

Fort Langley, foto http://hummingbird604.com/

 

Keď sa roku1858 rozniesla správa, že sa v okolí rieky Fraser (rieka pretekajúca Veľkým Vancouverom) našlo zlato, príval 25-tisíc zlatokopov z Kalifornie vyľakal guvernéra britskej kolónie na Ostrove Vancouver  Jamesa Douglasa, a tak sa poponáhľal vyhlásiť nielen ostrov, ale aj pevninu za britskú kolóniu. A tak vznikla Britská Kolumbia. 

Jej vyhlásenie sa udialo 19. novembra 1858 v pevnosti Fort Langley.

 

Aby si Británia zabezpečila “zvrchovanosť” a už v zárodku potlačila akúkoľvek myšlienku na americkú „rozpínavosť”, poslala do Britskej Kolumbie kráľovských vojenských inžinierov (Royal Engineers), aby tam „rozvinuli” britskú zástavu a začali budovať cesty.

 

Prvá skupina „sapper” (ako prezývali tieto špeciálne vojenské jednotky – „sap” staré pomenovanie lopaty na kopanie zákopov) pod vedením plukovníka Richarda Moody, prišla do Britskej Kolumbie hneď po jej vyhlásení  a utáborila sa na malom návrší nad riekou Fraser, ktoré dostalo pomenovanie „Sapperton” a stalo sa základom neskoršieho mestečka New Westminster.

Sapperton 1960

 

Ak preskočíme 100 rokov, ocitneme sa na konci 50-tych rokov 20. storočia. 

V marci 1960, pred viac ako 50 rokmi, sa čas napĺňal a založenie Farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminster, časť Sapperton, bolo otázkou asi dvoch mesiacov. Čo sa však nám dnes zdá ako samozrejmosť, to bola iba možnosť s „otvoreným koncom“. 

 

Slovenský misionár Viliam S. Lacko, SJ, napísal Slovákom roztrúseným v okolí Vancouveru ohnivý list, ktorým ich pozval a povzbudil na veľký čin, na založenie farnosti sv. Cyrila a Metoda. Odpoveď našich predchodcov nedala na seba dlho čakať. Zopár týždňov po rozposlaní tohto listu sa smelé plány premenili na skutočnosť. 

 

Pokúsme sa vžiť do situácie vtedajších našich krajanov, ktorí stáli pri založení farnosti a porozmýšľajme, ako by sme my zareagovali na email s takýmto obsahom, ktorý by sa dostal do nášho inboxu.

 

 

Rev. Viliam Lacko

Foto: farský archív

 

Ako viete, drahí v Kristu, patríte do mnohých farností. Nájdu sa však i poniektorí, ktorí ešte nikde nepatria. Ako v minulosti tak aj teraz štedro podporujete svoje farnosti a kňazov, ktorí Vám vysluhujú sviatosti a kážu Slovo Božie vo Vašich kostoloch. Navykli ste si na nich, na priateľov, na farnosť a jej zvyky, potreby. A to je celkom správne a prirodzené. Tak to má byť. 

 

Ale či ste nemali oddávna túžbu skrytú na dne Vašich sŕdc, aby ste mali kňaza, ktorý by Vám vo Vašej reči kázal Slovo Božie, vysluhoval sviatosti? Či ste nemali vrúcnu túžbu, aby ste mali svoj vlastný samostatný slovenský kostol, ba samostatnú slovenskú farnosť? Či ste nemali túžbu, aby slovenský kňaz ostal stále s Vami, aby ste sa nemuseli obávať, kedy odíde a či zasa príde k Vám? 

 

Pred dvomi rokmi som prišiel k Vám. Videl som a skúsil Vašu horlivosť pri mesačných sv. omšiach a sv. Hodinách, pri pristupovaní k sviatostiam. To bola nielen Vaša, ale i moja veľká radosť. Ale viem, ako sa Vás to dotklo, keď sme museli s bohoslužbou čakať alebo ísť do školy alebo znášať zimu, horúčosť, dym alebo dážď. Poniektorých to i právom znechutilo. 

