Ján Zoričák opäť vystavuje na Slovensku

hlavná foto
Trvanie: 17.05.2012 - 08.07.2012
Miesto: Martin

Ján Zoričák, slovenský umelecký sklár žijúci od roku 1970 vo Francúzsku, pravidelne vystavuje na Slovensku. V ostatných piatich rokoch predstavil svoju sklársku tvorbu v Nitrianskej galérii, v Dome umenia v Piešťanoch, v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, v Šarišskje galérii v Prešove, roku 2009 dva dni po svojej šesťdesiatpäťke mal vernisáž v geograficky najbližšej Tatranskej galérii v Poprade, vlani v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci. Vo štvrtok 17. mája 2012 o 17. hod. otvárajú výstavu Veľký tresk a tajomstvo života v Turčianskej galérii v Martine. Jej kurátorka Lucia Miklošková o Jánovi Zoričákovi uvádza: Sklo ho inšpiruje svojou priehľadnosťou, svetelnosťou, nekonečnými optickými variáciami. Základným motívom jeho diela je vesmír – jeho univerzum a priestor nekonečných možností.

 

Hviezdny zázrak pod Belianskymi Tatrami

Ján Zoričák sa narodil 13. novembra 1944 v obci Ždiar, v drevenici s charakteristickou goralskou architektúrou rovno pod najvyššími vrchmi Belanských Tatier. V podhorskom roľníckom a drevorubačskom kraji s každodenným výhľadom na Ždiarsku vidlu a Havran, dva dominantné vrchy východnej časti tatranského hrebeňa vyrastal ako najstarší zo štyroch detí rodičov. 
Umelec spomína: Keď sa narodil, dedinu okupovala nemecká armáda, ktorá potlačila národné povstanie, ľudia kopali zákopy, robili obranné línie. Na Ždiar zasadla skorá zima, elektriku do dediny ešte nezaviedli, ale nad tatranskou dolinou žiarila nocou jasná obloha. Plná hviezd. Jedna z nich zaručene ukazovala cestu chlapčiatku v drevenej kolíske. 
Priviedla ho ku sklu. Ak chcete: celkom prirodzenou cestou, alebo priam zázračným oblúkom, keď sa ľudský život uberá k cieľu, o ktorom chlapec nič netuší, a predsa jeho snívania môžu obdivovať tisícky ľudí v rozličných častiach sveta. V malom Ždiaranovi sa naveky zahniezdili večery pod hviezdnou oblohou. A vykúzlili drobný príbeh:
V dreveniciach svietievali petrolejkami. Lampáše zhasli hneď po večeri, lebo sa šetrilo. Ale nežiadalo sa spať so sliepkami. Chlapec si leží v tráve. Nad ním prekrásna obloha. Nijaké svetlo nerušilo pohľad. Každý večer hľadel na tú svoju hviezdu. Išla si nad celou zemeguľou, on ju videl nad ždiarskou dolinou, je úzka, ohraničená vrchmi. A raz pri nej zaspal. Ráno sa zobudil, a hviezda išla iným smerom. Šiel sa pýtať učiteľa, čo to, potvora, urobila. Učiteľ hovorí, nie hviezda, zem sa otočila. Jak to že sa môže otočiť, pýtal sa. Si dlho spal. 
Odvtedy si Ján Zoričák začal klásť otázky, na ktoré vytrvalo a neúnavne hľadá odpovede dodnes. Prvé nápovede prišli pred dobrým polstoročím, 4. októbra 1957, keď pípala nad Ždiarom prvá vesmírna družica. Ďalšie 12. apríla 1961, vtedy obletel Zem prvý kozmonaut, a ešte v tom istom desaťročí hlásili, že prví ľudia pristáli na Mesiaci, medzi nimi pred takmer štyridsiatimi rokmi, nateraz posledný z nich Eugen Cernan s kysuckými rodovými koreňmi. S týmito informáciami však prichádzalo viac nových otázok, než by dávali zaručené odpovede. 
 

