Dušan Tóth, reverend z Toronta, na Dni zmierenia v Poprade: Ak budeme mlčať, prehovoria kamene...

hlavná foto
Trvanie: 21.09.2018
Miesto: Poprad
Mesto/obec: Poprad
Štát: Slovensko

Symbolicky v Poprade – v meste, odkiaľ zo železničnej stanice odišiel prvý transport židovských žien a dievčat do koncentračných táborov – sa konal Deň zmierenia, tohtoročný Deň Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Viac ako 2 500 účastníkov myslelo na pohnuté „osmičkové“ roky 1938 a 1968, najmä na prenasledovanie židovských obyvateľov a obete komunistického režimu. Už kedysi biskup Vladimír Pavel Čobrda, väznený fašistami aj komunistami, mal vo svojom programe potrebu ospravedlnenia sa všetkým obetiam holokaustu, ale februárové udalosti 1948 mu jeho snahy prekazili. Jeho sen čiastočne naplnil Deň zmierenia v nedeľu 16. augusta 2018 v športovej hale Aréna Poprad.  K iniciátorom podujatia a zároveň aj k vzácnym hosťom v Poprade patril aj reverend Dušan Tóth, evanjelický farár z Toronta, bývalý redaktor Československého rozhlasu na Slovensku (dnes Slovenský rozhlas RTVS), ktorý v roku 1968 s rodinou emigroval cez Viedeň do Kanady.

Primátor mesta Poprad Jozef Švagerko je vďačný za to, že Dištriktuálny deň práve z Popradu vyslal historické posolstvo: „Žijeme dobu, z ktorej sa vytráca ľudskosť a bezprostrednosť. Deň zmierenia je dňom, kedy by sme mali byť pripravení zastaviť sa – pozrieť sa zoči-voči ľuďom, situáciám či udalostiam a zaujať postoj. Mali by sme byť pripravení priznať chyby, poprosiť o zmierenie a odpustenie.“

Má zmysel prehodnocovať skutky, ktoré sa udiali v 20. storočí a nemáme na nich osobný podiel? Biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol je presvedčený, že je to dôležité, pretože  podobné myslenie, žiaľ, rezonuje aj dnes: „... aj keď nemáme naoko nič spoločné s hriechmi otcov v minulosti, predsa aj u nás sa musí zmeniť myslenie, aby sme chybu otcov viacej neopakovali. Aj keď väčšina v našej spoločnosti nepatrí k tým, čo posielali židovských spoluobčanov do plynu, predsa je zarážajúce, že aj v súčasnosti sa nájdu ľudia, ktorí popierajú holokaust, strhávajú veľký sedemramenný svietnik (Chanuku) pred synagógou v Košiciach a vykrikujú antisemitské heslá. Taktiež sa môžem hrdiť, že nie som ŠTB-ák, ale ich praktiky hravo používam k ohováraniu iných i v sebapresadzovaní v práci. Nepoznáme také praktiky v spoločnosti, ba i v cirkvi  aj dnes? Minulosť sa nás týka. Je v nás, participujeme na nej. Preto ak chceme meniť svet, musíme sa zmeniť sami.“

Spovedi a prisluhovaniu sviatosti Večere Pánovej predchádzalo tzv. Stretnutie pri kríži. Predstavitelia evanjelických duchovných prečítali Spoločné vyhlásenie, ktoré pre Deň zmierenia pripravil renomovaný historik a bibliograf Miloš Kovačka. Vyhlásenie je vyjadrením vďačnosti, ale aj pokánia za krivdy spôsobené obetiam totalitných režimov. Keď odzneli jednotlivé pasáže, nasledoval symbolický akt ich uloženia pod Kristov kríž spolu s bielymi kameňmi – symbolmi ťarchy viny a prežitej bolesti.

Na adresu židovským spoluobčanov, ktorí boli zo Slovenska deportovaní z viac ako dvoch tretín, Vyhlásenie uvádza:Sme presvedčení, že toto všetko sa nemalo stať, poškodilo to nielen naše meno, naše svedomie, ale sťažilo to hlavné, čo je naším poslaním –  a to je kresťanstvo pevné v nasledovaní Pána Ježiša Krista v láske k ľuďom a všetkým sveta národom.