 

Kostol na Sapperton v New Westminster je voľný a na predaj. Je väčší a krajší a dôstojnejší a veľmi dobre by vyhovel Vašim potrebám a podmienkam. Dohovoril som sa s Rev. DeCoccola a on mi dal k dispozícii ten kostol od 10.apríla do 8.mája 1960. Dočasne zaobstarám všetko do neho, požičiam potrebné veci, a tak Vám dám možnosť, aby ste v tom čase sami skúsili, presvedčili sa, či Vám to bude vyhovovať, či budete spokojnejší a či budete za to, aby to neskôr celkom navždy patrilo Vám … 

 

Prístup busom zo všetkých strán je ľahký. Bus stáva ani nie celý blok od kostola. Pri kostole možno parkovať káry. Tak majú možnosť všetci Slováci z New Westminster, Queensborough, Vancouver, North Surrey ba i z celého okolia prísť na služby Božie.

 

Mať svoj vlastný kostol, všetci patriť k nemu, bez akýchkoľvek ťažkostí zo strany iných, mať slovenskú nedeľnú sv. omšu, kázeň, slovenské nábožné spolky, stáleho slovenského kňaza, slovenský spev v kostole, mať svoj vlastný nehatený náboženský život, národné oslavy, príležitostné programy, podporovať svoju vlastnú slovenskú faru-osadu a nijakú inú, to je vôľa pána arcibiskupa, to je príležitosť, ktorá sa Vám naskytuje teraz a hádam nikdy viac … 

 

Dúfam, že som Vám všetko jasne napísal, predložil. Ďaľší program a oznamy Vám pošlem čím skôr. Teraz sa len modlime o poznanie vôle Božej. 

 

V Kristu oddaný  

 

Tak sa začala história jednej z najvýznamnejších Slovenských osád na Západe Kanady, na pobreží Pacifiku, osady, ktorá nesie meno Farnosť sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri.

Jeden zo zakladateľov slovenskej osady v Sapperton

 

Ale, aby sme len tak, bez povšimnutia, nepreskočili tých 100 rokov, spomeňme príbeh jedného zo slovenských “starších” emigrantov.

 

Mal som možnosť porozprávať sa s pani Bertou Palkovou o jej otcovi Jozefovi Otrošinovi, ktorý prišiel do Kanady pred viac ako 80 rokmi. Strávili sme spolu takmer dve hodiny prezeraním fotografií a spomínaním na jej otca. 

 

Jozef Otrošina mal „domovské právo” v Sečovskej Polianke od r. 1902. Na palube lode Antonia, ktorá zakotvila v prístave Halifax 17. marca 1928 bol aj 26-ročný Jozef s 25 dolármi vo vrecku. Spolu s priateľmi sa rozhodli ísť na západ, do Britskej Kolumbie. Cestovali prevažne nákladnými vlakmi, do ktorých nastupovali poväčšine potme a cestovali tak ďaleko, pokiaľ ich hlad alebo železničiar  neprinútil vystúpiť. Voda zohriata v hrdzavej konzerve im veľakrát nahrádzala aj polievku aj čaj. 

 

Cestou pracovali na farmách za jedlo, strechu nad hlavou a 50 centov na mesiac. Keďže ich dopravné prostriedky nemali presne určené príchody ani odchody, cesta do Vancouveru im trvala viac ako rok. Po príchode na pobrežie Pacifiku začal Jozef pracovať ako drevorubač. Fotografista ho zachytil pri rúbaní mohutného stromu (vľavo). Keď som sa pani Berty pýtal, kto je ten druhý drevorubač, na pravej strane stromu, odpovedala “Neznam, bul to asi Slovak, šak vypatra ako Slovak…?”

