Slováci v Rumunsku

hlavná foto
Trvanie: 07.03.2012
Miesto: Rumunsko

Najzvláštnejšie vyzerali Slováci so svojimi veľkými pastierskymi klobúkmi, vrecovými, špinavo bielymi nohavicami, bielymi plátennými košeľami a obrovskými obíjanými koženými opaskami, širokými takmer jednu stopu a husto posadenými mosadznými cvokmi. Boli obutí do ponožiek, do ktorých mali napchané nohavice, mali dlhé čierne vlasy a husté fúzy.

(Bram Stoker: Dracula)
 
Slováci v Rumunsku určite nevyzerajú tak zvláštne, ako sa opisuje v uvedenom citáte zo svetoznámeho románu Brama Stokera Dracula, ktorý sa odohráva v Rumunsku a autor v ňom opisuje aj miestnych Slovákov. 
O Slovákoch v Rumunsku sa vie veľmi málo priamo v ich pôvodnej vlasti na Slovensku. Sú často zabudnutí a nepoznaní. Pritom naši krajania tam žijú už tretie storočie. Ich cesta sem nebola ľahká, taktiež životné podmienky, ktoré ich čakali, boli veľmi drsné. Dejinný príbeh a osud Slovákov v Rumunsku je jeden veľký a dlhý román, a neustále píše nové kapitoly. Zaslúžia si spoznávať bližšie ich kultúru, život.
 
Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2002 sa k slovenskej národnosti v Rumunsku hlásilo 17 226 osôb, čo z celkového počtu tvorí len 0,07% v 22-miliónovom Rumunsku. Ďalšie početné národnosti, okrem Rumunov (89,4%), sú: Maďari (6,6 %) a Nemci (1, 5 %). V štatistike chýba relevantný údaj o Rómoch, viaceré zdroje odhadujú, že ich tam žije viac ako 550-tisíc.

Lokality so slovenským obyvateľstvom

V Rumunsku sú v súčasnosti dve väčšie lokality, kde sa nachádzajú obce obývané vo väčšej či menšej miere Slovákmi. Známe sú však až štyri historické lokality. 
 
Najznámejšia je aradsko-banátska oblasť, kde je obcí menej, no na druhej strane nachádza sa v nej najväčšie mesto v Rumunsku, kde sú Slováci – Nadlak (rum. Nadlăc).
 
Druhou významnou lokalitou je bihorsko-salajská oblasť, ktorá je počtom obyvateľom väčšia a je v nej oveľa väčší počet roztrúsených obcí. 
 
V satmársko-marmarošskej oblasti pôvodné slovenské obyvateľstvo už zväčša asimilovalo s majoritným obyvateľstvom. A pôvodné slovenské obyvateľstvo v oblasti Bukovina na severovýchode Rumunska prešlo polonizačným odnárodňovacím procesom.

Aradsko-banátska oblasť 

Začala sa osídľovať Slovákmi migráciou v rámci dolnozemského priestoru, kam prichádzali do obce Mokrá v roku 1747 z Békešskej Čaby a zo Sarvaša. Do Nadlaku prichádzali prví Slováci v roku 1803 najmä zo Slovenského Komlóša, z Békešskej Čaby a Sarvaša, neskôr i z Oravy a Nitrianska. V roku 1827 prichádzajú Slováci z Veľkého Krtíša do Vukovej a roku 1828 z okolia Trenčína, Novohradu a Nitrianska do Brestovca. Začiatkom 19. storočia sú osídľované obce Teją, Skajua Berzovia. Veľký Pereg je osídlený v roku 1853 Slovákmi zo Saraša a do Cipára prichádzajú roku 1883 z Békešskej Čaby aj z Oravy a Nitrianska. Väčšina z nich je evanjelického vierovyznania. 
 
Slováci sem prichádzali kvôli úrodným poliam a výborným poľnohospodárskym podmienkam, ktoré poskytovala málo zaľudnená rovina. Miestni zemepáni im poskytovali viaceré výhody, mohli byť istý čas oslobodení od práce, poskytovali im materiál na stavbu kostolov a škôl, mali právo vlastniť suché a vodné mlyny a pod. Najlepšie predpoklady malo okolie Nadlaku, z ktorého sa stalo jedno z najľudnatejších slovenských miest v rámci Uhorska začiatkom 20. storočia.
 
Slováci v aradsko-banátskej oblasti sa usádzali výlučne do obcí, kde už žili iné národnosti, teda nezakladali nové osady a obce. Tento predpoklad ponúka nespočetné množstvo špecifických prejavov mnohokultúreho prostredia, kde im bolo súdené žiť a kde chtiac-nechtiac i zapustili korene.
 
Odliv slovenského obyvateľstva z aradsko-banátskej oblasti v medzivojnovom období bol nevýrazný, najväčší odsun obyvateľstva lokalita zaznamenáva v rokoch 1946-1948 po nástupe komunizmu v rámci repatriácie. Vtedy do svojej pôvodnej vlasti odišlo vyše 7-tisíc obyvateľov z aradsko-banátskej oblasti (celkový počet reemigrantov Slovákov v rámci celého Rumunska bol 21-tisíc). V období komunizmu boli zrušené viaceré národné inštitúcie – slovenský evanjelický seniorát a kultúrne spolky. 
 
