10 rokov od hokejového zlata na MS v Göteborgu: S Bondrom sa zakrútil svet

hlavná foto
Trvanie: 11.05.2012
Miesto: Bratislava
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Bol to deň, na ktorý sme čakali ako na veľké vykúpenie. Aj za skrivodlivosť, ktorá po vyhlásení samostatnosti Slovenska od 1. januára 1993 gniavila dnes už pýchu športu pod Tatrami, najmä rozhodnutiami Medzinárodnej federácie ľadového hokeja (IIHF). Po rozpade ČSFR sa slovenská reprezentácia musela pod taktovkou prvého trénera Júliusa Šuplera  škriabať k vrcholu až z podpalubia C-kategórie, aby už po siedmich rokoch pod vedením Jána Filca na poste kouča, sa po nešťastnom finále v Sankt Peterburgu a prehre s Českom 3:5 zaligotali na hrudi kapitána tímu Mira Šatana a spol. historické strieborné medaily.

Ani najväčší, hocijako víťazne naladení optimisti, by v tom čase veľa nestavili na to, že už o dva roky sa finálová paráda zopakuje. S rovnakým trénerom i kapitánom – avšak v ešte väčšom lesku. Hokejový šampionát v Göteborgu, od slávneho finále ktorého si 11. mája pripomíname rovných desať rokov, sa zapísal v čochvíľa 20-ročnej histórii slovenskej samostatnosti ako najvýraznejší, najmedializovanejší a aj v srdciach tých občanov Slovenska, ktorí vrcholový šport nesledujú intenzívne, ako najpamätnejší úspech športového Slovenska v jeho moderných dejinách. Aby sme lepšie pochopili jeho dosah v celospoločenskom význame Slovenska a Slovákov, ktorí vskutku patria k najemotívnejším športovým národom, prejdime si aj historickým exkurzom, ktorý predchádzajúce tvrdenie iba potvrdí.

Hokejové Slovensko sa predstavuje

Fakt, že hokej sa stal pod Tatrami národným športom, nie je vôbec žiadnou náhodou. Našu krajinu obdarovala príroda nielen prírodnými krásami, ale aj výbornými podmienkami na rozvoj zimných športov. Ľadový hokej patril odjakživa k najpopulárnejším. Veď na mnohých miestach dnešného územia Slovenska sa korčuľovalo už v predhistorickom období. Dôkazom toho sú kostené korčule, uložené v balneologickom múzeu v Piešťanoch. Pochádzajú z vykopávok v neďalekom Veselom a britský archeológ V.G. Childe odhadol ich existenciu na úctyhodných päťtisíc rokov! Železné korčule sa prvýkrát objavili na našom území koncom 19. storočia. Vtedy začali vznikať aj prvé korčuliarske spolky v Bratislave (1871), Prešove (1872), Kremnici (1876), Poprade (1881), Banskej Bystrici (1889, ale aj v ďalších menších mestečkách.

Zmienka o hokeji, avšak iba o špecifickom „bandy hokeji“ s loptičkou na ľade, sa datuje k roku 1902. Mužstvo WAC zo susednej Viedne pozvalo na priateľský zápas študentský krúžok z Bratislavy a naložilo mu 11 gólov. Slovensko, žiaľ, v tom období malo zložitý politický, hospodársky i kultúrny vývoj, a tak priestor pre športové a im podobné aktivity bol celkom zminimalizovaný. Až keď sa Slováci vymanili z jarma monarchie a národnostného útlaku, vznikom spoločného štátu s Čechmi sa v mnohom začal prejavovať progres aj v spoločenskej nadstavbe.

Keďže „bandy hokej“ nebol natoľko nákladný ako kanadský, pretrvával na slovenských ihriskách. Pohnúť sa z miesta však pomáhali českí úradníci, medzi nimi aj športovci, ktorí prichádzali na Slovensko. Tak napríklad Antonín Máša-Balík pomohol založiť 1.ČsŠK v Bratislave a JUDr. Jiří Brož  ČsŠK Košice. Boli to vlastne dve prvé hokejové centrá u nás. Bratislavčania aj vďaka blízkosti k Viedne razili priamočiarejšiu cestu k modernému kanadskému hokeju, pričom pred čochvíľa 90 rokmi zohrali aj prvý medzinárodný zápas! Stalo sa tak 14. decembra 1924, keď 1.ČsŠK Bratislava posilnený čs. reprezentantmi – obrancom J. Pospíšilom, obrancom J. Kraslom a útočníkom J. Jirkovským, prehral vo Viedni s WAC 1:6.

