S Nastenkou na večné časy!

hlavná foto
Trvanie: 09.02.2014
Miesto: Soči
Mesto/obec: Soči - Bratislava
Štát: Rusko

Netuctový príbeh odsotenej ruskej Popolušky, ktorú vlastní vymkli uprostred sezóny 2006/2007 z biatlonového raja iba preto, že pre ženu žila najradostnejšie očakávanie v požehnanom stave, a teda sa pre „zbornú“ javila ako neperspektívna, roztancoval už pred štyrmi rokmi v Slovenskom dome na XXI. zimných olympijských hrách vo Vancouveri 2010 pre nás nečakanú a neslýchanú medailovú kalinku.  V drámach hôr Whistleru si matka vtedy bezmála trojročného Jeliseja v tortúre bežeckej stopy a zatajeného dychu na strelnici podmanila dvoma vzácnymi olympijskými kovmi Slovensko.

Vďaka Ruske zo sibírskej Ťumeni, ktorá vo Vancouveri hrdo na stupňoch víťazov spievala o tom, ako sa nad Tatrou blýska, sme sa na piatych hrách pod bielymi kruhmi v ére samostatného Slovenska dočkali vtedy prvého zlata. Písal sa 13. február 2010, keď Kuzminová naštartovala strhujúci slovenský príbeh Nastenky. Aby o štyri roky - v nedeľu 9. februára 2014 – pridala vari ešte impozantnejšie zlaté pokračovanie: v šprinte na 7,5 km sa blysla bravúrou, aká sa v biatlone málokedy vidí. Obhajoba zlata v rovnakej biatlonovej disciplíne na dvoch hrách po sebe ju vyšvihla na piedestál osobností, ba až legiend tohto mimoriadne náročného a pre divákov aj nezvyčajne pôsobivého „televízneho“ športu. Vďaka Anastasie Kuzminovej sa Slovensko hneď v prvom olympijskom víkende naladilo v Soči na skvostnú medailovú nôtu. Bodaj by mala ešte ďalšie rezké pokračovania v ligotavých kupletoch...

Soči 2014: Nastina bravúra po bezchybnej streľbe

Kuzminová podala v nedeľu podvečer v biatlonovom kompexe Laura suverénny výkon v bežeckej časti aj na strelnici a obhájila zlato spred štyroch rokov. Dvadsaťdeväťročná rodáčka z ruského Ťumenu zvíťazila s úctyhodným náskokom 19,9 s pred Ruskou Oľgou Viluchinovou. Bronzovú medailu si vybojovala Ukrajinka Vita Semerenková s odstupom 21,7 s. Všetky tri medailistky sa blysli čistou streľbou.

„Chcem sa poďakovať celému Slovensku. Počas tejto sezóny som sa trápila so streľbou. Veľmi ďakujem všetkým, ktorí nám verili, ďakujem fanúšikom z celého srdca,“ uviedla Nasťa Kuzminová v prvom bleskovom rozhovore pre RTVS pri odchode z priestoru cieľa. „Stále si myslím, že sa mi to iba sníva, bojím sa prebudiť z tohto sna. V cieli som ešte nevedela, že budem určite prvá, štartovalo za mnou ešte veľa pretekárok. Verila som však, že ma už nevytlačia z prvej trojky. Chcela som dnes získať medailu,“ poznamenala Nasťa  a dodala: „Dlho sme v cieli čakali, až neskôr som si uvedomila, že už mi zostane zlato. Dnes mi vyšlo všetko, vravela som, že to príde v správnej chvíli.“

Anastasia Kuzminová, ktorá sa pripravuje pod vedením manžela Daniela a streleckého trénera Juraja Sanitru, si víťazstvom v šprinte vybojovala výbornú východiskovú pozíciu pred utorkovými stíhacími pretekmi (11.februára) , kde bude tiež adeptkou na jednu z medailí. Zároveň sa zapísala do histórie biatlonu tým, že ako prvá žena obhájila zlatú medailu v individuálnej disciplíne na zimných olympijských hrách. Ženské biatlonové preteky sú v programe ZOH od roku 1992, keď mali premiéru vo francúzskom Albertville.

