Slávni Slováci vo svete: Mikita je tu o týždeň! A hokejová Bratislava bola v decembri 2004 hore nohami

hlavná foto
Trvanie: 08.08.2018
Miesto: Chicago - Slovensko - NHL
Mesto/obec: Chicago - Bratislava
Štát: USA - Slovensko

Keď v ankete magazínu The Hockey News pri príležitosti 50. výročia jeho založenia v roku 1998 oznámili výsledky TOP 50, mnohí odborníci zostali v pomykove. Iba dvaja Európania sa totiž dostali do polstovky lídrov, ktorí písali históriu najprestížnejšej súťaže planéty. Čech Jaromír Jágr na 37. mieste a Fín Jari Kurri, ktorý spoločnosť vyvolených uzatváral na 50. priečke. Ale predsa. Hrou osudu, keď sa z rodáka spod Tatier stal ešte v jeho detských rokoch tesne po vojne Kanaďan, sa do galérie ‚‚nesmrteľných‘‘ dostal ešte jeden hokejista s európskymi koreňmi: Stan Mikita, legenda tímu čiernych jastrabov z Chicaga. V tom čase 64-ročný večne zaneprázdnený podnikateľ v golfovom biznise, ktorý prežil jeden z najzaujímavejších príbehov mýtu NHL.  

Bol december 2004 a hokejová Bratislava bola hore nohami. Pretože 4. decembra privítala slávneho liptovského rodáka, ktorý ako vôbec prvý Slovák dvíhal nad hlavu Stanleyho pohár. Bratislavská ST Aréna ho poctila v stoji dlhotrvajúcim potleskom na benefícii pri príležitosti 25. výročia triumfálneho zisku čs. federálneho hokejového titulu hráčmi Slovana Bratislava! Stan Mikita si zasadol ako tréner exhibičného zápasu spoločne so svojím liptovským rodákom Jánom Starším. Aby počas bratislavského pobytu - posledného v jeho rodnom Slovensku, zažil ešte mnoho ďalších nezabudnuteľných stretnutí a okamihov s hokejovými druhmi i priateľmi z detstva. Keďže ako publicista, ktorý sa roky venoval hokeju, som mal to šťastie byť, ako sa vraví, pri tom, a kariéru i životný príbeh Stana Mikitu som z rôznych zdrojov, ako aj jeho príbehovej knihy s veľavravným názvom "Hrám, aby som vyhral", mal v malíčku, myslím si, že je patričné, aby sme práve v rubrike Slávni Slováci vo svete vzdali náležitý hold človeku, ktorému sa klaňala celá Amerika i Kanada.

Strýko Joe nezabudol

 

Tej dedinky už niet. Nezaviali ju stopy času. Potreby civilizácie na ňu vypustili vodu a zatopili ju. Do nezabudnutia, pretože zostali pamätníci a potomkovia. A nemý svedok - šíre vody Liptovskej Mary. Tú liptovskú dedinku Sokolčami volali. V nich sa 20. mája 1940 narodil v rodine Guothovcov syn, ktorému rodičia Juraj a Amália dali meno Stanislav. Nebolo im súdené vo vtedajšom čase v nehostinnom kraji dlho sa synkovi tešiť. Pretože strýko Joe, ktorý si písal priezvisko Mikita, nezabudol na sľub. Napísal ho v telegrame ešte v čase, keď sa Guothovcom narodil prvorodený syn Juraj. ‚‚Keď sa vám narodí ďalší syn, prídem si po neho!‘‘ I stalo sa.  V štyridsiatom ôsmom sa vybral Joe Mikita spoločne s manželkou Annou do rodných liptovských končín za príbuznými. Na telegram sa nezabudlo.

Keď prišiel do Kanady, v angličtine poznal hádam iba svoje nové meno - zo Stanka sa stal Stanley. čoskoro sa však naučil jazyk a prijali ho do tretej triedy. ,,Asi mám dar reči, pretože cudzie sa učím veľmi rýchlo a v detských rokoch to bolo celkom bez ťažkostí. Po príchode zo Sokolčov ma zapísali v St. Catharines do prvej triedy, ale už po troch týždňoch, keď som robil viditeľné pokroky, ma znovu preradili do tretej.“ Zo všetkého najviac však zaujal Mikitu v jeho novej domovine hokej. Už ako deväťročný hral v detskej lige.

