Pavel Hajko: Keď kohút zaspieva – insitná maľba v Bratislave

hlavná foto
Trvanie: 06.02.2018 - 28.02.2018
Miesto: Pisztoryho palác
Mesto/obec: Kovačica - Bratislava
Štát: Srbsko - Slovensko

Pavel Hajko z Kovačice patrí k popredným predstaviteľom súčasnej insitnej maľby vojvodinských Slovákov v Srbsku. Precízny rukopis všedných i sviatočných životných sekvencií, farebnosť jeho obrazových výjavov a príbehovosť dolnozemskej scenérie Slovákov v Srbsku, sú príznačné pre jeho tvorbu aspoň tak ako jeho obľuba zobrazovať na plátne vznešené, dôstojné a rešpektované prírodou, ľuďmi i nastaveným životným kolobehom kohúty. V dielach Pavla Hajka im patrí neodmysliteľné miesto, a tak vari aj preto prierezová výstava plodného slovenského naivistu nesie v názve „kohútí motív“...

Umelecká agentúra LECA production v spolupráci s Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto pozýva na výstavu diel výnimočného insitného umelca Pavla Hajka s názvom Keď kohút zaspieva do priestorov Pisztoryho paláca v Bratislave (Štefánikova 25) v dňoch 7. – 28. februára 2018. Vernisáž výstavy sa uskutoční v utorok 6. februára o 18.00 h, v programe vernisáže zahrá aj Ľudová hudba Andreja Záhorca.

 

KTO JE PAVEL HAJKO

Narodil sa v roku 1952 v Kovačici. V roku 1970 skončil strednú remeselnícku školu - odbor stolárstvo. Jeho talent si všimol  legendárny insitný majster Martin Jonáš, ktorému Hajko ešte ako žiak prinášal prvé kresby. Nepretržite sa zaoberá maliarstvom od roku 1973. Prvý raz sa ako maliar predstavil v roku 1974 na spoločnej výstave maliarov Kovačice.

Už na začiatku pôsobenia sa mu podarilo vybudovať jedinečný štýl a výtvarný prejav, upútajúc na seba pozornosť verejnosti s tvorbou, ktorá sa odlišuje od tvorby dovtedajších ľudových umelcov v Kovačici. Mnohé skladby sú založené na obrazoch zo života („Boj kohútov“, Žiarlivá žena“), ale sú tu aj nápadité a pestré rozprávky. 

Primárnym motívom Hajkových malieb od roku 1975 je kohút. Vytvoril skutočný mýtus o kohútovi ako o symbole krásy, života a smrti, lásky a boja. Kohút je vták noci a dňa, vták tmy, ale aj svetla. Najprv maľoval boj medzi kohútom a líškou, čím dával metaforický obraz  dobra a zla. Z jednej strany veľkolepý kohút ako symbol života a z druhej strany rovnako rozkošná líška, ktorá prináša smrť pre kohúta. 

Roku 1981 bol prijatí do Združenia kovačických insitných maliarov. Vyhýbajúc sa pošliapaným chodníčkom maľoval na rôzne témy, ale takmer všade dominantným motívom zostáva kohút. On je všade: na streche a mesaci, na saniach a nahom ženskom tele. 

To, čo je charakteristické pre Hajkovu tvorbu je erotický náboj, ktorý nie je príznačný pre patriarchálne spoločenstvo, akou je Kovačica. Erotické motívy sa zjavujú aj v skoršej tvorbe Kovačičanov, ale iba sporadicky a náznakovo. Je to citlivá tematika, ktorú obmedzovali etické a náboženské normy dedinského života. Jeho kohúti vyjadrujú plodnosť a sexuálnu túžbu, krk majú falický, čo je vyjadrením mužského princípu. Ženský princíp symbolizujú tekvice, ale aj iné, doslova nezvyčajné predmety.  Dokonca aj príroda získava príťažlivé krivky ženského tela vytvárajúc zaujímavý vzťah medzi ženou a druhou mužskou "milenkou" - zemou. 

ZDROJ: www.slovackizavod.org.rs

 

Farbistá spoveď rovného chlapa

Narodil sa v roku 1952 v Kovačici. Ukončil strednú učňovskú školu (odbor stolár) v roku 1970. S manželkou Evou má synov Silvestra a Daniela. Maľuje od roku 1972. Po prvý raz vystavoval v roku 1974 v rámci kolektívnej výstavy v Kovačici. Od polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia jeho hlavným maliarskym motívom bol kohút – ako symbol života, boja a lásky. Jeho obrazy vyžarujú erotiku. Okrem olejomalieb, robil aj výkresy a maľoval aj na skle. V roku 1981 sa stal členom Združenia kovačických insitných maliarov. Mal mnoho samostatných výstav a vystavoval aj v rámci početných kolektívnych výstav doma a v zahraničí. Zúčastnil sa aj mnohých výtvarných kolónií. Mnohé obrazy daroval na charitatívne účely.