Vidiecke chodníky ku sklu

K nadzemským úžasom si musel Ján Zoričák hľadať svoju vlastnú cestu. Zjavila sa mu vo farebnom spektre priezračného skla. Takmer nepodstatný materiál v prostredí, kde gazdovia hnietli pod svojimi nohami zem, starostlivo opatrovali domáce zvieratá a jednoduchými nástrojmi zhotovovali pekné a každodenne užitočné predmety z dreva. Výrobky zo skla si cenili najmä s ohľadom na peniaze, čo museli za ne zaplatiť. Keď chlapec chodil do ždiarskej ľudovej školy, podarilo sa mu dostať do letného detského tábora v Piešťanoch. Tam prvýkrát videl vystavené sklo a porcelán. 
Už bolo „rozhodnuté“, semiačko nenápadne klíčilo. V ôsmej triede sa učiteľ pýtal žiakov, kam chcú ísť ďalej do školy. Každý pomýšľal na poctivé praktické remeslo. Zoričák zahlásil, že on chce do Bratislavy na umeleckú školu. Synu, ty sa tam nikdy nedostaneš, kresal ho triedny. Žiak sa zaťal, postavil sa svojmu učiteľovi a na druhé miesto si na prihlášku dal tú istú školu. Umeleckú. Skúšky v Bratislave zložil, ale bol v zozname nadpočetných. Povedali mu, v Sudetoch je voľné miesto. Železný Brod. Jedno miesto pre žiaka zo Slovenska bolo na sklárskej škole. Cestoval tam koncom auguste 1959. Celú noc. Podvečer zo Ždiaru autobusom do Tatranskej Lomnice. Odtiaľ vlakom do Studeného Potoka, tam prestúpiť na vlak na Poprad, tam nastúpiť na vlak z Košíc cez Bohumín na Prahu, vystúpiť v Pardubiciach, odtiaľ ísť do Semil, tam prestúpiť na vlak do Železného Brodu. „Na druhý deň poobede sme boli na mieste“.
Po maturite sa prihlásil na štúdium do Prahy na Vysokú umelecko-priemyselnú školu. Už ako študentovi vystavovali roku 1967 jeho sklenú vázu na Svetovej výstave v Montreale. Po absolvovaní školy roku 1969 sa čoskoro oženil s Francúzskou Cathrine a z vtedajšieho Československa sa vysťahoval za ňou. 
 

Pod horstvom francúzskych Álp

Ján Zoričák žije v obci Talloires pod Savojskými Alpami na brehu Anneského jazera,  v dedine s podobným počtom obyvateľov, ako má Ždiar. Hovorí: „Človek neraz nevie, do čoho ide. Boli sme nesmelí, keď sme sa vyberali do sveta, pýtali sme sa, či má Slovák právo vôbec sa o niečo uchádzať. Ale s odstupom rokov, desaťročí uzná, že to malo byť tak.“ 
Od samého začiatku 70. rokov si drží slovenské povedomie, svojou každodennou sklárskou prácou prezentoval umelecký kumšt na viacerých kontinentoch sveta a cezeň nezastupiteľne i Slovensko. Roku 1993 svoju plastiku umiestnil s prvou slovenskou expedíciou na Severnom póle. „Keď mi zavolajú zo Slovenska a spýtajú sa ma, čo robím, odpovedám, že pečiem. V mojich sklárskych peciach, postavených rovno v dome v Talloires. Dlhšie sa usilujem zaliať do skla nebeské kvety. Nemôžeme po ne ísť, nazbierať si ich, ani ich zasadiť. Ale uvažoval som o nich a som ich vytvoril. Môžeme si ich predstaviť. Keby sme mali možnosť pozrieť sa na Zem z nebeského priestoru, sama sa stane nebeským kvetom,“ hovorí. 
 