Prijmite, prosíme, vážení židovskí spoluobčania, slovo ospravedlnenia a ruku zmierenia. Vyznávame a sme presvedčení, že niečo podobné sa z našej evanjelickej strany viac nestane. Veríme, že naše vzťahy budú budované a rozvíjané v úcte, podľa slov Písma v Desatore, ktoré vám i nám zakazuje vraždiť, krivo svedčiť a siahnuť na dom či majetok svojich blížnych. Šalom! Pokoj vám i nám, židovskí priatelia, starší bratia a sestry vo viere!“

Podpredseda Ústredného zväzu židovskej náboženskej obce Richard Duda chcel svojou prítomnosťou na Dni zmierenia vyjadriť vďaku za tento prejav ľudskosti: „Výzva na zmierenie prichádza vo viac než symbolickom obodbí – medzi dvoma najväčšími židovskými sviatkami, medzi Novým rokom a Dňom zmierenia, Jom Kippur. Je to obdobie, kedy sa každý príslušník židovského národa snaží o sebareflexiu, premýšľa nad vlastnými chybami, pomýlenými krokmi, prešľapmi a žiada blížneho o odpustenie. Je to očistný proces, ktorého výsledkom je čistá myseľ jednotlivca. Lepšia spoločnosť, krajší svet ... Výzvu na zmierenie z úst predstaviteľov evanjelickej cirkvi si nesmierne vážime, lebo cítime, že sme členmi jednej rodiny – rodiny slušných ľudí. Vaše gesto je o to cennejšie, že nie je doplnené o spojku ‚ale‘, teda sa nesnažíte o relativizáciu dejinných udalostí, či ich zľahčovanie. Aj vďaka vám dá slovenský národ jedného dňa hrubú čiaru za temným obdobím, ktorým prešiel a zaradí sa  medzi sebavedomé moderné a uznávané európske národy.“

 

K iniciátorom myšlienky Dňa zmierenia a vzácnym hosťom patril aj reverend Dušan Tóth, evanjelický farár, bývalý redaktor Slovenského rozhlasu, ktorý v roku 1968 s rodinou emigroval do Kanady. V kontakte so Slovenskom zostal prostredníctvom rozhlasového vysielania Slobodná Európa, za čo ho vtedajšia politická vrchnosť odsúdila na desať rokov väzenia v neprítomnosti a odobratie štátneho občianstva za údajnú provokáciu a snahy zvrátiť pokojné budovanie socializmu. „Vyškrtli nás z národa, no dnes nás už vyškrtnúť nemôžu. Lebo ak my budeme mlčať, kamene budú hovoriť a nevinné obete nás budú žalovať zo zbabelosti, že sme sa nedokázali postaviť na stranu pravdy a spravodlivosti, aj v mene tých, ktorí už hovoriť nemôžu,“ uviedol v príhovore reverend Tóth.

Príbeh rodiny Tóthových, ako aj osudy ďalších rodín, ktoré emigrovali po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy z ČSSR, v týchto dňoch ožívajú na doskách bratislavského divadla GUnaGU pod názvom Horúce leto ’68, so Zuzanou Krónerovou v hlavnej úlohe.   

Pozvanie na Deň zmierenia prijali aj ďalší hostia: Ján Hroboň – novozvolený biskup Západného dištriktu, Stanislav Pientak – emeritný biskup Sliezskej cirkvi evanjelickej, Dr. Pál Lackner – emeritný vojenský biskup maďarskej evanjelickej cirkvi a Igor Mišina – emeritný biskup Východného dištriktu ECAV.

Liturgiu na bohoslužbách hudobne sprevádzala KVD – Kapela Východného dištriktu. Ich súčasťou bolo požehnanie detí, spoveď a prisluhovanie sviatosti Večere Pánovej s hudobnými vstupmi Celoslovenského ekumenického speváckeho zboru a komorného orchestra pod vedením Ewalda Danela. 