„Neviem, či sa mám tešiť alebo vyroniť slzu. Rozhodla viera vo vlastné sily. Nasťa odviedla maximum po bežeckej stránke, ale najmä na strelnici ukázala to, čo som od nej očakával celú sezónu. Bola rýchla a presná, tie výstrely boli centrové na stred. Treba pochváliť aj servis, ktorý okolo nej pracoval, lebo aj lyže mala výborne pripravené. Touto druhou zlatou medailou vstúpila nielen do slovenskej, ale aj svetovej športovej histórie,“ uviedol v prvej reakcii pre RTVS tréner Juraj Sanitra.

Anastasia Kuzminová rozbehla cestu za obhajobou zlatej medaily veľmi dobre. V prvej streľbe v ľahu neminula ani jeden terč a na medzičase sa zaradila na druhé miesto päť sekúnd za Nemku Evi Sachenbacherovú-Stehleovú. Neskôr ju na tomto medzičase predstihla ešte jedna súperka, ale pre zverenku trénera Juraja Sanitru bolo podstatné, že si udržala nervy aj na druhej streleckej položke v stoji a opäť vybielila všetky terče.

Na medzičase po druhej streľbe už viedla s vyše polminútovým náskokom pred konkurenciou. Tento náskok si udržala až do cieľa, ale keďže slovenská reprezentantka štartovala s číslom 33, v tom čase bolo na trati ešte veľa jej súperiek. Ani jedna z nich sa však po bežeckej stránke ku Kuzminovej nepriblížila, a celkový náskok v cieli mala úspešná obhajkyňa zlata takmer 20 sekúnd pred Ruskou Viluchinovou.

Slovensko získalo od roku 1993 na zimných olympiádach štyri medaily: Radoslav Židek má striebro z Turína 2006. Anastasia Kuzminová zlato a striebro z Vancouveru 2010 a Pavol Hurajt z rovnakej olympiády bronz.

 

Ako ruské srdce bije za Slovensko

Príjemné žieňa pred kamerami s pôsobivým ruským akcentom v lahodne zmäkčenej slovenčine lámalo v nedeľu 9. februára 2014 opäť raz, podobne ako pred štyrmi rokmi cez Atlantik, fanúšikovské srdcia. Epitetám o „biatlonovej hviezde“ hier a „našej Nastenke“ nebolo konca. Kým Anastasia Kuzminová, 29-ročná absolventka Právnického inštitútu z naftárskeho 600-tisícového mesta Ťumeň, s obdivuhodne vžitým sebavedomím, tak typickým pre odchovancov ruskej športovej školy, rozdávala s nenútenými úsmevmi priehrštia vďaky.

Fakt, že sa pred štyrmi rokmi vo Vancouveri ušli aj vysokým štátnym inštitúciám, dokonca ministrovi rezortu, neberme ako vtieranie sa do priazne. Nebyť expresnej práce top-úradníkov, sotva by sa – akoby z večera na ráno – dočkala Nasťa slovenského pasu. Veď kým v septembri 2007 si ešte iba plánovala pri jednej z prvých návštev Slovenska s manželom Danielom, ako si zariadia ich trojizbový byt na sídlisku Sásová v Banskej Bystrici, v decembri o rok na to po maratóne rokovaní - tu s biatlonovými, tam zasa so štátnymi ruskými a slovenskými úradmi, sa 180-cm vysoká, dokonale atleticky vyšportovaná plavovláska s anjelským úsmevom, tešila svojej novej vlasti.

