Voda, čo slovenský šport drží nad vodou...

hlavná foto
Trvanie: 10.08.2012
Miesto: L. Mikuláš, Čunovo
Mesto/obec: Bratislava, Londýn
Štát: Slovensko

Večne sa podpisuje pod všetko, čo rodí, pohýna, láska i zarmucuje na tomto svete. V nespútanej variabilite svojich skupenstiev tu približuje – tam zas odlučuje, dotyky človeka so živlom, velebí ich dramatickú túžbu merať si silu v nerovnom súboji. S mokrou spontánnosťou ustavičného motívu – výzvou odhaľovať seba samého, poznaním horizontov svojho sebauvedomovania sa zžívať sa s pokorou, stotožniť sa s cnosťou. A to všetko v kontrastnom paradoxe prírodno-prirodzenej komplikovanosti živlu v protiklade so strohým zadefinovaním nemenného zloženia molekúl, sprevádzajúcich našu životnú púť.

H2O. Značka, zajedno aj životodarná tekutina, ktorá v slovenskom športe od zrodu samostatného Slovenska pre náš olympizmus  v areáloch vodného slalomu od roku 1996, od pamätných premiérových OH v Atlante pod samostatnou slovenskou zástavou, bez zveličovania chutí vari viac ako najvychýrenejšie šampanské. Nie div, že s obrovskými očakávaniami sa všetci priaznivci slovenského športu upierali na vodácky areál Hier XXX. olympiády v Londýne v Lee Valley. A hoci tentoraz nik nevylovil z perejí zlatý kov, pri účasti troch našich lodí (Jana Dukátová v K1, Michal Martikán v C1 a bratia Peter a Pavol Hochschornerovci v C2) nás už tradične potešili vodní slalomári ziskom dvoch bronzov v oboch súťažiach kanoistov, kým Dukátová pri svojej premiére na OH po dodatočnej penalizácii skončila šiesta. Toľko stručná reč čísiel, ktorou návštevníkov nášho portálu chcem uviesť do širších súvislostí histórie, zázemia, a ak čitateľ chce, aj do tajomstiev faktu, prečo si taká malá krajina, akou je Slovensko, vyslúžila pod piatimi kruhmi, ale aj na súťažiach iného svetového či európskeho rangu takú úctu.

 

Na počiatku bol Tatranský slalom

Prínos Slovenska pre rozvoj vodného slalomu sa nedatuje iba jeho zrodom v roku 1993 a následným prienikom úspechmi Martikána, Kaliskej, bratov Hochschornerovcov a ďalších na piedestál olympiád či MS, ale siaha hlboko do 20. storočia, do éry spoločného Československa. Objektívne treba priznať, že vodáctvo v Čechách bolo úspešnejšie v spoločnej reprezentácii. Napokon, veď aj samostatné súťaže na Slovensku boli organizované až na konci 40-tych rokov. Spájajú sa so zrodom dnes už legendárneho Tatranského slalomu, ktorému vdýchli dušu a postupne aj svetový ohlas vodáci z Liptovského Mikuláša na Váhu pod vedením Ondreja Cibáka, jedného z prvých Slovákov v reprezentácii Československa.

Postupne sa slalom na divokej vode začal rozširovať po celom Slovensku. Pribúdali oddiely v Žiline, Košiciach, Zvolene, Červenom Kláštore, Bratislave ale aj v Žarnovici, či Žiari nad Hronom. Zo začiatku sa jazdilo na drevených skladacích kajakoch a kanoe zakrytých plachtou. Až neskôr v 60. rokoch sa začali používať nové materiály – lamináty.

Slovenskí slalomári sa postupne presadzovali v mimoriadne silnej medzinárodnej konkurencii. Vladimír a Ondrej Cibákovci už na MS v roku 1953 úspešne krotili pereje, za nimi sa pridávali ďalší: Tibor Sýkora, Marián Havlíček (úspešne reprezentoval Československo na OH 1972 v Mníchove, počas ktorých  na umelom kanáli v Augsburgu zažil vodný slalom svoj olympijský krst...), Ján Stachera, neskôr deblkanoisti Dušan Zaťko s Ľudom Tkáčom či Miroslav Hajdučík s Milanom Kučerom, Ivan Cibák, Milan Gába, Jana Kubovčáková, Jaroslav Slúčik, Jozef Hajdučík, Juraj Ontko a mnohí ďalší. Kľúčom k ďalším triumfom a formovaniu novej generácie bola prvá umelá slalomová trať vo vodáckom areáli v Liptovskom Mikuláši dobudovaná v roku 1978, ktorá vychovala veľa kvalitných pretekárov.