 

X                                X                               X

 

„Rozpomeň sa a pamätaj“ – výzva, v duchu ktorej sa niesol popoludňajší program Dištriktuálneho dňa. Zaznelo päť silných svedectiev, rozdelených do dvoch blokov – prvý sa týkal perzekúcií a holokaustu za 2. svetovej vojny, druhý prenasledovania cirkvi za komunizmu.  Na DD v Poprade sa osobne zúčastnila Emília Dérerová, dcéra evanjelického farára Júliusa Dérera, ktorý v sirotinci a internátnej škole v Modre za vojny ukrýval židovské deti. Juditu Prokopyovú rod. Lichtensteinovú (88), ktorá sa narodila v židovskej rodine, pred deportáciami zachránilo vysoké výkupné a neskôr úkryt v bunkri v Slovenskom raji. Etnografka a publicistka Daniela Hroncová-Faklová oživila spomienky na svojho starého otca, ktorý za nezištnú pomoc Židom zomrel v nemeckom koncentračnom tábore. Dojímavé svedectvo o svojom otcovi evanjelickom farárovi Samuelovi Velebnom – vzatom do Tábora nútených prác, neskôr odsúdenom a väznenom pre slovo Božie – prezentoval jeho syn Samuel Velebný. Blok osobných príbehov uzavrel Ľubor Dlháň, syn evanjelického farára Štefana Dlháňa – komunisti ho prenasledovali a odňali mu štátny súhlas k výkonu duchovnej služby. Jednotlivým príbehom predchádzali krátke historické exkurzy k obdobiu nacizmu a komunizmu s dopadom na život cirkvi.

Atmosféru umocnili hudobné vstupy Celoslovenského ekumenického speváckeho zboru pod vedením dirigenta Ewalda Danela a komorného orchestra.  Program moderovala redaktorka RTVS Dagmar Mozolová, ktorá za rozhlasovú reláciu Encyklopédia spravodlivých získala prestížne ocenenie „Krištáľové krídlo“. V závere Viola Fronková, bývala tajomníčka prvého porevolučného evanjelického generálneho biskupa, väzneného komunistami – Pavla Uhorskaia – prezentovala druhú časť knihy Cirkev v útlaku, ktorá je pripravená do tlače. V závere zaznela pieseň Smieť žiť pre Krista, hymna tajnej podzemnej evanjelickej cirkvi.

Deň zmierenia tak naplnil svoje zámery, pre ktorý bol  zorganizovaný a ktoré na jeho začiatku pomenoval Peter Mihoč, tajomník biskupa Východného dištriktu: „Tento deň chce byť priestorom na vyslovenie vďačnosti voči Bohu a všetkým, ktorých svedomie neostalo v bezvedomí vo chvíľach prenasledovania nevinných, a to tak totalitou nacizmu ako aj komunizmu. S vďačnosťou myslíme aj na tých, ktorí za komunizmu neohli svoje svedomie pred tlakom štátnej moci, ale svojimi postojmi si dokázali ubrániť vnútornú slobodu.“

 

(emi)

FOTO: ĽUBO BECHNÝ

            EVA BACHLETOVÁ

 

 

DUŠAN TÓTH:  Ak budeme mlčať,

                           prehovoria kamene...

 

Vážení účastníci Dištriktuálnych dní, 

milí spoluoltárni bratia a sestry,

je mi cťou, že vás môžem pozdraviť z tohto miesta. Som Slovák a evanjelický farár, ktorý žije už 50 rokov zahraničí. Aj napriek tomu pol storočiu sa cítim byť súčasťou cirkvi, v ktorej som bol pokrstený, konfirmovaný, v ktorej som vyštudoval teológiu, no nebol vysvätený. Nemohol som, lebo som odmietol spoluprácu s tými, ktorí chceli cirkev umlčať. Pochopil som sa však, že ma Pán Boh poslal do zahraničia, aby som nemlčal.

Nedeľu, čo nedeľu som sa Vám prihováral zvesťou evanjelia prostredníctvom Rádia Slobodná Európa, aby som Vás posilňoval a uisťoval, že nie ste sami, že na Vás myslíme a za Vás sa modlíme. Za to ma vtedajšia politická vrchnosť odsúdila na 10 rokov väzenia v neprítomnosti a po roku nám spolu s manželkou odňali občianstvo za provokáciu a snahy zvrátiť pokojné budovanie socializmu. Vyškrtli nás z národa. 

Dnes nás však už nikto nemôže vyškrtnúť a prinútiť mlčať, lebo ak my budeme mlčať, kamene budú hovoriť a nevinné obete nás budú žalovať zo zbabelosti, že sme sa nedokázali postaviť na stranu pravdy a spravodlivosti aj v mene tých, ktorí už hovoriť nemôžu.