 

 

Foto: archív rodiny Palko

 

Po niekoľkých rokoch života “kanadského” drevorubača a ťažkej práce na píle ako operátor „green chain” si Jozef zarobil a ušetril dostatok dolárov na kúpenie 5 akrov farmového pozemku pozdĺž novovznikajúcej ulice na Queensborough. 

 

Keď po 2. svetovej vojne v r. 1948 sa prvá osobná loď mala možnosť preplaviť cez odmínovaný atlantický oceán, na jej palube bola aj Jozefova žena, Zuzana so svojou dcérou Hankou. Po ich príchode Jozef, okrem každodennej práce na píle, začal pestovať na pozemku fazuľu na zaváranie (5 akrov = 2 ha) a stavať prvý dom, v ktorom sa onedlho narodila dcéra Berta.

 

Napriek tomu, že stovky mechov s fazuľkou na zaváranie sprevádzali Bertino detstvo a mladosť a zelené struky ju prenasledovali aj vo snoch, fazuľová polievka nikde nechutí tak dobre ako práve z jej kuchyne.

 

Jozef Otrošina okrem toho, že postavil 3 domy na postupne sa zmenšujúcej fazuľovej farme, bol veľmi činný v slovenských spolkoch, a stál pri zrode slovenskej farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminstri, časť Sapperton. Bol jedným z desiatok slovenských starousadlíkov, ktorých pričinením máme Slovenský kostol sv. Cyrila a Metoda v New Westminster, časť Sapperton. 

 

Sapperton dnes

 

 

 

  

Foto: Jozef Starosta

 

Áno, je to náš kostol. Zriedkavý obraz, ktorý sa len tak ľahko nevidí. Farníci „objímajú“ svoj kostol. Fr. Jozef Meňuš vyzval všetkých prítomných na konci svojej rozlúčkovej sv. omši (čo bola privítacia sv. omša pre Fr. Juraja Kopanického), aby sa k nemu pridali, pochytali sa za ruky a „objali“ SVOJ kostol. Veriaci sa pridali a vytvorili okolo kostola dvojnásobnú živú reťaz. 

 

Bolo to v máji 2002, lipa ešte len začínala vyháňať lístky. Pani Vilma Oravcová si zaspomínala: „Tieto stromy, pred kostolom, čo viem od Fr. Lacka, doniesla zo Slovenska pani Ondriašová ako semiačka, vypestovala malé stromčeky a spolu s O. Lackom ich zasadili pred kostolom. Bolo to asi v 67-om roku, keď ich doniesla zo Slovenska….“

 

Každý návštevník nášho kostola si môže všimnúť, že sa počas bohoslužieb slovenský spev z chóru mieša s detským krikom a plačom, že sa malé deti, ktoré sa sotva naučili chodiť, motajú pri podávaní svätého prijímania pod nohami starých krivkajúcich farníkov. Sme živé farské spoločenstvo, v ktorom plačú malé deti a drobizg sa motá popod nohy starým farníkom. Pán Boh zaplať. 

 

Na obrázku zo septembra 2010 môžeme vidieť kongregáciu po nedeľnej slovenskej sv. omši, ktorú koncelebrovali otec Juraj, správca farnosti a otec Kazimír, ktorý ho počas letných mesiacov zastupoval.

 

 

Foto: Jozef Považan

 

Spracoval Jožo Starosta na základe týchto podkladov:

 

[1] Čo ti najviac chýba vo Vancouveri? Čo doporučuješ? Čo navrhuješ? – http://www.sk-bc.ca/node/1519 

 

[2] A Brief History of Greater Vancouver – http://www.vancouverhistory.ca/story.html

[3] 1939 – Kanadskí Drevorubači – http://www.sk-bc.ca/node/1451 

[4] 1960 – Z histórie farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminster – http://www.sk-bc.ca/node/966 

[5] 2010 – Výstava slovenských historických fotografií v New Westminsteri – http://www.sk-bc.ca/node/1278 

[6] Náboženský život Slovákov v New Westminsteri – http://www.sk-bc.ca/node/1412