Nik jej nevnucoval pozývací list, nelákal ju na post športovej výnimočnosti, tobôž na financie podvyživeného športu pod Tatrami. Ponúkla sa a prišla sama. Najmä po tom, čo generalita slovenského biatlonu v čele s Jurajom Sanitrom, intuitívne cítiacim súvislosti aj „za rohom“, nepremeškala okamih športového tokania. Slovanská vzájomnosť brnkla na vhodne naladené struny z oboch strán, pričom Nasťu pod Urpín podvedome priťahovala aj výzva, že sa musí vzoprieť športovej i ľudskej skrivodlivosti.

Jej manžel Daniel, rodák z Petropavlovska na Kamčatke, s ktorým sa do seba zahľadeli v kabínkovej lanovke počas cesty na ľadovec v rakúskom Dachsteine v ktorýsi októbrový deň 2005, sa dušoval, že inak to ani nemohlo byť. Kedysi špičková svetová juniorská biatlonistka má predsa v génoch celej jej rodiny (lyžovať začala pod dohľadom matky a otca, jej brat Anton Šipulin reprezentoval Rusko už vo Vancouveri, ako aj teraz v Soči v biatlone), prorokované právo na úspech. Len jej dať šancu!

Prvá - a životná - prišla, keď Daniel Kuzmin, ruský Žid, podnikajúci v Banskej Bystrici, ktorú si zamiloval už pred desiatimi rokmi aj cez svoje lyžiarske dotyky s Bielou stopou SNP, aby potom reprezentoval v behu na lyžiach Izrael, požiadal Nasťu o ruku. Neodmietla. Láska, ktorú spečatili v rozpuku jari 2007 manželstvom, zrodila drahokam, o ktorom Nasťa už aj počas nekonečných seansov s médiami vo Vancouvri rozprávala aspoň tak často a s takým zápalom ako o svojich medailách. Narodenie synčeka Jeliseja v júni spomínaného roku dáva totiž v emóciách svojej trinástej komnaty nad všetky radosti. Koľko ich len bolo počas ešte ani nenaplnených troch rokov jej života po boku Daniela - manžela, trénera, manažéra, ochrancu. A koľké po Vancouvri mali ešte iba prísť...

Pred závideniahodne ľúbiacou sa dvojicou po tom, čo na Nový rok 2009  nalievala Nasťa „igristoje“ už ako občianka a reprezentantka Slovenska, sa pred gurmánkou, ktorá chuť  bryndzových halušiek medzitým stihla „exportovať“ za Ural, roztvoril nový svet. Nasťu ohromne pohltila túžba realizovať sa v biatlonovej stope. Prišli úspechy - striebro na MS 2009 v juhokórejskom Pchjongčangu, zlaté medaily na ME, skvostné 5. miesto v prestížnej ankete o Najlepšieho športovca Slovenska 2009...

Viac si ju začali všímať médiá, okolie. Nikdy o tom nehovorila, možno až vo Vancouvri, keď hladkala senzačnú zlatú medailu či po nej ďalšiu – striebornú,  ale od prvých kontaktov s blízkymi ľuďmi na sídlisku Sásová, z ktorých sálala žičlivosť, Nasťa akoby cítila nesplatený dlh. O to viac zatúžila po maximálnej sebarealizácii v bielej stope s puškou na pleci. Z vďaky za  vľúdne prijatie v novej vlasti, na ktoré nenachádza slov vari ani v rodnej ruštine.

 „Spolovice som Ruska, veď odtiaľ pochádzam. To ani nikdy nezapriem, sú to moje korene. Ale cítim sa ako Slovenka, hoci tu žijem iba tretí rok. Slovensko mi veľmi pomohlo, som mu vďačná. Cítim aj vnútorne, že sem patrím. Keby som sa sem nepresťahovala, nikdy by sa mi nepodarilo vrátiť po materskej k športu v takejto forme a dosiahnuť triumfy. Mám tu pokojnejšie zázemie, žičlivých ľudí. Tu môžem chodiť na sústredenia spolu s manželom a synom - a mne na rodine tak veľmi záleží...,“ vyznávala sa Nasťa, pričom s citlivosťou rozvíjala slová o vzťahu kjej novej vlasti: „ Do Slovenska som sa zamilovala hneď prvým dotykom, pohľadom. Je tu nádherná príroda a dobrí ľudia. Najmä tí v mojom blízkom okolí vedia, kto som. To, že sa ma na ulici pýtajú, či nie som tá a tá športovkyňa, sa mi doteraz nestávalo príliš často. Vždy ma to ale potešilo. Teraz ma zrejme budú zdraviť viacerí. Musím sa na to pripraviť. Aj popularita, nech je akokoľvek príjemná,  odčerpáva energiu, čas. Musím sa s ňou naučiť žiť. Viem, že to zvládnem. Už aj preto, že som naplnená šťastím a hrdosťou, že som všetkých ľudí na Slovensku potešila medailami!“