A tak tu stojím, aby som si uctil pamiatku a žiadal o odpustenie od nevinných obetí našich židovských bratov, ktorých sme dovolili vyviezť do koncentračných táborov, na ktorých utrpení a smrti sa mnohí naši spoluobčania hanebne podieľali. 

Ich bolesť najlepšie pochopíme ak sa započúvame do dialógu, ktorý napísal básnik Milan Richter:

- Kam pán inžinier, kam, na hroby?

- Na hroby, pán sused.  Máme tam mamičku, aj brat mi tam leží a ženina neter, vlani sme ju pochovali, sedemnásť mala, vraj leukémia.  A vy, pán sused?    

- Domov.  Rýchle sa teraz stmieva.  A ja najradšej doma...

- Na hroboch ste už boli?

- Nemám hroby. Žena mi ušla, dávno, ako ráčite vedieť,  synovia ešte žijú, ale až v Kanade, veru v Kanade. Nemám hroby.

- A mamička, otecko, bratia, starí rodičia, kde vám tí ležia?

- V osvienčimskom vzduchu, tam, vo vzduchu ležia.

Stojím tu ako svedok bolesti stoviek spoluobčanov, ktorí trpeli za svoju vieru počas komunistickej diktatúry, množstva kňazov, ktorí plnili väznice a ešte väčšieho množstva bohabojných služobníkov cirkvi, ktorí nemohli vykonávať službu, do ktorej sa cítili Hospodinom povolaní.

Zároveň tu stojím aj ako obeť neľudského komunistického režimu a prosím o odpustenie našich židovských bratov a obete komunizmu. Prosím milostivého a láskavého Boha aj v mene tých, ktorí sa zapredali, ktorí zradili princípy našej viery a svoju vinu si priznávajú.

Dnes sa ľudským nedokonalým spôsobom snažíme vyrovnať s hroznou minulosťou. Verím však, že bez úprimného priznania si viny a vrúcnej prosby o odpustenie nemôžeme začať proces uzdravovania a obrody cirkvi.

Tento vzácny čin Služieb Božích Zmierenia je akýmsi hraničným kameňom úprimného ospravedlnenia za spáchané krivdy minulosti, o čom brilantne hovorí dnešné vyhlásenie.

Ďakujem Vám, že ste prijali túto myšlienku, ďakujem všetkým, ktorí sa aktívne podieľate na tomto podujatí a nakoniec, ďakujem za to, že ste mi dali možnosť Vás pozdraviť.

 

V Jeho službe

Dušan Tóth, reverend

Poprad 16. 9. 2018, Služby Božie Zmierenia

 

 

Spoločné vyhlásenie ku Dňu zmierenia

Dištriktuálny deň VD ECAV 2018, Poprad

 

My, členovia ECAV na Slovensku, zídení na Dištriktuálnom dni dňa 16. septembra 2018 v Poprade pri príležitosti viacerých významných – „osmičkových“ – jubileí novodobej histórie národa a cirkvi, s vďačnosťou mysliac na všetkých tých, ktorí s odvahou a úprimnou vierou v dobro sa dokázali postaviť zlu v totalitných časoch, vedomí si však aj svojej slabosti a pochybení, s túžbou ospravedlniť sa za priestupky a previnenia, ktoré spôsobili v radoch evanjelickej cirkvi, či v radoch iných cirkví a náboženských spoločenstiev i neveriacim mnoho bolesti a zármutku, vyhlasujeme:

Zišli sme sa v Poprade, v podtatranskom meste, ktoré živo pripomína historickú traumu Slovákov, známu ako židovský holokaust. Z popradskej železničnej stanice bol dňa 25. marca v roku 1942  vypravený prvý vlak s tisíckou žien a dievčat, neskôr ďalšie s tisíckami našich židovských spoluobčanov do Osvienčimu, kde väčšina z nich zomrela potupnou smrťou. Stalo sa tak nielen v dôsledku krutosti nacistickej vražednej mašinérie, ale aj prijatím najtvrdších protižidovských zákonov vojnovej Slovenskej republiky, ktoré do praxe bolestne uviedla Hlinkova garda. V Osvienčime, v Brezinke a v ďalších koncentračných táboroch zomrelo viac ako 66 000 slovenských Židov, okolo 50 percent židovského obyvateľstva na Slovensku. Práve preto z Popradu znie náš ospravedlňujúci hlas.