Takto si Mikita zaspomínal v rozhovore s význnamným slovenským športovým publicistom Imrichom Hornáčkom v čase, keď v lete roku 1967 Mikita po druhý raz navštívil Československo (po prvý raz bol okrem návštevy najbližších na Liptove v roku 1960 aj ako oficiálny hosť Československej spartakiády v Prahe): ,,V Sokolčoch, keď zima riadne pritiahla, sme na ľade iba ‚‚hokejovali“. Bez korčúľ, v čižmách a so zakrivenými haluzami v rukách. Ťažko to prirovnať k hokeju. Zato v Kanade to už malo svoj systém. Len čo sa skončilo vyučovanie, vždy sa išlo na hodinku hrať. Najprv som a medzi chlapcov aj bál zamiešať, veď som ani nevedel stáť na korčuliach. Pokroky som však robil veľmi rýchlo, a tak som sa prihlásil na nábor chlapcov vo veku od 12 do 14 rokov, hoci som nemal ešte ani jedenásť. Guráž však zvíťazila.‘‘

Orol v kŕdli jastrabov

 

Devätnásťročný Kanaďan, ktorý však stále nezabúdal na svoje slovenské korene, podpísal svoju prvú profesionálnu zmluvu s čiernymi jastrabmi, aby práve tomuto jedinému klubu zostal verný počas celej kariéry, teda neuveriteľných 22 sezón! Darmo v tom čase ponúkali Mikitovi ešte lukratívnejšie zmluvy dva veľké bejzbólové kluby - on sa rozhodol pre dvojročný kontrakt v Chicagu vo výške 8 000 USD.

Netrvalo dlho a profiligou sa prehnala víchrica pod krídlami čiernych jastrabov. Obrovský vklad do stále feketívnejšie a agresívnejšie hrajúceho tímu vniesla najmä formácia, ktorú viedol Mikita. ‚‚Scooter Line‘‘ - tak si všetci zvykli vravieť trojici Ab McDonald, Stan Mikita, Ken Wharram. Od decembra 1960, keď sa ,,útočiaci skúter“ rozbehol, jeho hra roztápala ohňom dokonalosti  ľadové arény NHL. V roku 1961 to bol práve Mikita s krídlami, kto výrazne pomohol k tomu, že Chicago získalo Stanley Cup. Mikita s McDonaldom sa predbiehali v streleckých rekordoch, sláva čiernych jastrabov, najmä v rivalita s Montreal Canadiens, nemala v tých časoch rovnocenný ekvivalent.

Stan Mikita v tom čase získal neobyčajné sebavedomie, ktoré ho motivovalo k novým horizontom. V čase, keď mal 22 rokov, teda rok po zisku Stanley Cupu, ho za jeho nenapodobiteľnú priebojnosť zaradili do Alls Stars-tímu. Veď v ročníku 1961/62 sa Stanovi podarilo streliť 25 gólov a na ďalších 52 prihral. Bolo to logické Mikitove pokračovanie sezóny, v ktorej si rodák zo Sokolčov siahol na najcennejšiu trofej ako prvý hokejista so slovenskými koreňmi.

Hoci Mikita vtedy nesúkal góly ako z rukáva, najpodstatnejším bolo to, že bol vždy a všade tam, kde ho bolo najviac treba. Nuž aj preto nemusí nik dva razy hádať, kto vsietil rozhodujúci gól vo finálovej sérii proti Montrealu - bol to Mikita, ktorý doširoka rozprestrel krídla čiernych jastrabov po dlhočizných 23 rokoch!

Obetavosť nadovšetko

 

Mikitu už v prvých rokoch kariéry prirovnávali k hviezde Gordieho Howea. Podobne ako Gordie, aj Stan sa vyznačoval všestrannosťou. Nebol zasa taký silák ako jeho tímový priateľ Bobby Hull a nehral ani s takým efektom. Kým Hull bol ideálnou kombináciou rýchlosti, telesnej konštrukcie a sily, Mikita dokázal pružnejšie prenikať a narábať s pukom. Jeho hlavnou zbraňou bolo najmä to, že takmer z každého dúboja vychádzal víťazne.