A v roku 1945 bolo zase založené slovenské gymnázium. Do roku 1954 pôsobilo ako učiteľský ústav, ktorý významnou mierou pomohol slovenskému školstvu najmä v malých oblastiach. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia do aradsko-banátskej oblasti sa sťahujú Slováci v rámci lepších pracovných príležitostí najmä z bihorsko-saljaskej oblasti, najviac do Nadlaku, Vukovej a Butína, no i do mnohých nových obcí - Fântânele, Mănăştur, Topolovăţul Mare a Iosifalău. Taktiež vzrastá počet slovenských obyvateľov vo veľkých mestách Arad, Temešvár (Temeąvár) a Reąica. V osemdesiatych rokoch sa objavujú prví spisovatelia, viacerí sa presadia v celom rumunskom literárnom kontexte, rozmáha sa aktívna kultúrna činnosť.
 
Ďalší prelom nastal v deväťdesiatych rokoch, keď sa zakladá Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku v Nadlaku, obnovuje sa slovenský evanjelický seniorát, začínajú vydávať štyri slovenské časopisy a viacerí Slováci sa stávajú volenými zástupcami občanov. Deväťdesiate roky však spôsobujú vďaka otvoreným možnostiam hraníc stále zmenšujúci sa počet slovenskej enklávy v Rumunsku.

Bihorsko-salajská oblasť

Keď sa hovorí o Slovákoch z Rumunska, na Slovensku si predstavia najmä Nadlak, menej vnímajú, že existujú aj bihorskí Slováci v kopcoch, ktorí sú od mesta vzdialení približne 250 kilometrov. 
 
Bihorsko-salajská oblasť sa nachádza v severozápadnej časti Rumunska. Mohli by sme ju ohraničiť medzi mestá Oradea a Cluj-Napoca a na severe po mesto Marghita. Slováci žijú prevažne v župe Bihor na roztrúsených kopaniciach a lazoch, v menšom počte v župách Sălaj a Cluj. Pre relatívnu blízkosť žúp sa zaužíval termín „bihorskí Slováci“. 
 
Bihorská oblasť je zväčša hornatá s množstvom kopcov a údolí. Rozsiahly horský pás v členitom teréne je dlhý približne 50 kilometrov a široký 30 kilometrov. O veľkosti oblasti svedčí aj rozdelenie celého horského hrebeňa kvôli jednoduchšej správe do troch žúp. Lokality, kde žijú Slováci, nachádzame priamo na kopcoch (Huta, Gememlčička, Šarany, Šastelek, Bojovské, Vagaše), pod nimi sú ďalšie obce (Bodonoš, Čerpotok, Boromlak, Varzaľ, Fegernic, Lugaše, Zavaň). 
 
Slováci sú prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania. Prichádzali sem v minulosti prevažne za prácou v baniach, prípadne ako drevorubači do miestnych lesov. Preto celý horský pás s rozlohou väčšou ako hlavné mesto Bukurešť je úplne vyklčovaný. Život v tejto oblasti je veľmi ťažký. Keďže ide o rozsiahle lazy, deti chodia každý deň pešo do školy aj vyše päť kilometrov. Ak si chcete dačo kúpiť v supermarkete, poslať list na pošte, prípadne úradne vybaviť, nech sa páči, môžete precestovať 20 či 30, ba často i viac kilometrov.
V Bihrosko-salajskej oblasti žije približne 10-tisíc Slovákov, ktorí sa živia predovšetkým ako poľnohospodári. Na svojich rozsiahlych poliach pestujú najmä zemiaky. Zostali láskavými a dobrosrdečnými ľuďmi, ktorí vám „dajú aj svoje posledné“. Platí to takmer doslova. 
 
Mnohé obce na kopcoch sú obývané výlučne Slovákmi. Najväčšou a azda najmalebnejšou je obec Gemelčička. Miestni obyvatelia vás dokonca budú presviedčať, že samotná obec je rozlohou väčšia ako celá Bukurešť. Tento fakt možno platil pred niekoľkými rokmi, no dnes to už, samozrejme, nie je pravda. Ale Gemelčička doteraz patrí k najväčším obciam v Rumunsku. Susedná Nová Huta je jediná slovenská obec s vlastnou samosprávou. Ďalej sú tu „kompaktnejšie” dedinky pod kopcami, napríklad Bodonoš, Varzaľ, Lugase, Loranta, Harasov, Boromlaca, Alešď a mnohé iné. 
 
Takmer v každej obci funguje slovenská škola, prípadne aj škôlka. V Bodonoši sa nachádza aj slovenské Teoretické lýceum Jozefa Kozáčeka. Do dvoch škôl sú vyslaní učitelia Ministerstvom školstva, vedy, výskum a športu SR (Nová Huta a Gemelčička), ktorí v oblasti pôsobia ako podpora slovenským krajanom. Takmer v každej dedinke pôsobia slovenskí kňazi, ktorí sú rodákmi z tejto oblasti.