Nadšenie zrodilo systém

Kým prídeme k najvýznamnejšiemu hokejovému medzníku – konštituovaniu nášho hokejového zväzu, spomeňme význam jubilejných 10. ME v roku 1925, ktoré sa konali v Starom Smokovci vo Vysokých Tatrách. Bol to mocný impulz pre rozvoj hokeja u nás, pretože  chýr o novom a zaujímavom športe, o ktorom mnohí vtedy ešte iba počuli či čítali, sa rozniesol po celom Slovensku. Trnava, Nitra, Banská Bystrica, Žilina, Prešov... Mesto za mestom pribúdalo v 20. rokoch na hokejovej mape Slovenska, hoci v období eufórie chýbal nášmu hokeju nielen ľad, ale aj pravidelná súťaž a kvalitní súperi...

To všetko priniesli ďalšie roky, desaťročia, generácie hráčov, trénerov, neuveriteľne odhodlaných a neúnavných funkcionárov. Na tých prvých dodnes spomíname s úctou aj v súvislosti so záverom roku 1929. Na rozhraní rokov v dňoch 29. decembra 1929 a 1. januára 1930 zorganizovalo riaditeľstvo Palace sanatória 1. ročník medzinárodného turnaja o Tatranský pohár, druhý najstarší v Európe vôbec po Spenglerovom pohári (1923) v Davose. Počas turnaja založili 29. decembra 1929 prvú hokejovú organizáciu pod názvom SŽKH (Slovenská župa kanadského hokeja). Zakladajúcimi členmi boli Skiklub Bratislava, ŠK Slávia Banská Bystrica, ŠK Žilina, ŠK Vysoké Tatry a ČsŠK Košice. Župa sa stal súčasťou ČsSKH (Československý svaz kanadského hokeje) a od tejto chvíle sa datuje zrod riadiaceho orgánu nášho hokeja, ktorý dnes poznáme pod hlavičkou SZĽH – Slovenský zväz ľadového hokeja.

Göteborg 2002 ako príbeh „Od Bondru po Bondru“

Z histórie, poznačenej hokejovým romantizmom, "prekorčuľujme" rovno do prítomnosti, v ktorej sa stále najvyššie ligoce cenené zlato na MS 2002. Slovenskí hokejisti pri svojom siedmom (sedmička je naozaj naším šťastným číslom...) vystúpení na MS v ére samostatnosti odohrali deväť stretnutí, z ktorých prehrali iba jediný duel – v základnej skupine s Fínmi 1:3. Z ôsmich víťazných zápasov sme až v piatich vyšli so vztýčenými hlavami s rozdielom jediného gólu, pričom v semifinále so Švédmi rozhodli až samostatné nájazdy.

Zaujímavým faktom, ktorý si doterajšie štatistiky príliš nevšímali, sú strelci rozhodujúcich víťazných gólov pri jednogólových úspechoch. V základnej skupine proti Ukrajine na 5:4 strieľal v 57. min. Lintner, proti Švédsku v nadstavbovej skupine na 2:1 v 50. min. Milo, proti Kanade na 3:2 pálil v 45. min. Bondra, v semifinále proti Švédsku je zapísaný ako strelec rozhodujúceho samostatného nájazdu za stavu 2:2 pp Pálffy (po ňom pečatil Lintner, keď Švédi už ďalej nestrieľali) a finálové rozuzlenie proti Rusku patrilo 100 sekúnd pred záverečnou sirénou Bondrovi. Mimochodom, Peter Bondra bol strelcom prvého i posledného gólu Slovenska na MS v Göteborgu. Prvý úspech zaznamenal  v 4. min. zápasu Slovensko – Poľsko 7:0, posledný vo finále Slovensko – Rusko 4:3. Sumár zlatého tímu Jána Filca bol na MS vo Švédsku obdivuhodný: 9 zápasov - 7 výhier, 1 víťazstvo po sam. nájazdoch, 1 prehra, s celkovým skóre 37: 22.