 Tu sa potvrdzovalo, že keď je dobrý hráč menší a pohyblivejší, môže byť neraz postrachom  fyzicky mohutnejších súperov. ,,Mikita sa možno vidí niekomu malý. Naša hokejová liga však nepozná malých hráčov - všetci sú puncovaní kanonieri. Ak prihráte Stanovi puk, okamžite reaguje. Väčšina hráãov by chcela vyťažiť z prihrávky čo najviac pre seba. Mikitova veľkosť je však v tom, že vám ju obratom vráti do ešte lepšejv pozície. Jeho obetavosť nepozná hraníc. Veď iba v prvých siedmich sezónach v drese Chicaga mu lekári vytiahli vyše dvesto stehov,“ reagoval svojho času Allan Stanley z Toronta.

Hokej, golf a rodinné šťastie

 

Ešte v šesťdesiatom štvrtom Stanovi do oka padla príjemná tmavovláska Jill, ktorá si písala priezvisko Cerna. Po predkoch, podobne ako Stan, z Československa... V tomto neopakovateľnom úseku Mikitovej kariéry vraj dokonca aj diváci veľmi citlivo vnímali, ako sa ich hrdina mení od zápasu k zápasu k lepšiemu. Tvrdili, že sa v jeho prístupe na ľade zrkadlila lepšia organizácia súkromia, rodinný život mu výrazne prospieval aj k hráčskemu dozrievaniu. Kdeže predtým...

Kouč Rudy Pilous nespúšťal Mikitu z očí počas celej jeho kariéry v NHL, ba ešte v časoch jeho začiatkoch v St. Catharines si všímal mnohé detaily v spôsoboch Mikitovho správania. ,,Neustále som si uvedomoval, že Stan utráca príliš veľa peňazí. Stodolárové topánky, tristodolárové obleky, luxusné reštaurácie... Toto predsa nemôže dlho vydržať,‘‘ premýšľal Pilous, našťastie však manželstvo malo na Stana pozitívny účinok. Po dcérke Margarete (Mikita spoločne s manželkou Jill a Megg pred 51 rokmi navštívili aj Stanov rodný Liptov) prišli ďalšie deti - Scott a Jana, rodinné zázemie napĺňalo Mikitu zmysluplnosťou, pri ktorej sa čoraz viac zamýšľal aj nad tým, čo potom, keď raz definitívne zavesí korčule na klinec.

Mikita si veril a dobre vedel, že sa uživí zaujímavou prácou. Zo začiatku sa orientoval na výrobu hokejovej výstroje (helmy), aby postupne viac vnikal do tajov stále rastúcej pouplarity golfu. Roky Mikita veľmi úspešne podnikal práve v tejto oblasti. A golfová vášeň ho pochytila až natoľko, že mu poriadne nezostával čas na nejaký ten duel v domácom Chicagu. Vari s výnimkou v časoch, keď "čiernych jastrabov" ťahal Marián Hossa...

Len pre zaujímavosť skúsme zalistovať z  dobovej športovej tlače spred 49 rokov, keď sa Mikita takto vyznal zo svojich obľúbených slabôstok: ,,Fajčím, mám rád dobré pivo, no v rodnej vlasti ho veľa nevypijem, pretože tam je silnejšie. S obľubou hrám golf, u nás v Amerike je veľmi populárny. Z hercov si najradšej pozriem filmy s Paulom Newmanom či  Johnom Waynom. Herečky nechválim, pretože najradšej mám svoju manželku, ktorá je pre mňa tou najkrajšou a najlepšou ženou na svete.“

Dvere do Siene slávy

 

Naposledy sa Stan Mikita (držiteľ jedného triumfu v Stanley Cupe v roku 1961 a štyroch Cien Arta Rossa) objavil v spoločnosti hviezdnych hráčov pred 23 rokmi počas MS v Štokholme 1995, kde si dali zraz na ľade aj ,,starí páni.“ Bolo veru na čo spomínať spoločne s Vladom Dzurillom, Václavom Nedomanským, Borisom Michajlovom, Leifom Holmqvistom a ďalšími. Okrem iného aj na veľkolepú sériu v roku 1972 medzi kanadskými  profíkmi a zbornou ZSSR, či na nezabudnuteľný zážitok v natrieskanej pražskej športovej hale, kde proti Československu nastúpil aj muž s číslom 21 na drese.

Odjakživa toto číslo patrilo Stanovi Mikitovi. Legende so slovenskými koreňmi z liptovskej dedinky Sokoloče, čiernemu jastrabovi, ktorého kariéru ocenili v NHL v roku 1983, keď Mikitu slávnostne uviedli do Siene slávy v Toronte. Aby o ďalších 15 rokov pribudol k nemu bratislavský rodák  - Peter Šťastný, ktorý v súčasnosti spoločne so Stanom Mikitom a už nebohým výnimočným publicistom, bratislavským rodákom  Jurajom (Georgom) Grossom, tvoria skvostný triumvirát v najprestížnejšej spoločnosti hokejových osobností planéty.