Ozajstný kvalitatívny i tréningovo-metodický prelom vo vodnom slalome na Slovensku nastal po rozdelení Československa. Slováci od roku 1995 postupne na MS a ME ovládli najmä súťaže kanoistov. Počnúc OH v Atlante, kde pred 16 rokmi získal Michal Martikán v kanoe jednotlivcov C1 vôbec naše prvé zlato na Hrách letnej olympiády v ére samostatného Slovenska, sa vodní slalomári nikdy nevracali do vlasti  zo športového vrcholu pod piatimi kruhmi bez najlesklejšieho kovu.

Vrcholom boli OH 2008 v Pekingu, kde sa v „v zlatých vlnách“ vykúpali Michal Martikán, Elena Kaliská a bratia Peter a Pavol Hochschornerovci, pričom „Hochšíci“ v C2 a Kaliská v K1 získali pre Slovensko olympijské tituly v pekinskom kanáli Šunji v priebehu 35 minút jediného dňa!  Zisk kompletnej zbierky olympijských kovov na OH 1996, 2000, 2004, 2008 a aktuálne aj z Londýna, postavil vodný slalom do čela slovenského športu. Jeho úspechy a svetové postavenie je dielom širokej vodáckej verejnosti, obetavých ľudí, organizátorov podujatí, kvalitných trénerov a najmä samotných športovcov. Nuž a v tomto kontexte treba spomenúť aj výstavbu jedinečného  slalomového areálu, ktorý vyrástol v roku 1996 práve v Čunove, dejisku MS 2011.  

 

Čunovský areál – pýcha slovenských pádiel

Ak by mali odborníci hodnotiť „zasadenie“ vodáckeho areálu v Čunove do prírodnej scenérie a profilácie vodného toku, tvoriaceho pod zdržou vodného diela na Dunaji v Čunove slalomové trate s výnimočnými technickými parametrami a s nimi spojenou náročnosťou na fyzickú kondíciu a silu rúk, obratnosť, reakciu, dynamiku jazdy, vôbec komplexný kumšt a športovo-osobnostné dispozície kanoistov a kajakárov, potom na súčasnej scéne vodného slalomu patrí voda, valce, balvany, prúdnice a všetko, s čím je jazda v bránkach v spenenom živle spojená, určite k najnáročnejším.

Spomínam si na to, keď po OH 1996 v Atlante sa svetová špička v čele s Michalom Martikánom a jeho vtedajším veľkým rivalom z Prahy – Lukášom Pollertom, stretla koncom augusta na otváracích pretekoch v Čunove. Pollert, ktorý si v kritických postrehoch nikdy nedával obrúsok pred ústa, s ohromným rešpektom uznanlivo pokyvoval hlavou a v dobrom závidel. Vraj takýto areál a profil s náročnosťou tratí môžu v budúcnosti zarodiť nejedného šampióna. Pritom Česi si odjakživa velebili jedinečnosť svojho kanálu v pražskej Troji...

Lukáš veštil naozaj dobre. Už aj preto, že práve vďaka areálu v Čunove sa k dvojici, ktorá športovo vyrástla na Váhu – Martikánovi a Kaliskej, pridali práve Peter a Pavol Hochschornerovci, ktorých kedysi piplali rodičia v zátoke Karlovej Vsi, po nich ďalšia Bratislavčanka Jana Dukátová, bratanci Peter a Ladislav a Škantárovci... Tým všetkým, ale aj ďalším, vrátane kanoistov Sašu Slafkovského a Mateja Beňuša, kajakárky Dany Mannovej-Beňušovej, deblkanoistov Tomáša Kučeru a Jána Bátika, ako aj kajakárov Martina Halčina, Marcela Potočného či Ľubomíra Jančeka, tlieskali diváci v Čunove počas vlaňajšieho septembrového svetového šampionátu.