Peter Bondra: Sila vychádzala z morálky tímu

Také okamihy, aké roztancovaným slovenským námestiam pripravili slovenskí hokejisti pred desiatimi rokmi, je si hodno osviežiť aj útržkami vtedy čerstvých dojmov kľúčového aktéra po veľkom finále. Prirodzene patril Peter Bondra k najviac obletovaným hrdinom. Na otázku, či strelil vo svojej bohatej kariére  dôležitejší gól, spontánny Peter nemusel veru dlho hľadať slová: „Určite nie! Hoci som strelil gól už aj vo finále Stanleyho pohára, tento proti Rusom, ktorým sme strhli výhru v dráme na svoju stranu, je niečím výnimočným. Je to okamih, ktorý budem mať pred očami do konca života. Nie je to žiadna fráza. Veď ak slávny Stanley cup oslavuje jedno mesto, triumf na šampionáte celá krajina. Titul totiž patrí celému národu, všetkým doma. Preto mám zo zlata nepredstaviteľnú radosť.“

Peter Bondra vrátil späť aj pomyselný film a príbeh jeho famóznej strely, po ktorej sa rozvlnila sieť za chrbtom Maxima Sokolova. „Prihrávka od Žiga Pálffyho mala oči, bola ideálne načasovaná, rovno do mojej rýchlosti a kroku. Mal som čas zacieliť, mieril som presne pod vyrážačku Sokolova. Po tom, čo puk skončil v sieti, ma zaliala nevýslovná radosť. Cítil som, akoby sa so mnou zakrútil celý svet!“

Peter Bondra bol v roku 2002 vôbec na svojom prvom šampionáte. Vždy veľmi túžil po tom, aby mohol svoju vlasť presláviť na vrcholnom fóre. Göteborg sa preto stal najväčším naplnením jeho životného sna... „V 34 rokoch, ktoré som mal počas zlatého šampionátu, človek cíti, že veľa príležitostí mu na taký vrcholný zážitok nezostáva. Preto ten veľkolepý pocit, že sme prví, najlepší, niekoľkonásobne stúpol na cene. Nemožno ju však ničím vyčísliť. Je to vrchol emócií, ktoré navždy zostanú v srdci, v hĺbke mojej hokejovej duše.“

V čom Peter Bondra vnímal prednosti tímu, ktorý sa nečakane, o to však zaslúženejšie, dostal až na hokejový Olymp?

„Určite sme mali väčšie srdce, odhodlanie, túžbu predviesť, že aj malá krajina môže zdolať vo finále giganta s oveľa väčšími predpokladmi na víťazstvo. Nebola to iba fráza, nás tím mal skutočne na ceste za zlatom neuveriteľnú vnútornú silu. Nič nás nedokázalo zlomiť, dokonca ani to, že sme vo štvrťfinále i v semifinále zhodne prehrávali už o dva góly. Obrátili sme to, podobne ako nás nedeprimoval ani fakt, keď Rusi krátko pred koncom finále vyrovnali. To všetko však dokáže iba tím, ktorý má vysokú morálnu silu. Som rád, že som k nemu patril!“

Ján Filc: Göteborské zlato sme nezužitkovali dostatočne

S odstupom rokov po medailových triumfoch (2000 v Petrohrade striebro, 2002 v Göteborgu zlato, 2003 v Helsinkách bronz), najmä však vo svetle titulu majstrov sveta, som ako publicista, venujúci sa hokejovej problematike dlhé roky, s vtedajším trénerom Jánom Filcom nie raz „vzýval“ pozitívny odraz i obraz úspešného a stále výnimočného slovenského príbehu z MS 2002. Najmä ale v kontexte jeho užitočnosti, vplyvu na kvalitu a posúvanie úrovne slovenského hokeja (a hmatateľného príkladu pre ostatné športy u nás) na všetkých jeho úrovniach.  A keďže sa toho napriek  rôznej miere snahy Slovenského zväzu ľadového hokeja, mecénov hokeja vrátane stále skromnej štátnej podpory rozvoja športu, veľa nezmenilo, dovolím si vybrať niekoľko sekvencií spred pár rokov. Aj preto, že platia doteraz a Ján Filc sa k celej problematike vyjadruje v podobnom duchu  aj v prítomnosti...

Ako teda vnímal historické zlato Ján Filc, vtedajší tréner slovenskej reprezentácie, s odstupom niekdajšieho „polčasu“ súčasného 10-ročného jubilea?