Satmársko-marmarošská oblasť

Menej známe je osídľovanie Slovákov v osadách Satmárskej a Marmarošskej župy. Na výzvu uhorských magnátov Vécseyho a Perényiho sa v roku 1787 Slováci zo Zemplínskej, Šariškej a Užskej stolice usadili v obciach Livada, Vagaş a Porumbeşti. Pre potreby sklených a železných hút boli v roku 1847 prisťahovaní do osady Huta-Certeze Slováci zo severného Slovenska.
 
Súčasne od konca 18. storočia až do prvej polovice 19. storočia do baníckych osád (Baia Mare, Baia Sprie, Ocna Şugatag, Băiut, Cavnic, Borşa, Coştiui, Vişeu de Sus) prišli kvalifikovaní baníci zo Spiša. Slováci v Boineşti pochádzali z Jánoviec na Spiši. Prisťahovali sa roku 1889.
 
V 19. storočí v oboch župách žilo početné slovenské obyvateľstvo. Keďže tam nejestvovali slovenské školy, na silné maďarizačné nátlaky sa toto obyvateľstvo asimilovalo. Aj keď jestvovali určité pokusy o národné prebudenie založením slovenských škôl v osadách Huta-Certeze a Boineşti, tieto trvali veľmi krátko a po roku 1945 sa väčšina Slovákov pomaďarčila (Livada, Porumbeşti, Baia Sprie, Ocna Şugatag, Băiut), alebo porumunčila (Huta-Certeze, Boieneşti, Cavnic, Borşa, Vişeu de Sus).
 
V súčasnosti nositeľom slovenského národného povedomia je malý počet obyvateľov v lokalitách Huta-Certeze a Boieneşti a v Livade ešte jestvuje povedomie o slovenských koreňoch. Pre duchovné potreby týchto usadlíkov bola v roku 1863 založená samostatná farnosť Huta-Certeze, ktorá obsluhovala i dediny obývané Slovákmi v Oaşi. V roku 1937 sa veriaci rozhodli, že urobia všetko na zachovanie materinského jazyka a kultúry. Preto žiadali, aby sa nábožné piesne spievali v slovenčine, aby sa náboženstvo vyučovalo po slovensky, nie po rumunsky. Navrhli ministerstvu školstva a zároveň žiadali založenie slovenskej sekcie. Anton Granatier, zástupca Národnej rady v Bratislave, zorganizoval slovenské vyučovanie. Bola podpísaná zmluva medzi rímskokatolíckym úradom v Satu Mare a slovenskou pobočkou Národnej rady o užívaní farskej budovy v Huta - Certeze na školské účely. Biskupský úrad dovolil, aby dvor farskej budovy bol bezplatne používaný ako ihrisko slovenského oddelenia štátnej ľudovej školy do tých čias, pokiaľ farská budova bude slúžiť potrebám tejto školy. V období 1938 - 1944 tam vyučovala učiteľka Gitta Zaviščáková.
 
V súčasnosti v Huta-Certeze žije asi 150 rodín slovenského pôvodu, ale väčšina už nerozpráva po slovensky. Ak ešte po slovensky niečo vedia, tak „hutoria“, teda hovoria východniarskym nárečím. V obciach Huta-Certze a Boieneşti boli 14. novembra 1997 založené miestne organizácie Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR). Predsedovia miestnych organizácií v týchto lokalitách žiadali na zjazde DZSČR školy so slovenským vyučovacím jazykom (ktoré tu napokon v období 1999 – 2002 aj fungovali.

Oblasť Bukovina

Koncom 18. storočia prichádzajú Slováci z Kysúc do Bukoviny, severovýchodnej oblasti Rumunska. Miestni majitelia pôdy ich sem pozývali ako lacnú pracovnú silu. Pôvodne boli roztrúsení vo viacerých obciach, až napokon vytvorili majoritnú časť obyvateľstva v Novom Solonci, Pleši a v Pojana Malého (rum. Poiana Micului), minoritnú časť tvorili v obciach Althuta, Davideni, Mold-Banilla, Panca, Petrinoasa, Terebleşti. 
V tejto oblasti poľsko-rumunsko-nemecké obyvateľstvo.
 
Podľa cirkevného administratívneho členenia patrila Bukovina do Ąvovskej rímskokatolíckej diecézy, preto im bol pridelený poľský kňaz, neskôr i nemeckí kňazi. Kňazi nemali záujem pestovať v Slovákoch ich národné povedomie. Keďže väčšina hovorili goralským nárečím, to uľahčilo cestu k polonizovaniu Slovákov v Bukovine. Odnárodňovací proces trval až do roku 1936, keď bola v Pojane Malého založená slovenská škola. 30. apríla 1944 nemeckí vojaci obec vypálili a domáce obyvateľstvo sa odsťahovalo do vnútrozemia. Po skončení vojny bola slovenská škola zrušená, veľká časť obyvateľov reemigrovala do Československa. Ktorí zostali, boli polonizovaní a dnes sa hlásia k poľskej národnosti.
 
Vlado Dolinay
 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 3155x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2017 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line