 

Ondrej Cibák: zlaté ruky legendy

Kto čo i len ruku namočil v areáli vodného slalomu v Liptovskom Mikuláši do Váhu, nemôže to meno nepoznať. Hoci je Ondrej Cibák, rodák z mikulášskej Vrbice, kde kedysi spisovateľ a národný dejateľ Martin Rázus vytvoril neopakovateľný literárny príbeh svojho Maroška, vo večnosti už jedenásty rok, jeho športový, ľudský a staviteľský príbeh ožíva zakaždým, keď človek zočí veľkoleposť areálu v Čunove. Bol to totiž on, syn pltníka, ktorý pádlom po prvý raz začrel do Belej, zakladateľ lodenice pri Váhu v L. Mikuláši, kto sa podpísal pod mnohé významné súvislosti spojené s vodáctvom na Slovensku.

Bol to tento skromný muž, ktorý desaťročia „pedáloval“ svoj bicykel medzi záhradou svojho rodinného domu pri Váhu a neďalekou lodenicou, v ktorej v roku 1959 dal impulz spoločne s ďalšími priateľmi a nestormi vodného slalomu u nás – Fredom Maurovičom a Silvestrom Štricom na vznik historicky vôbec prvého športového klubu orientovaného výlučne na vodný slalom.

Ondrej Cibák, v ktorého vodáckej stope sa postupne vydali aj jeho synovia Ivan (súčasný prezident Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode) a Peter, v súčasnosti tréner reprezentácie kajakárov (v jeho slalomárskej prúdnici napredujú zasa jeho synovia Peter a Michal), kým vnuk Martin  – Ivanov syn, pre zmenu dvíhal pred siedmimi rokmi ako v poradí druhý rodák z Liptova po legendárnom Stanovi Mikitovi trofej iného vodného skupenstva – slávny hokejový Stanleyho pohár v NHL, preslávil slovenský vodný slalom ako excelentný staviteľ tratí.

Projektant ako vyšitý, pritom bez adekvátneho technického či architektonického vzdelania! Samorast, fortieľny človek prírody, výsostný znalec a vnímavý poet vodného živlu. Po tom, čo sa cez prizmu Medzinárodného tatranského slalomu, na ktorom štartovali generácie svetovej špičky, vyplavila jeho staviteľská znamenitosť do svetových vôd, zákonite prišli ponuky. S úprimným pohľadom privolil, pričom nepatril k tým, ktorý by v okamihu rozhodnutí svoju užitočnosť merali násobkami na bankovom konte. Aj zásluhou Ondreja Cibáka si slovenský vodný slalom vytváral imidž úspešnosti a serióznosti ešte predtým, kým začal veľký výlov olympijských medailí.

Zakladateľ Medzinárodného tatranského slalomu – ešte na rieke Belá - a jeho prvý víťaz v roku 1940, sa preslávil v zrelom veku ako staviteľ špičkových vodáckych areálov na celom svete. Do tajomstiev výroby lodí a vodáckej alchýmie ho pritom zasvätil jeho o dvadsať rokov starší brat Juraj. Prvým výsledkom jeho dômyselného projektu bol kanál v rodnom Liptovskom Mikuláši, ktorý je doteraz konštrukčne ojedinelou stavbou svojho druhu na svete, pretože má charakter riečneho kanála so šikmými brehmi. Nie je iba betónovým korytom, v ktorom pulzuje voda – tak ako to poznáme z Augsburgu z OH 1972 v Mníchove či z kanála Šunji z OH 2008 v Pekingu. Mikulášsky kanál je priamo napájaný vodou z Váhu, preto verne imituje dravú horskú rieku s mohutnými balvanmi a skalami na dne, s prudkými vírmi, kaskádami, vlnami či vodnými zátočinami.

Dnes nesie vodácky areál na Váhu meno Ondreja Cibáka, ktorého aj vďaka jeho jedinečnému staviteľskému dielu oslovili organizátori OH 1992 v Barcelone. Spravili tak až po tom, čo si pozreli všetky vodácke kanály v Európe a najviac im zaimponoval práve ten mikulášsky. A tak je naveky spojené meno Slováka z Liptova pod autorstvom olympijskej trate pre Barcelonu 1992 v Seu d´Urgell, kde sa v tomto roku konali pre Slovensko ďalšie úspešné majstrovstvá Európy.