 

ČO O ŇOM POVEDALI SLOVENSKÍ RODÁCI V ROKU 1967, KEĎ STAN MIKITA PO DRUHÝ RAZ NAVŠTÍVIL ČESKOSLOVENSKO

 

JÁN STARŠÍ, hráčska i trénerská hokejová legenda, rovnako rodák z dedinky Sokolče:

"Môj rodák Stano Mikita je veľmi šťastná povaha, výbušný na ľade i v živote. Naoko pôsobil vždy pokojným dojmom, ale keď do neho niekto len trochu zadrapil, už si klepol do pästí. Dnes je z neho hokejové eso, vie sa ovládať, silu a výbušnosť ukazuje len tam, kde treba: v súbojoch o puk. Pozor, aby si mladí športovci neskresľovali o ňom dojem. Desať cigariet za deň, to nie je ešte tak veľa, aby nemohol mať formu. Slabé pivo je len na úhradu tekutín a na to, aby hráči lepšie a tuhšie po zápase zaspali. Naši hráči často vyfajčia a vypijú viac, najmä vína, ale nehlásia sa k tomu verejne ako on."

 

VLADIMÍR DZURILLA, brankárska legenda a jeden z najlepších gólmanov svetovej hokejovej histórie:

"Je to najlepší borec zo všetkých hokejistov. Vždy sa správal voči nám vrcholne džentlmensky, to by človek od takej hviezdy ani nečakal. Je to úžasný kamarát, poznám ho od roku 1964 z Chicaga. Prišiel medzi nás a hneď, že kto je tu z Bratislavy. Vraj, on pozná Staršieho. Priviedol aj svojich kamarátov na čele s Bobbym Hullom. Na moje predstavy o ňom mi Mikita pripadal až príliš skromný, úprimný. Skrátka, taká "slovenská duša", akú si ja predstavujem. Celá partia profesionálov bola vtedy s nami na večeri, bol to skvelý zážitok. Keď som bol v Kanade druhý raz, Mikita sa čudoval, že my trénujeme po celý rok. Bolo aj pár žartovných okamihov. To vtedy, keď sa spýtal, koľko dostávame za zápas. Keď sme mu povedali, že 180 korún, opýtal sa: "Za minútu?!" Je to veľmi dobrý chlapec, máme si z koho brať príklad."

 

ĽUDO POMICHAL

(autor pôsobil ako hokejový publicista)

 

Na titulnej fotografii:

Stan Mikita v drese chicagských "čiernych jastrabov".

 

Na snímkach vo fotogalérii:

Počas poslednej návštevy Slovenska v roku 2004 so svojím spolurodákom zo Sokolčov Jánom Starším.

S priateľom a legendárnym brankárom Vladom Dzurillom počas exhibície na MS v hokeji v Štokholme 1995.

V Sieni slovenskej hokejovej slávy v Bratislave v roku 2004.

Počas benefičného zápasu pri ríležitosti 25. výročia zisku historického titulu Slovana Bratislava ako prvého slovenského klubu v bývalej federálnej lige s vtedajšími majstrami v "belasom" - Mariánom Bezákom (vľavo) a Jánom Jaškom.

Stan Mikita v mladom hokejovem veku v drese Chicaga Blackhawks.

S hokejovým priateľom a spoluhráčom Bobbym Hullom sa dočkali zvečnenia v podobe sôch pred športovou arénou v Chicagu, podobne ako basketbalová legenda Michael Jordan.

Stan Mikita počas tlačovej besedy počas návštevy Bratislavy v decembri 2004.

Prezident SR Ivan Gašparovič poctil Stana Mikitu Radom Bieleho dvojkríža za mimoriadne zásluhy o rozvoj športových aktivít a propagáciu Slovenska v zahraničí.

S autorom príbehu Ľudom Pomichalom v spoločnosti Mariána Bezáka sa Stan Mikita pri vpisovaní želania s autogramom nevedel vynačudovať,  odkiaľže som vykutral jedinečnú mimoriadnu pamätnicu týždenníka Štart z roku 1967 s názvom "Mikita doma".

Zbohom Stan, vzácna hokejová legenda a hrdý slovenský vlastenec!

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 138x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line