"V škole som maľovanie nemal rád. Maľovať som začal pred štyridsiatimi rokmi, v  roku 1972, spolu s kolegom – Pavlom Horniačekom, ktorý maľoval realizmus. Nikdy som o tom neuvažoval, že by som sa mohol stať maliarom. Prišlo to akosi samo. Keď som namaľoval prvé obrazy, ani som nevedel čo je to. Zaniesol som ich k Jonášovi: „Pán majster, povedzte, čo je to.. Je to insita, alebo nie je?“ Povedal: „Obraz je dobrý, ale insita to nie je.. Musíš maľovať trochu inak.“ Čo je to, keď to nie je insita?

Najprv som maľoval motív boj dobra a zla. Maľoval som mak, ako symbol zla, drogy. Po niekoľkých rokoch som začal maľovať boj dobra a zla, ako boj medzi líškou a kohútom. Tu, kde sme bývali, nám v zime líšky kradli sliepky. Kohút je symbolom domácnosti – strážca domu. Líška bola vždy zlá.  Odo mňa sa očakávalo, že budem maľovať obyčaje – ako žijú ľudia v  Kovačici. Všetci maľujú práce na poli, slovenské obyčaje. Ja som to maľovať nechcel. Potom prišla erotika. Vždy som sa chcel odlíšiť od ostatných. Nič som nechcel robiť tak ako ostatní. Zvyčajne maľujem na jednu tému päť rokov. Najprv mak a krajinky. Prvých päť rokov to bola líška a kohúty. Potom sa líška zmenila na ženu. V deväťdesiatych rokoch bola erotika prvoplánová. Moja manželka nemá rada erotiku."

Eva, manželka Pavla Hajku, hovorí: „Nemám rada tie jeho obrazy. Vo všeobecnosti nemám rada erotiku. Podporujem ho vo všetkom, okrem znázorňovania erotiky. Niekedy to naozaj preženie. Má aj pekné, jemne erotické obrazy. Keď usporiadal prvú samostatnú výstavu s  erotikou, nechcela som tam ísť, lebo som sa bála reakcie. My sme tu patriarchálne prostredie. Myslela som si, že ho vysmejú. Ale hlavné je, že to dobre dopadlo. Teraz, ak nie je erotika na obrazoch, hovoria, že to nie je Hajko.“

Keď som namaľoval prvý erotický obraz, ani som nevedel, že je to erotika. Stalo sa to náhodou. Maľoval som zimu, snehové záveje. Namaľoval som dva záveje. Podobalo sa to na nohy, potom som namaľoval brucho a bola z toho erotika. Potom to bola myšlienka za myšlienkou. Nápad príde sám a  potom to namaľujem. Keď mi niečo napadne, možno to budem mať v  hlave aj rok. Namaľujem to, keď nastane tá pravá chvíľa. Muži majú radi iba erotiku. Aj ženám sa to páči, ale inak to vyjadria. Chcem len niečo namaľovať tak, ako to ja chcem a nie tak, ako mi to prikážu iní. Každý maliar by to namaľoval inak, každý to inak vidí. Toto obdobie chcem mať ako Hajko!

Na 90 percentách mojich obrazov je hlavným motívom kohút. To je tradícia. Kohút má skákať na sliepku. Má svoj hárem vôkol seba a  je najväčší frajer. Teraz trochu erotika. Znázorňujem iba niektoré ženské časti. Ženské telo je krajšie. Maľujem iba to, čo sa mi páči. Na každom obraze je kovačický kostol. Na hodinách sú štyri hodiny, lebo som sa narodil o štvrtej. Čo je kostol? Obyčajná stavba. Kostol je tu (ukazuje na srdce). Zvyčajne chodievajú do kostola ženy, aj mladšie. Muži chodievajú viac, keď zostarnú.

Niekedy namaľujem tri kopce. To je symbol Slovenska. Keď idem na Slovensko na výtvarnú kolóniu, tam maľujem vrchy. Keď snívam – snívam o vrchoch. A tu nie sú. Potom som išiel na Slovensko a  videl som tie oblasti. Keď som bol malý, prisnilo sa mi, že moja rodina žije v hlinenom dome. V minulosti ľudia stavali domy z hliny a zeme. Nevedel som to, ale prisnilo sa mi to.

Podľa mňa je obraz insitný, keď človek nie je vzdelaný. Nemám rád rady. Radu si vypočujem, ale urobím to po svojom. Nechcem sa stretávať s  maliarmi, ktorí pracujú, lebo ak by som niekoho navštevoval, podobal by som sa na neho. Videl by som ako pracuje. Chcem byť svojský, originálny. Radšej nech kopírujú mňa. Nemohol by som pracovať v  galérii, vnímal by som iné motívy.

