Slovensko je zlatá veľmoc. Sedíme na zlate podobne ako Arabi

hlavná foto
Trvanie: 27.07.2015
Miesto: Denník Pravda
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

V rámci seriálu Úspešní Slováci prinášame príbeh o Františkovi Bakošovi, ktorý ako geológ a profesionálny hľadač zlata precestoval za zlatom kus sveta, ale vzácny kov nazbieral aj pri výstupe na Kriváň. Príbeh, ktorý priniesol denník PRAVDA, približuje VIERA RUŽINSKÁ.

S klasickou slovenskou rozprávkou o tom, ktorá z troch kráľovských dcér má svojho otca najradšej, na neho nechoďte. „Soli je na svete veľa, ale zlata málo,“ začína svoje rozprávanie človek, ktorý svoj život zasvätil hľadaniu zlata. „Neviem, prečo ma zlato tak fascinuje. Najskôr to bude tým, že bolo odjakživa magickým kovom a ani platina ho po toľkých rokoch neobrala o jeho hodnotu,“ pokračuje Bakoš. Na našom území sa stále nachádzajú ložiská, ktoré v sebe ukrývajú zlaté poklady, a dosiaľ neboli odhalené. „Na Slovensku máme až priveľa zlata na to, aby ostalo len tak v zemi,“ potvrdzuje Bakoš, že naša krajina sa môže stále pýšiť statusom zlatej veľmoci.

Ryžoval už ako študent

Ušľachtilý kov učaroval geológovi ešte v detstve, i napriek tomu, že v jeho rodine sa zlato veľmi nenosí. Jeho manželka si na rozdiel od iných žien vôbec nepotrpí na šperky. V štúdiu geológie pokračoval Bakoš po strednej škole na univerzite v Bratislave, kde úspešne obhájil dizertačnú prácu. Práve v 90. rokoch prepadli viacerí ľudia z bývalého Československa zlatej horúčke a Bakoš nebol výnimkou. Najprv pre záľubu ryžoval v slovenských riekach, hoci sa na tom bohvieako zarobiť nedalo.

„S kamarátmi sme hľadali zlato v našich riekach a predbiehali sa, kto z nás nájde viac zlatiek. Nerobili sme to pre peniaze, ale preto, aby sme mali vzorku do zbierky,“ spomína na "zlaté“ študentské časy Bakoš.

Vtedy sa však budúci geológovia museli zaobísť bez moderných pomôcok dnešného zlatokopa. „Kladivo, lupa, GPS, digitálne mapy v smartfóne,“ približuje geológ svoju súčasnú výbavu, ktorá sa od tej, s akou pracovali hľadači zlata v minulosti, značne odlišuje. „Miesto elektroniky sa vtedy používalo kyvadlo a prútik na hľadanie vody, ktorý však funguje dodnes. V rovnakých štruktúrach ako voda je totiž aj zlato.“

Beduínom ušiel len o vlások

V posledných rokoch však začal záujem o hľadanie zlata na Slovensku upadať, a tak sa geológ vybral za zlatom do zahraničia. S cieľom zarobiť na vzácnom kove sa prvýkrát vybral do Ekvádora. Náklady na jeho dobrodružnú cestu mu však nepokryli investori, ale zaplatil si ich z vlastného vrecka. Jeho vášeň ho zaviedla na rôzne exotické miesta, na ktoré sa Slováci bežne nedostanú. „Mongolsko, Ekvádor, Etiópia, Saudská Arábia,“ menuje František Bakoš len niektoré z destinácií, ktoré preskúmal s geologickým kladivkom v ruke. Scenár jeho ciest je takmer vždy rovnaký.

„Na začiatku stojí investor, ktorý najčastejšie podniká v rôznych oblastiach priemyslu. Hľadanie zlata sa mu zdá ako vysoko rizikové dobrodružstvo, a hoci návratnosť investície je otázna, v niekoľkých málo prípadoch sa z milionárov stanú miliardári,“ vysvetľuje Bakoš ich motiváciu. Nie vždy musí pritom bezprostredne ísť len o zlato. „Do Mongolska sme pôvodne išli za platinou a vzácnymi zeminami, ale keď sme už narazili na zlato, spracovali sme aj to,“ hovorí geológ.