Sme vďační za to, že proti týmto zákonom odvážne vystúpili evanjelickí biskupi, menovite Vladimír Pavel Čobrda, Samuel Štefan Osuský, Fedor Fridrich Ruppeldt, ale i ďalší duchovní i laickí predstavitelia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, ktorí boli – spolu s viacerými evanjelickými duchovnými – za svoje politické postoje a verejné vyhlásenia proti Hlinkovej garde, ako aj účasť v Slovenskom národnom povstaní, uväznení a umučení.

Sme vďační, že v našich evanjelických radoch sa zrodil veľký počet spravodlivých medzi národmi, duchovných i laikov, ktorí riskovali svoje vlastné životy i životy svojich rodín, aby zachránili prenasledovaných Židov alebo im preukázali milosrdenstvo.

Dielo spravodlivých zachraňujúce životy a zdravie starých i mladých, zvlášť detí, pozná nielen Slovensko, ale aj pamätník Yad Vashem v Jeruzaleme i celý svet.

Nezabúdame na vás, spravodliví medzi národmi. Stali ste sa vzorom milosrdenstva, odvahy a nezištnej pomáhajúcej lásky.

Napriek tomu s bolesťou v srdci priznávame, že  sme vo svojich postojoch nie vždy poslúchli Ježišove príkazy milovať svojich blížnych ako seba samých. Nechali sme sa neraz premôcť strachom z vojnového besnenia. Politickú a spoločenskú tragédiu viacerí nechceli vidieť.

Dokonca niektorí sa zúčastnili na nenávistnej protižidovskej propagande alebo na neľudskom arizovaní židovského majetku.

Nielen počas Slovenského štátu sme sa mnohí mlčky prizerali na protižidovské ťaženie, ale i v nasledujúcich obdobiach sme boli a dodnes sme svedkami recidívy. Protižidovské pogromy, masový exodus Židov po roku 1945, ktorí s nami žili tisíc rokov, rúcanie synagóg, nivočenie židovských cintorínov, pomníkov i pamätníkov vrátane niektorých antisemitských postojov slovenských politikov, nie sú ničím iným, ako prejavom nostalgie časti nášho obyvateľstva za dobou prenasledovania, hrozných popradských deportácii a nemilosrdných koncentračných táborov.

Sme presvedčení, že toto všetko sa nemalo stať, poškodilo to nielen naše meno, naše svedomie, ale sťažilo to hlavné, čo je naším poslaním –  a to je kresťanstvo pevné v nasledovaní Pána Ježiša Krista v láske k ľuďom a všetkým sveta národom.

Prijmite, prosíme, vážení židovskí spoluobčania, slovo ospravedlnenia a ruku zmierenia. 

Veríme, že naše vzťahy budú budované a rozvíjané v úcte, podľa slov Písma v Desatore, ktoré nás zjednocuje v úcte k životu, zakazuje vraždiť, krivo svedčiť a siahnuť na dom či majetok svojich blížnych.

Šalom!

Pokoj vám i nám, židovskí priatelia, starší bratia a sestry vo viere!

 

Dnes – v roku 100. výročia zrodu demokratickej Československej republiky – príchodu politickej slobody a nezávislosti, s hlbokou úctou a vďakou myslíme na tých, ktorí stáli pri jej zrode a ktorí zvlášť v čase nástupu novej totality v podobe komunistického režimu dokázali s odvahou viery čeliť  hrozbám komunistických väzenských táborov, Valdíc, Jáchymova alebo Ilavy, či iným podobám krutého prenasledovania.

Mnohí v zápase o zachovanie tváre cirkvi vzdorovali. Známe sú nebojácne hlasy slovenských evanjelikov, ktoré dokázali poukázať na vinu ľudskej genocídy priamo do tváre Hitlerovi i Stalinovi, verejnosť pozná a pamätá si dokumenty o neohrozenosti našich biskupov, duchovných i laikov, ktorú prejavili na svetských súdoch a vo väzeniach. Napriek tomu sa niektorí v cirkvi dopustili vážnych chýb a omylov.