Po toľkých skúsenostiach staviteľa kanálov a tratí prišla „dunajská výzva“  - Čunovský kanál. Tento projekt z jeho hlavy mnohí považujú za najvydarenejší na svete. Okrem spomínaných troch životných projektov sa O. Cibák podpísal aj pod stavbu kanála v talianskom Mezzane a o rady ho požiadali aj stavitelia kanálu pred OH v Sydney 2000, na ktorých bratia Hochschornerovci vypádlovali svoje prvé olympijské zlato. Žiaľ, Ondrej Cibák radosť dvojičiek už nevidel, zomrel vo veku 74 rokov dva mesiace pred Hrami...

 

Unikáty, ktoré nám závidí vodácky svet

Aj odborníci by sa dlho sporili, ktorého z našich výnimočných vodných slalomárov vysadiť na piedestál. Pritom zohľadniť nielen výpočet úspechov, medailí a iných ocenení, ale aj prínos pre vývoj vodného slalomu, jeho imidž, technickú dokonalosť jazdy, účelnosť a efektivitu práce s pádlami na vode, ale naostatok aj estetickú pôsobivosť samotného štýlu, pôžitok, aký ponúkajú divákovi.

Z kvarteta z troch lodí, ktoré pozlátili Slovensko na každej, s výnimkou londýnskej olympiády, si je naozaj ťažko vybrať. Každý vyniká v niečom inom. Mišo Martikán a Elena Kaliská (tej pokus získať tretie zlato na OH vyfúkla v predolympijskej kvalifikácii práve Dukátová...) nepochybne v tréningovom drile, metodike náročnosti a intenzity prípravy, neobyčajnej koncentrovanosti, akú do oboch rokmi vštepili ich tréneri – Michalov otec Jozef Martikán, kedysi skvelý pretekár v deblkanoe a Peter Mráz, ktorý rovnako ako Jozef Martikán ešte v ére Československa žal úspechy v kajaku jednotlivcov. A čo bratia Peter a Pavol Hochschornerovci, nad precíznosťou elegantného, priam plavného štýlu nad ktorým doslova bdie ich otec a tréner v jednej osobe Peter Hochschorner starší? Líši sa čímsi špecifickejším ich prejav vo vlnách?

Apropo. Možno v takejto trojjedinosti splývajúcej v harmónii cieľov a úspechov začať vravieť aj o významnej slovenskej pečati vodného slalomu? Ba dokonca o výnimočnej škole, ktorá dávala celé štyri olympijské „kvartály“ lekcie celému vodáckemu svetu? Až v Londýne na vode kanálu v Lee Valley, kde práve Martikán a „Hochšíci“ na predolympijskej “próbe“ vlani koncom júla vystavili potenciálnym súperom svoje vizitky, sa tréningové úsilie excelentných kanoistov nezaligotvalo v zlate, ale „iba“ v bonze.

Tak Michal Martikán, ktorý na svojich doterajších piatich olympiádach (a to sníva ešte aj o OH 2016 v Riu de Janeiro!) získal po dva zlaté, dva strieborné a jeden bronzový kov, ako aj Peter a Pavol Hochschornerovci (po nevídanom zlatom hetriku od OH v Sydney 2000 pridali tentoraz bronz...) si už dávno zvykli na rolu favoritov. Hoci potvrdzovať je zakaždým niekoľkonásobne v športe náročnejšie ako „objavovať“ v premiére, svoj údel prijímajú s nadhľadom, veď sú to všetko zrelí chlapi so skúsenosťami najľstivejších úhorov v dravých vodách. A tak „Hochšíci“ i Martikán s nadhľadom rovných chlapov prijali v Londýne aj skutočnosť, že tentoraz sa im podarilo vypádlovať iba bronzové medaily.

Vydržme spoločne s našimi najúspešnejšími reprezentantmi slovenského športu v ére jeho samostatnosti až do Ria. O štyri roky sa nepochybne svojim súperom revanšujú...

 

Ľudo Pomichal

Foto: archív, KTK L. Mikuláš, TA3com, internet

Fotogaléria

Počet zobrazení: 1812x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line