Reakcie miestnych ľudí na príchod hľadačov zlata sú vždy rôzne. Hlavne v chudobných afrických krajinách je prítomnosť geológov pre vznik nových pracovných príležitostí vítaná. Horšie to však bolo v Saudskej Arábii, kde im domáci nehádzali pod nohy „zlaté tehly“, ale skôr „polená“. „Problém nám robili miestni beduíni a z jednej lokality nás dokonca vyhnali. Vtedy tam prišlo asi päťdesiat chlapov s rúškami na tvári a surovo zbili celú výpravu,“ približuje nepríjemný zážitok Bakoš, ktorý tam našťastie vtedy nebol. „Doteraz nevieme, čo presne sa tam vtedy zomlelo, ale k prieskumu sme sa viac nevrátili. Jedno je však isté – Arabi okrem ropy sedia na obrovských zásobách zlata,“ prezrádza.

Prácu geológom nesťažujú vždy len ľudia, ale aj náročné prírodné podmienky. Bakoša na jeho potulkách potrápili mohutné dažde v rovníkovom Ekvádore, redší vzduch v trojtisícových výškach hôr či neexistujúce cesty v Etiópii. Na arabských púšťach mu dali zabrať hlavne neznesiteľné horúčavy. „To teplo sa nedalo vydržať. Zlatonosné žily tam niekedy trčali priamo z piesku, inokedy sa zlato pred nami skrývalo v piesočných dunách,“ opisuje Bakoš hľadanie zlata v najsuchších častiach sveta.

Pasívny zlatokop

V Saudskej Arábii strávil Bakoš spolu s ďalšími dvomi Slovákmi tri dlhé roky. Arabi, ktorí vo všeobecnosti ťažbu zlata podporujú, však zlatej horúčke verní dlho neostali, a tak dal Bakoš v práci výpoveď. V tých časoch sa mu navyše u nás rozbiehal iný projekt, hoci práve nedostatok voľných pracovných miest ho pred rokmi prinútil opustiť rodnú hrudu. Ak sa aj slovenským geológom črtá zaujímavá ponuka, v porovnaní so zahraničím tu zarobia oveľa menej.

„Nie že by som o zlato stratil záujem, ale u nás jednoducho po ňom nie je dopyt. Pritom jeho geologické zásoby sú na našom území obrovské,“ tvrdí Bakoš, ktorý sám seba považuje už skôr za "pasívneho zlatokopa“ ako aktívneho lovca pokladov. V súčasnosti ako živnostník pracuje na inom geologickom výskume, zlato to však nie je. Na svoj obľúbený kov však tak celkom nezanevrel. Bakoš o zlate s kolegami napísal aj populárno-náučnú publikáciu Zlato na Slovensku a v týchto dňoch sa pripravuje jej druhé vydanie.

„Už teraz sa teším, keď moje deti trošku vyrastú a budeme spolu chodiť k rieke, aby sme si vyryžovali aspoň pár zrniek do zbierky,“ prezrádza svoje ďalšie plány Bakoš. Po rokoch strávených v cudzine si však nemyslí, že vonku ho tak ľahko zláka znova vidina zlata. Bez svojich najbližších musel v džungli, horách či na púšti niekedy prežiť aj celé mesiace.

„Neviete si predstaviť, aké je to otravné, keď vám piesok škrípe ešte aj pod zubami. Najťažšie ale bolo to počítanie – ešte tri mesiace vydržať a mám splatenú hypotéku, ešte mesiac a uvidím svoju ženu,“ vyznáva sa geológ. „Rozhodne mám radosť, že som konečne doma,“ uzatvára František Bakoš.

 

Na titulnej fotografii:

Geológ František Bakoš patrí k ľuďom, ktorí v 90. rokoch prepadli zlatej horúčke.

Autor: Ivan Majerský, Pravda

 

 

CELÝ PRÍBEH FRANTIŠKA BAKOŠA

ČÍTAJTE NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/362286-slovensko-je-zlata-velmoc-sedime-na-zlate-podobne-ako-arabi/

Fotogaléria

Počet zobrazení: 813x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line