Krajanské sebazáchovné putovania 

A vracia sa k svojim koreňom: „Bol som na všetkých kontinentoch. Všade som stretol Slovákov. Slováci sa globalizovali dávno predtým, ako globalizácia nastúpila. Oni museli z tejto chudobnej krajiny, z lazov a prielazov odchádzať do sveta.“ 
Ako gazdovský chlapec pásol kravy, vedel poháňať koníka, napojiť ich v zime vodou, nakŕmiť sliepky, zájsť so sekerou do lesa, kosiť kvetnaté lúky, zvážať skromnú úrodu do stoly, ba i zemiaky zo zeme vykopať. Bol najstarší, usiloval sa najviac, to je akosi v génoch – hoci o tom by mali rozprávať iní. Ján Zoričák sa na nič zo svojho detstva nesťažuje. Uchoval si to, čomu hovorievame pozitívne myslenie. „Je šťastie narodiť sa v Ždiari. To sa každému nepodarí. Koľko je takých, ktorým by sa chcelo narodiť sa v Ždiari,“ hovorí s tichým úsmevom. „A aká hrôza je ľudí, ktorí si zaplačú, že sa tam narodili. Keby sa domov vrátili všetci emigranti a ich potomkovia, čo sa v minulosti vybrali do sveta, čo odišli za chlebom do Austrálie, Kanady, Ameriky, na Dolnú Zem, na Moravu, Sliezsko, do Sudiet, Čiech a iných častí Európy, hádam by nás bolo možno stotisíc, možno aj viac. Keby sa všetci, celé generácie, vrátili naraz do Ždiaru, mohli by sme nakúpiť role pod Tatrami, postaviť mesto pre takéto množstvo ľudstva. Pritom hovorím len o rodených Ždiaranoch. Keby sme sa chceli zrátať, koľko by nás bolo z celého Slovenska, vypočuli by sme si osudy celých desiatok miliónov. Veď iba ja jediný koľkých Slovákov som stretol na svojich cestách svetom. Samotárov, skupinky i početné a rozvetvené spoločenstvá. Dodnes sa mnohé považujú za slovenské rodiny. Pritom emigrácia neustáva. Je systematická, ľudský odliv zo Slovenska je obrovský. Azda každý, sused, priateľ, každá rodina už máme vo svete svojich predkov či potomkov. Slováci globalizovali svet už dávno. Len o tom nevedeli. A dodnes nám to akosi nedochádza.“
 

K hlbinným odkazom skla

„Keď sú nebeské kvety, povedal som si, sú aj nebeské záhrady. Vysekával som si v skle všelijaké vzory, aby som do každého vytvoril záhradu, v ktorej by som sa mohol prechádzať. Najprv sám v ateliéri, ak som spokojný s výsledkom, ukazujem ich publiku. Urobil som ich toľko, že sú roztrúsené po celom svete. Nebeské kvety, kvitnúce nebeské záhrady. Akurát že v nich nie sú včely. Ale človek si ich predstaví. Aj možný život v nich. Každý má príležitosť sa tam ísť prejsť. Prechádzame sa v kozmickom priestore, a keď sa nadýchneme, zistíme, že sme na Zemi. Dostaneme sa strašne ďaleko, a ostaneme zakorenený na našej Zemi.
Posledné, čo robím, sú okná do nekonečna. Dalo by sa povedať, že je to kaleidoskop. Ale zrkadlá tam nie sú, nie sú tam asteroidy ani planéty. Nič, ale všetko tam je. Máme pocit, že sú tam aj zrkadlá aj planéty, že sa dostaneme do toho priestoru, lebo sa vidíme v nekonečne, ale zase sa môžeme z neho vrátiť. Lebo raz sa do toho nekonečna dostaneme vtedy, keď z neho už niet návrat. Dnes sa doň môžeme ešte ísť prejsť,“ hovorí Ján Zoričák.
Jeho výstava v Turčianskej galérii potrvá do 8. júla.
 
Dušan Mikolaj
Foto autor
 
Okaz:
http://slovakglass.com
 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 2976x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line