 

ANASTASIA KUZMINOVÁ

vek: 29 rokov
dátum narodenia: 28. augusta 1984 v Ťumeni (Ruská federácia)
disciplína: biatlon, venuje sa mu od roku 1999
výška: 180 cm
hmotnosť: 68 kg
bydlisko: Banská Bystrica
stav: vydatá, manžel Daniel, syn Jelisej (7 rokov)
povolanie: športová inštruktorka
klub: VŠC Dukla Banská Bystrica
tréneri: Daniel Kuzmin a Juraj Sanitra (osobní tréneri)
záľuby: rodina, varenie, hudba
zaujímavosť: víťazka ankety Športovec roka 2010, 5. miesto v ankete Športovec roka 2009

 

Prišli z Východu, za menom značka SVK

Príbeh Anastasie Kuzminovej nie je v kontexte športovcov z Ruska či bývalého Sovietskeho zväzu ojedinelým. Naopak, zvučné mená z ďalších športov iba potvrdzujú, že Slovensko si – tak pre polohu, keďže sme „bližším oknom do Európy“, vyššiu kvalitu života, ako aj pre blízky faktor ľudského povahového i zvykového naturelu, bez problémov osvojili ako novú vlasť.

Kým kedysi prvou medailovou „lastovičkou“ bola stolná tenistka Vaľa Popovová, ani ďalší, hoci v drese s dvojkrížom „nemedailisti“, neboli bezvýznamní. Veď atlétka Galina Čisťjakovová (rodáčka z ukrajinského Izmailu dostala slovenský pas v roku 1996, žije v Bratislave s manželom a trénerom Alexandrom Beskrovným, ich dcéra Irina reprezentovala SR v trojskoku, pričom  Beskrovnyj prilákal na Slovensko od roku 2005 aj trojskokana a ďalšieho reprezentanta Slovenska Dmitrija Vaľukeviča...) dodnes drží z roku 1988, keď reprezentovala ZSSR, svetový rekord v skoku do diaľky žien výkonom 752 cm! Ktoré hviezdy z „Východu“ – teda niekdajšieho „sojuzu“ a súčasného Ruska vybojovali medaily na OH, MS či ME pre Slovensko?

Valentina Popovová – stolná tenistka je rodáčkou z azerbajdžanského Sumgaitu, občianstvo SR získala v roku 1991. V roku 1994 na ME s Jaromírom Truksom získala bronz v zmiešanej štvorhre, dnes pôsobí ako trénerka.

Rodion Kertanti – je priekopníkom slávnej osetskej školy voľnoštýliarov u nás. Zápasník získal občianstvo SR v roku 1996, aby vzápätí vybojoval na ME striebro. Následne pôsobil ako tréner reprezentácie SR.

David Musuľbes – rodák z Vladikavkazu, centra Severného Osetska, odhadol, že napriek zlatu z OH 2000 v tíme “zbornej“ isté miesto. Musuľbes pozlátil so slovenským pasom žinenku na ME 2008, v Pekingu na OH 2008 získal bronz.

Sergej Movsesjan – pôvodom Armén sa narodil v gruzínskom Tbilisi. Hoci s rodinou žije v českých Pardubiciach, rozhodol sa v roku 2002 pre slovenský pas. V roku 2009 vybojoval na ME v Plovdive za šachovnicou so skratkou SVK za menom 2. miesto.