Maľujem na objednávku, ale tak, ako to ja chcem. Nejaká firma si objednala Belehrad, tak som robil mestské témy. Jeden muž chcel, aby som namaľoval jeho ženu na posteli a ako on prichádza domov s kufrom z cesty. Na tom obraze som nad posteľou namaľoval svoj obraz tak, ako som chcel, takže na jednom obraze dostal dva.

V  Srbsku málo vystavujem. Vystavujem hlavne v zahraničí. Kritiky sú dobré. Musím investovať peniaze, ak sa mi nevráta – potom, čo som urobil? Treba zostaviť katalóg. To sú všetko výdaje. Ja žijem z  maľovania. V zahraničí sa predá viac obrazov.

Neverím v talent, ale v prácu. Ak nemaľujete aspoň desať rokov, to je nič. Denne niekedy pracujem desať, niekedy pätnásť, niekedy päť hodín. Niektoré obrazy chcem dokončiť hneď a niektoré stoja mesiac a potom sa k nim vrátim. Všetko závisí od myšlienok a nápadov. V zime veľa pracujem. V lete pracujem nerád. Máme vinohrad, záhradu. Cestujem po výtvarných kolóniách, to sa začína už v apríli. Tam sa stretávam s inými ľuďmi. Všímam si techniky, ktorými pracujú a  ako ja pracujem. Na výtvarnej kolónii sa veľa naučíte. Učíme sa jedni od druhých. Vytvárajú sa kontakty, môžete dohodnúť výstavu. Človek si oddýchne.

Nechcel som študovať výtvarné umenie. Potom by som to nebol ja. Každý, kto študuje, sa musí podobať na profesora. Až neskôr sa dokáže zbaviť vplyvu. Pre mňa je umenie, keď vidím nejaký obraz a viem, čo to je a nemusím rozmýšľať a pýtať sa autora – hej, čo si to urobil?! Maľovanie mi v živote dalo mnoho známostí, cestovanie. Je to môj pôžitok. Keď som unavený, idem si oddýchnuť, idem maľovať. Vyhovuje mi aj to, že pracujem ako stolár. Keď sa unavím v jednej práci, idem do druhej.

Najprv som pracoval v Novom dome ako stolár. Potom som, v roku 1986, prestúpil do inej firmy, robili sme klimatizácie. Vtedy som mal výplatu päťdesiat nemeckých mariek. Pracoval som vo Vršci. Všetko, čo som zarobil, som minul na stravu. Potom som povedal ďakujem, neprosím a  začal som iba maľovať. Firma skrachovala v  roku 1991. Od roku 1994 iba maľujem. Dá sa vyžiť iba z maľovania, ale ťažko. Nemám pôdu.

V  Kovačici sa v  minulosti žilo trochu inak. Boli sme chudobnejší, ale žilo sa lepšie. Hrávali sme sa na ulici. Viac sme sa kamarátili. Teraz sa deti nemôžu hrať na ulici, nie sú ihriská. Vždy musí niekto dávať pozor na deti. Každý večer sme chodievali k niektorému susedovi, hrali sme karty a rozprávali sme sa. Naša generácia to ešte stále robí, ale títo mladší vôbec nie. Jedine ešte stále existuje tradícia, že si ľudia popijú kávu doobeda medzi deviatou a  desiatou hodinou. Susedy chodievajú jedna k  druhej – každý deň do iného domu. Teraz na to nie je čas. Pozerajú seriály, nerozprávajú sa navzájom. Naše detstvo bolo lepšie, kamarátili sme sa. Keď sme mali dvadsať rokov, chodievali sme na tanečné zábavy a do parku. Chodievali sme na korzo na prechádzku, k hotelu – dookola jednou a druhou stranou ulice. Muži sedeli a vtipkovali.

To čo robím, to mám rád. Nerozumiem človeku, ktorý povie, že niečo nevie. Skúsil si? – Neskúsil. Tak ako vieš, že to nevieš? Musím to najprv skúsiť – ak nemôžem, tak nemôžem. Keď som si kúpil motorku, rozobral som ju na súčiastky a  teraz ju viem opraviť. Človek sa musí učiť sám. Dom sme si postavili, moja žena a ja, doslova sami. Aj pre syna som postavil dom vedľa nášho.

Viem, čo chcem. Za čias komunizmu sa žilo lepšie. Všetci sme mali prácu a  mohli sme z nej vyžiť. Pracoval som od šiestej do druhej. Prišiel som domov a  pracoval som ďalej, staval som dom. Mohli sme ísť k moru, kamkoľvek. Môj syn by si teraz nikdy nepostavil dom. Aj on aj nevesta pracujú, ale musíme im finančne pomáhať.

GORDANA BLAGOJEVIĆ o Pavlovi Hajkovi 

v publikácii

Slovenské insitné výtvarné umenie v Srbsku.

Etnologicko-antropologická štúdia prejavov identít

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 294x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line