Prvé genealogické pátrania po predkoch

Tento medzinárodný projekt pre žiakov základných a stredných škôl si získal neobvyklú popularitu na Slovensku, ba aj za hranicami. Zaujal neobvyklou témou aj tým, že pri skúmaní sa žiaci dozvedajú mnoho zaujímavého o svojich predkoch a objavujú novú dimenziu svojho života. 

 

„V tejto súvislosti je na mieste otázka,“ hovorí Ľubomír Pajtina, „treba nám poznať svoje korene? Poznáme ich? Čo vieme o svojich najbližších, svojich predkoch. Aká bola naša babička, ako žila, aké mala osudy na svojej ceste životom, čo mala rada, čo ju hnevalo? Aké bolo jej zdravie, jej myslenie, aké mala vzdelanie? Čo v živote robila, čo dokázala, čo vedela, kde všade bola, akými jazykmi hovorila? Vieme niečo o týchto okolnostiach, alebo sa sústreďujeme len na seba a svoje prežívanie života a ostatní, najmä minulosť je nám ukradnutá?

 

Tieto podnety viedli v roku 2000 k zrodu projektu Poznaj svoju minulosť, alebo Pátranie po predkoch. V jeho rámci žiaci základných a stredných škôl upriamujú svoju pozornosť na minulosť, na poznanie svojich koreňov, na genézu svojej rodinnej histórie. Téma projektu sa potešiteľne ujala. Za desať rokov v ňom pracovalo už viac ako 30-tisíc žiakov z vyše tisíc škôl na Slovensku i v zahraničí.

 

Mnohí žiaci objavili svoje rodinné väzby s vynikajúcimi slovenskými osobnosťami vedeckého, kultúrneho, športového či politického života. Zistili rodinné prepojenia napríklad na Ľudovíta Štúra, americkú herečku slovenského pôvodu Ingrid Beerovú, ostrihomského arcibiskupa Petra Pázmánya, amerického kozmonaut so slovenskými koreňmi E. A. Cernana, lekársku legendu Slovenska prof. Konštantína Čárskeho, spisovateľov Ladislava Nádaši-Jégeho, Milana Vároša, Andreja a Jerguša Ferkovcov, tanečníka Jána Ďurovčíka či ďalších.

.

Slovenský projekt je v tomto smere jedinečný a zapájajú sa doň pravidelne aj slovenské školy zo zahraničia. V poslednom ročníku sa doň prihlásili slovenské školy z Maďarska a Srbska. V Srbsku významne najmä Základná škola hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a Gymnázium Branka Radevica z toho istého mesta. V obci je veľmi iniciatívnym pedagógom Jaroslav Miklovic, ktorý už viac rokov aktívne pracuje so žiakmi v tomto regióne a jeho zásluhou vznikajú výborné práce, v ktorých žiaci erudovane mapujú život a históriu svojich rodov. Práce sú každoročne na vysokej úrovni. 

 

Výborné práce prišli aj z troch centier slovenského života v Maďarsku: Budapešť, Békešská Čaba, Sarvaš. Obsahovali množstvo kvalitného materiálu a boli veľkým prínosom do súťaže. Ukazuje sa, že aj v Maďarsku urobili veľkú prácu učitelia na jednotlivých školách: Anna Petrovičová, Csilla Albertiová, Anikó Sturbánová, Margita Zatyková, Dagmar Králiková. Dobrú prácu na popularizácii témy identity našich Slovákov v Maďarsku má Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. V minulosti urobili viacero aktivít a súťaží, ktoré pozdvihli úroveň pátrania po predkoch v jednotlivých rodinách. 

 

Zo zaujímavostí, ktoré žiaci vypátrali, možno spomenúť prácu Ivana Kožíka zo Starej Pazovy v Srbsku. Vypátral svojho predka Fera Kožíka, ktorý mal cestovať za more na Titanicu, ale traduje sa, že sa zľakol plavby na takej veľkej lodi a nastúpil radšej na loď Carpathia, o ktorej vieme, že zachraňovala topiacich sa práve z lode Titanic. Slovák bol opäť pri záchrane ľudských životov. Rozsiahlu a graficky pekne upravenú prácu s množstvom príloh zaslala Daniela Čániová tiež zo Starej Pazovy. Davor Stupar zo Starej Pazovy zmapoval rodinu z maminej strany od roku 1779, keď prišli na Dolnú zem. Rodina Materáková sa tu usadila a vyrástlo v nej mnoho úspešných ľudí.

 

Rita Hornoková z Békešskej Čaby urobila nahrávky rozprávania svojej starej mamy Alžbety Kelleovej v čabianskom nárečí a cez toto rozprávanie priblížila život a minulosť svojej rodiny. Z porekadla svojej starej mamy vychádzala Berta Kőrősiová. Odkryla dejiny svojho rodu a na záver práce k fotografii usmiatej starej mamy pripojila ono spomínané životné krédo svojej starkej: „Ne načim sa odpustiť, hocičo sa aj stane!“ (Netreba sa vzdávať, nech by sa čokoľvek prihodilo). Podobne na základe rozprávania svojej babičky a mamy spísala dejiny svojej rodiny aj Ágneša Leštyanová z Békešskej Čaby. Pavel Sztrepka pekne vykreslil dejiny svojho rodu a okrem iného objavil, že na ich škole učí Judita Nádorová, ktorá je v príbuzenskej väzbe na Samuela Tešedíka, ktorý na Sarvaši pôsobil. (Vieme, že na Sarvaši bol aj M. R. Štefánik. Vo svojej práci si poznačil aj odkaz svojich učiteľov: „Miluj svoju vlasť a zároveň slovenské korene, pomáhaj druhým a správny čin je viac ako tisíc prázdnych slov).

 

Ľubomír Pajtinka spracoval svoje podnetné názory a praktické rady v publikácii Pátranie po predkoch. „Máme ctižiadosť pomôcť procesom tvorby rodinných kroník, procesom posilnenia rodinnej, národnej identity, pomôcť procesom zlepšenia komunikácie v rodinách aj v celom národnom spoločenstve, procesom úcty k činom a skutkom, ktoré pohli našimi veľkými i malými dejinami. Som presvedčený, že by malo vzniknúť u nás malé Centrum rodinnej histórie, kde by sa sumarizovali informácie o dejinách rodov na Slovensku, a súčasne by vydavalo pre záujemcov metodiky, ako mapovať svoju históriu v rodinách,“ hovorí.