Anastasia Kuzminová – prvá zlatá medailistka samostatnej SR na zimných olympiádach, zároveň aj naša najúspešnejšia medailistka na ZOH. S čerstvým zlatom v Soči z nedele 9. februára 2014 rozšírila zbierku svojich medailí zo ZOH pre Slovensko na tri – dva najligotavejšie zlaté kovy a jedno striebro!

 

ĽUDO POMICHAL

 

Slovenské odozvy uznania a obdivu

Prirodzene, že po excelentnom výkone Anastasie Kuzminovej sa doslova roztrhlo vrece gratulácií. Z tých najzaujímavejších, tak ako ich priniesli tlačové agentúry či portály slovenských denníkov, vyberáme.

Miroslav Lajčák (šéf slovenskej diplomacie): „Gratulujem Vám k neuveriteľnému finišu a zopakovaniu nádherného úspechu z Vancouveru! Som na Vás pyšný.“

Martin Glváč (minister obrany SR) zablahoželal členke Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica Kuzminovej takto: „Nasťa dokázala, že patrí k svetovej špičke. Myslím si, že krajší darček k tridsiatke, ktorú v tomto roku oslávi, si ani nemohla priať.“

Peter Sagan (slovenský cyklista a Športovec roka SR 2013): „Skvelé Anastasia Kuzminová! Blahoželám ti k zlatej olympijskej medaile.“

Michal Martikán (päťnásobný medailista z OH 1996 – 2012 vo vodnom slalome): „Je to skvelé, čo Anastasia v Soči dokázala. Jej výkon som sledoval v televízii, na diaľku som jej veľmi držal palce. Priznám sa, že počas sezóny som jej výkony nesledoval, nemal som kedy. Z komentárov v televízii, ktoré som počul pred Soči, som vedel, že sa jej nedarilo v streľbe. Preto som veľmi rád, že to Anastasii teraz tak perfektne vyšlo. Som rád, že tak skvele obhájila olympijské zlato, čo nie je vôbec jednoduché. Urobila nám všetkým veľkú radosť. Gratulujem jej k tomuto veľkému úspechu a držím palce do ďalších súťaží.“

Pavol Hochschorner (štvornásobný olympijský medailista z OH 2000 – 2012 vo vodnom slalome): „Fantastické! Už to doma oslavujeme. Jasné, že je to výnimočný úspech. To, čo dokázala Anastasia v Soči, je senzácia. Verím, že takýto krásny výsledok potešil všetkých slovenských priaznivcov. Fantastický výkon i výsledok. Som nadšený, že jej to vyšlo.“

Dušan Galis (poslanec NR SR, splnomocnenec vlády SR pre telesnú kultúru a šport, bývalý československý futbalový reprezentant, majster Európy 1976 v Belehrade): „Do Soči posielam Nasti veľkú gratuláciu a obdiv. Dosiahla výnimočný úspech, ktorý si treba veľmi vážiť. Kuzminová pred týmito zimnými olympijskými hrami patrila k športovcom, od ktorých sa čakala niektorá z medailí. Ale, že to bude zlatá, to čakal málokto. Dokázať obhájiť prvenstvo na olympijských hrách je naozaj výnimočný úspech. Presadiť sa v takej kvalitnej svetovej konkurencii, aká sa teraz zišla v Soči, je jednoznačne fantastický úspech. To si treba v každom prípade veľmi vážiť a ctiť."