V našich evanjelických radoch sa našli členovia, ktorí vstúpili do komunistickej strany s ateistickým programom. Lákala ich moc v cirkvi, kariéra či iný zištný záujem. Milovali postavenie viac ako Krista. Nezastali sa trpiacich, prenasledovaných a väznených príslušníkov svojej cirkvi.

Mnohí evanjelici laici tak učinili v bludnom presvedčení, že prispejú k spravodlivejšiemu usporiadaniu sveta.

Viacerí z duchovných i laikov sa dokonca zaviazali slúžiť tajnej zbrani komunistického štátu, Štátnej bezpečnosti.

Niektorí z presvedčenia, ktoré bolo hlbokým omylom a osobnou tragédiou.

Iní sa do bezpečnostnej siete zamotali v strachu pred prenasledovaním, v úsilí zachrániť rodinu, deti, neškodiť pritom cirkevným zborom, bratom a sestrám.

Po páde komunistického režimu mnohí prežili ťažkú traumu, iní sa to, čo zažili, snažili skrývať a niektorí svoje zlyhanie odmietali.

Na jedno i druhé je účinný liek: otvorené vyznanie a priznanie chýb, omylov i vážnych hriechov, je to úprimná žiadosť o odpustenie a verejné zmierenie.

Kajúca  služba Pánovi a blížnym.

Naše ospravedlnenie, zmierenie a objatie je zvlášť dôležité voči verným nasledovníkom Ježiša Krista – Pánovým svedkom, ktorí nezradili kresťanstvo, ktorí pevným krokom vstupovali do väzenských brán, s nádejou v zranenom srdci opúšťali poslanie duchovných v evanjelických zboroch, v ktorých stratili štátny súhlas k duchovnej službe.

Tí, ktorí po návrate z väzenia trpezlivo navštevovali desiatky podnikov, kde neraz márne hľadali prijatie na svetské zamestnanie. 

Stali sa z nich druhoradí občania, v bezprávnom postavení bolestne, v ťažkých podmienkach a v materiálnom nedostatku prežívali stav spoločenskej izolácie.

V komunistickom raji prežili – obrazne povedané – peklo na zemi.

A my sme sa im dodnes poriadne neospravedlnili.

Dôrazne sme neocenili ich službu a oddanosť kresťanstvu.

Málo sme urobili, aby sme spoznali ich osobné osudy a príbehy, aby sa mohli stať príkladom pre budovanie charakteru evanjelickej cirkvi a viery tak, ako ho vzbudzovali dávni neohrození svedkovia viery.

Činíme tak dnes s pohnutým srdcom a túžime činiť tak i naďalej. Konať podobne ako oni.

Ospravedlňujeme sa v mene cirkvi všetkým prenasledovaným, ako aj pozostalým rodinám poškodených kňazov a laikov, a prosíme, aby Všemohúci Boh zahojil ich pretrvávajúcu bolesť a naplnil ich životy radosťou a požehnaním.

Odpusťte nám, bratia a sestry!

 

Písmo i dejiny nás učia:

Pravda o prenasledovaní a krivdách nezostane skrytá. Preto ju ctime. Zverejňujme.

Zápasme o ňu.

Držme ju vysoko, ako nás učili naši vodcovia.

Tak sa ocitneme vo  svetle večnej spravodlivosti, objíme nás sám Hospodin.

Tak obnovíme a očistíme cirkev, postihnutú rozličnými hriechmi, zvlášť bezohľadnosťou, v ktorej nieto lásky.

Odstránime spomedzi nás autoritársku panovačnosť, povýšenosť a ľahostajnosť.

Budeme bratmi a sestrami.

Milujme domácich viery i pútnikov, najmä zranených a bezmocných.

Prinášajme Evanjelium do nemocníc a väzníc nešťastným a opusteným.

Posilníme tým našu vieru. 

Vykročíme na chodník spravodlivých, ktorý je ako úsvit, ktorého jas rastie do bieleho dňa.

Buďme vernými kresťanmi, oddanými učeníkmi Ježiša Krista.

 

Poprad, 16. septembra 2018  

Účastníci Dištriktuálneho dňa Východného dištriktu ECAV    

Fotogaléria

Počet zobrazení: 206x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line