„Evokuje nielen báječné spomienky na jedinečný úspech, ale zároveň aj všetko to, čo je s ním spojené. V dobrom i menej príjemnom provokuje aj množstvo nezodpovedaných otáznikov, šírku problémov, s ktorými zápasí náš najpopulárnejší šport. Priaznivci vidia a cítia zlaté opojenie, ktoré spontánne prežívali s nami po slávnom návrate z Göteborgu na bratislavskom Námestí SNP, my sme v priebehu rokov od titulu prešli určitým vývojom, ktorý dostal nové výzvy. Vrátane úspešnej kandidatúry na usporiadanie MS 2011 v Bratislave a Košiciach, ktorá istým spôsobom nadviazala v hokejovej diplomacii na triumf, ktorý dosiahli hráči práve na ľade v Göteborgu.“

Napriek odstupu času určite nič neznižuje skvelý úspech slovenskej reprezentácie na MS v Göteborgu. Najmä ak ho vnímame aj v kontexte s vtedajšími náladami tak v hokejovej brandži, ako aj v tábore fanúšikov po krachu na ZOH v Salt Lake City 2002...

„Bola to pre nás studená sprcha, ku ktorej svoje priliala aj pre nás nepriaznivá hokejová diplomacia a reglement olympijského turnaja. Uplynul relatívne krátky čas od pohromy v Salt Lake City - a my sme stáli pred šancou na očistec. Dnes to vnímam aj ako plod obrovskej vôľovej motivácie hráčov, ktorí sa správne športovo nasrdili a voči nespravodlivosti spoza stola hokejovej vrchnosti chceli zabojovať tým najsprávnejším spôsobom – na ľade. Voľnejšie by som povedal, že titul si Slováci vyvzdorovali. Podobné odhodlanie, keď svoje povie aj takpovediac pozitívne kontrolovaná emotívna žlč, nás v nadväznosti na umenie silných individualistov nájsť dokonalú harmóniu v kolektívnom poňatí hry, vynieslo na piedestál. Myslím si, že úplne zaslúžene. Slovensko bolo v Göteborgu tímom, ktorý od zápasu k zápasu gradoval úroveň hry, taktickú vyspelosť, tvorivú invenciu. Ak k tomu pridáme obrovskú devízu mužstva, ktoré sa doplňovalo hráčmi z NHL v priebehu šampionátu – vôľovú akceleráciu podloženú bojovným srdcom a enormným úsilím uspieť, prejaviť sa – potom naše účinkovanie v Göteborgu možno označiť ako ideálnu súhru všetkých komponentov, vedúcich k úspechu.“

Titul v Göteborgu, prvá medaila v roku 2000 v Sankt Peterburgu, ako aj bronz v Helsinkách – to boli triumfy, pod ktoré sa podpísala jedna silná generácia našich hráčov. Čo bolo pre ňu príznačné, čo jedinečné a zrejme aj motivujúce pre mladších hráčov?

„Išlo o hráčov, ktorí vyšli z niekdajšieho výborne fungujúceho systému postupnosti od mládežníckych kategórií až po vrcholový šport. Pripomeniem, že hoci sa kľúčovou mierou o titul zaslúžili hráči z klubov NHL, v ich prípade  išlo o dokonalé zharmonizovanie kolektívnych potrieb tímu. Teda nik z nich nemal napriek svojej individuálnej znamenitosti problém podriadiť sa tímovému vnímaniu hry. Svedčí to o ich vnútornej veľkosti a vycibrenom hokejovom intelekte. Na striedačke som v roli trénera cítil, že mám do činenia so zrelými chlapmi, ktorí vždy vedia, čo majú na ľade pre úspech urobiť.“

Koho by ste s odstupom rokov predsa len z nich akosi osobitejšie vyzdvihli?