Ján Filc (bývalý tréner slovenskej hokejovej reprezentácie, ktorých priviedol k titulu majstrov sveta v Göteborgu 2002): „Veľká gratulácia odo mňa pre Nasťu a jej najbližšie okolie. Všetci odviedli naozaj výbornú prácu. Dokázať zopakovať prvenstvo na olympijských hrách je naozaj výnimočný úspech. Som presvedčený, že jej úspešná obhajoba sa zapíše nie iba do dejín slovenského športu, ale aj do histórie svetového biatlonu. To, čo dokázala, je jednoducho fantázia.“

Dominik Hrbatý (tenisový reprezentant, slovenský Športovec roka 2005): „Nasťa Kuzminová je veľká šampiónka! Vždy sa vie fantasticky pripraviť na najdôležitejšie preteky celej sezóny, to dokáže iba naozajstná šampiónka. Nasti patrí odo mňa veľká gratulácia.“

Jozef Golonka (hokejová legenda, strieborný kapitán čs. mužstva zo ZOH 1968 v Grenoble): „Samozrejme, preteky som pozeral. Myslím si, že má v správnom čase správnu formu, je naozaj dobre pripravená. Toto je úžasný historický výsledok aj zo svetového hľadiska. V priebehu štyroch rokov získala dve zlaté medaily na dvoch olympiádach, čo sa málokomu podarí. Výsledok je nadštandardný, vojde do dejín svetového biatlonu. Gratulujem jej, naozaj niečo neskutočné. Ťažko to vôbec slovami opísať. Všetci musíme byť hrdí, že máme takú športovkyňu a reprezentuje práve našu krajinu.“

Dárius Rusnák (bývalý československý hokejový reprezentant, kapitán majstrov sveta 1985 v Prahe): „Som nesmierne šťastný, že to Nasťa v Soči dokázala. Celá moja rodina je nadšená z jej víťazstva. Spolu s manželkou a synom sme výskali od šťastia pri televízore. Je to fantastický úspech slovenského športu. Vedel som, samozrejme, že Nasťa patrila k horúcim slovenským želiezkam v ohni, ale že to bude zlatá medaila, to som naozaj nečakal. Kuzminová si to však zaslúži. Ona je fakt dobrá. Klobúk dolu pred jej výkonom!“

 

Médiá v zahraničí o triumfe Kuzminovej

SID (Nemecko): „Biatlonistka Kuzminová deklasovala konkurenciu. Anastasia Kuzminová a potom dlho nič. Slovenská reprezentantka suverénnym víťazstvom zopakovala zlatý úspech v šprinte z Vancouveru 2010.“

AP (USA): „Kuzminová strieľala bezchybne a vďaka výbornému bežeckému výkonu si zopakovala víťazstvo v šprinte po štyroch rokoch. Je to zároveň jej tretia medaila zo zimných olympijských hier.“

Gazeta (Rusko): „Anastasia Kuzminová sa stala prvou ženou v histórii, ktorá zopakovala v biatlone svoje olympijské víťazstvo. A obe tieto zlaté medaily vybojovala rodáčka z Ťumenu pre Slovensko.“

ORF (Rakúsko): „Kuzminová má opäť zlato v dámskom šprinte. Úspešnú obhajobu víťazstva vybojovala bez streleckej chyby s náskokom 19,9 s.“

Gazeta (Poľsko): „Kuzminová je horká pilulka pre Rusov. Obhájila olympijskú zlatú v šprinte a už tretiu medailu získala táto rodená Ruska pre slovenské farby. Je ťažké uveriť, že Rusom sa kedysi nezmestila do kádra.“

idnes.cz (Česko): „Rýchly štart a ešte rýchlejší koniec všetkých nádejí. Tak vyzeral olympijský štart biatlonistiek v podaní českej jednotky Gabriely Soukalovej, ktorá pokazila prvú streľbu. Víťazstvo pre Slovensko vybojovala Anastasia Kuzminová.“

sportovninoviny.cz (Česko): „Českým biatlonistkám sa úvodný štart na olympijských hrách v Soči nevydaril. Zlato v pretekoch na 7,5 kilometra obhájila Anastasia Kuzminová a získala v Soči prvú medailu pre Slovensko.“

blesk.cz (Česko): „Biatlonistkám ušla v šprinte špička, prvé zlato oslavuje Slovensko.“

 

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 1399x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2018 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line