„Stále sa držím poznania, že to bol kolektívny duch na vysokej športovej a hernej úrovni, ktorým sme očarili hokejový svet. Ukázalo sa, že vždy, keď je potreba tímu vdýchnuť myšlienku, nápad, morálne ho zdvihnúť, máme skvele disponovaných jednotlivcov, ktorí to majú v žilách. Veď už v Petrohrade to pri prvej finálovej účasti dokázal Šatan, postupne sa k nemu pridávali Bondra, Stümpel, Pálffy, v zadných radoch Chára, nezabudnime na skvelého Lašáka, veď brankár je pri každom úspechu kľúčom k slávobráne. Ale aj teraz máme ďalších hráčov, ktorí sú schopní vysoko držať zástavu kolektívnej súhry, motivácie, vysokého taktického štandardu a pre nás tak podstatnej hernej anticipácie.“

Napriek tomu, že si aj emotívne pripomíname výročie zlatého triumfu na MS, predsa len stále zostáva niečo nedopovedané. Dosah historického titulu. Naplnil čas, ktorým sme prešli, ambície, ktoré do tohto obdobia vkladali hokejisti – teda tak hráči, nové talenty, ako aj najvyšší domáci hokejový inštitút – SZĽH?

„Nie som nadšený z toho, že hokejové Slovensko nevyužilo naplno šancu, ktorá mohla k zvýšenému úsiliu a k napredovaniu povzbudiť nielen hokej, ale aj iné športy. Na jednej strane sme totiž po hokejovom zlate 2002 počuli obrovské vízie a plány najvyšších štátnych a vládnych predstaviteľov o tom, ako sa zasadia, aby sa zákonmi a najmä finančne pomohlo celkovému vnímaniu športu vrátane štátnej reprezentácie. Zväčša to však boli iba sľuby, ktoré nás neposunuli najmä v oblasti starostlivosti o talentovanú mládež tam, kde by sa na krajinu majstrov sveta patrilo. Citeľne to badať napríklad vo vystúpeniach mladších vekových kategórií hráčov na MS, teda dvadsiatky či osemnástky, kde sme si nie raz museli zachraňovať účasť v elitnej kategórii. V daných podmienkach, ktoré máme, sa našťastie aspoň podarilo zachytiť spoluprácu s jedným zo strategických partnerov slovenského hokeja – Slovnaftom a.s., v rozvoji  juniorského hokeja na úrovni domácich klubov. Bolo a je to však stále málo v porovnaní s tým, aké mal slovenský hokej po Göteborgu ambície vo výstavbe jeho štruktúry od hokejových tried až po štátnu reprezentáciu.“

Organizácia MS u nás v roku 2011 sa mohla stať dostatočne mocným a novým stimulom na to, aby sme dobehli, alebo aspoň napravili, čo sme premrhali. Lenže, ruku na srdce, k dobrej vôli meniť veci k lepšiemu ale tentoraz chýbal úspech na ľade... Rolu štátnej reprezentácie – aj v hokeji – by si mal však nástojčivejšie uvedomovať aj samotný štát a adekvátne sa k tejto problematike aj postaviť. Jedno je nespochybniteľné, a s tým sa stotožňujeme aj s názormi Jána Filca: určite sme mali pre hokej a šport na Slovensku vyťažiť po titule na MS 2002 oveľa viac!

Od Laca Trojáka po Mira Šatana

Najúspešnejší Slováci na MS vždy patrili k ozdobám svetového hokeja. Príbehy slovenských velikánov v reprezentačných dresoch najskôr s levom a dnes s dvojkrížom na prsiach sú ako nikdy a nikde sa nekončiaci príbeh o zápale, zanovitosti, nepoddajnosti a radosti, ktoré najlepší protagonisti tejto hry spod Tatier všade vôkol seba rozosievali. Ich výpočet by bol bezhraničný, a tak sa v zozname slávy ohraničíme iba tými, ktorí siahli na titul majstra sveta či už pred, alebo po roku 1993 vrátane trénerov.

Hokejové MS sa hrajú od roku 1920, keď v Antverpách získala prvý titul Kanada pred USA a Československom. Do éry vystúpenia samostatného Slovenska v A-kategórii MS (teda do roku 1996) sa uskutočnilo 59 šampionátov. Vôbec ako prvý Slovák v reprezentácii pôsobil vo vtedajšom čs. tíme košický rodák Ladislav Troják na MS 1936 v Garmisch-Partenkirchene , kde triumfovalo Anglicko. Dovedna hralo na MS v ére spoločného štátu 37 slovenských hokejistov, jedenásti z nich majú zlaté medaily. Rekordérom je fenomenálny Vlado Dzurilla, ktorý chytal v tíme ČSSR pri troch triumfoch. O dva tituly sa zaslúžil aj tréner Ján Starší.

1947 – Ladislav Troják (LTC Praha, MS sa hrali v Prahe).

1949 – Michal Polóny (asistent trénera, okrem neho bol vo výprave aj lekár Pavol Handzo, MS sa hrali v Štokholme).

1972 – Vladimír Dzurilla, Rudolf Tajcnár, Milan Kužela, Július Haas, všetci zo Slovana Bratislava. V tíme boli aj ďalší dvaja hráči zo slovenských klubov, avšak s českou národnosťou: Jiří Holeček (VSŽ Košice) a Václav Nedomanský (Slovan Bratislava), MS sa konali v Prahe.

1976 – Vladimír Dzurilla, Marián Šťastný, Peter Šťastný (všetci Slovan), trénerom bol Ján Starší, MS sa hrali v Katoviciach.

1977 – Vladimír Dzurilla, Marián Šťastný, Peter Šťastný (Slovan) a Vincent Lukáč (VSŽ Košice), tréner Ján Starší, MS sa hrali vo Viedni.

1985 – Dárius Rusnák, Dušan Pašek (obaja Slovan), Igor Liba, Vincent Lukáč (obaja VSŽ Košice), MS sa hrali v Prahe.

MS v ére samostatného Slovenska

1.miesto: 2002, Göteborg

Hráči – brankári: Ján Lašák, Rastislav Staňa, Miroslav Šimonovič, obrancovia: Jerguš Bača, Ladislav Čierny, Radoslav Hecl, Richard Lintner, Dušan Milo, Peter Smrek, Martin Štrbák, Ľubomír Višňovský, útočníci: Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Michal Handzuš, Miroslav Hlinka, Ladislav Nagy, Vladimír Országh, Rastislav Pavlikovský, Žigmund Pálffy, Róbert Petrovický, Peter Pucher, Radovan Somík, Jozef Stümpel, Miroslav Šatan, Róbert Tomík, Marek Uram.

Realizačný tím - vedúci: Juraj Široký, generálny manažér: Peter Šťastný, manažér: Igor Nemeček, tréner: Ján Filc, asistenti trénera: Ernest Bokroš, Vladimír Šťastný, lekár: Dalimír Jančovič, maséri: Michal Malina, Samuel Petráš, kustód: Miroslav Karafiát.

2. miesto:       2000, Sankt Peterburg

3. miesto:       2003, Helsinki

4. miesto:       2004, Praha

5. miesto:       2005, Viedeň, Innsbruck

5.-8. miesto:   1999, Oslo, Hamar, Lillehammer

                        2001, Norimberg, Kolín, Hannover

6. miesto:       2007, Moskva

7. miesto:       1998, Zürich, Bazilej

8. miesto:       2006, Riga

9. miesto:       1997, Helsinki, Tampere, Turku

10. miesto:     1996, Viedeň

                        2009, Bern, Kloten

                        2011, Bratislava, Košice

12. miesto:     2010, Kolín nad Rýnom, Mannheim, Gelsenkirchen

13. miesto:     2008, Québec, Halifax

 

Pocty najlepším na šampionátoch

Od MS 1954 v Štokholme vyhlasujú najlepších hráčov na jednotlivých postoch podľa direktoriátu IIHF, od roku 1961 a MS v Ženeve a Lausanne vyhlasujú na turnaji aj najlepšiu šestku hráčov – All Stars.

Najlepší na MS zo Slovenska

1965   Vladimír Dzurilla – najlepší brankár

1965   Jozef Golonka – najproduktívnejší hráč

1992   Róbert Švehla – najlepší obranca

2000   Miroslav Šatan – najlepší útočník a najproduktívnejší hráč

2002   Miroslav Šatan – najužitočnejší a najproduktívnejší hráč

2003   Žigmund Pálffy – najproduktívnejší hráč

 

Slováci v All Stars tímoch

1965   Vladimír Dzurilla – brankár

1969   Vladimír Dzurilla – brankár

2000   Miroslav Šatan – útočník

2002   Richard Lintner – obranca

           Miroslav Šatan – útočník

           Peter Bondra – útočník

2003   Ľubomír Višňovský – obranca

2004   Zdeno Chára – obranca

 

Ľudo Pomichal

Foto: archív, internet, szlh.sk, sienslavy.sk

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 2975x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2017 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line