Ako ďalej, omladina Slovače v Maďarsku? Súvislosti, impulzy, nádeje

hlavn√° foto

Je symbolické, že práve v jednom z emblematických centier Slovákov v Maďarsku, v kraji pod Pilíšom, sa každoročne stretávajú Slováci zo všetkých kútov, obcí, miest a žúp Maďarska. Zväz Slovákov v Maďarsku, ktorý v diskusnom predadventnom  čase nastoľuje práve tu široko uchopiteľnú tému s otázkou Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?, si na tieto a im podobné dišputy vybral náležité miesto. S odstupom siedmich rokov poučného príbehu „Starého a Nového Slovenského domu“ sa totiž spája aj s novou kapitolou slovensko-maďarských vzťahov. Inak povedané - Mlynky a udalosti dovŕšené symbolickým štamprlíkom premiérov krajín počas otvorenia nového Strediska pilíšskych Slovákov v októbri pred tromi rokmi, sa stali istým priesečníkom vzťahov dvoch štátov k lepším časom. Zostáva veriť, že aj vo vzťahu domovskej krajiny našej Slovače v Maďarsku a jej štátnych orgánov k autochtónnej slovenskej menšine.

Zároveň sa stal Pilíš a Mlynky aj symbolom  otvorenej, priamej a nebojácnej (vo všetkej „želateľnej“ lojálnosti) slovenskosti. Slováci v Mlynkoch vtedy pred siedmimi rokmi ukázali zomknutosť vo viere, že to, čo činia, je spravodlivé a správne. Prejavili sebavedomie v hájení svojich záujmov, charakter sebauvedomovania sa Slovákov v Maďarsku. Za to im i dnes patrí uznanie a vďaka, zároveň ale aj apel, aby aj v budúcnosti  v podobnej vehementnej príčinlivosti a zásadovosti boli v otázke nastoľovania ich záujmov vo všetkej zodpovednosti k sebe samým v takomto oduševnení zodpovední a vytrvalí.

V kontexte toho, čo v Mlynkoch odznelo spoza rokovacieho stola, ale aj v kuloároch, sa mi ako jednému z účastníkov konferencie, sledujúc obsah a vystúpenia rečníkov aj počas jej predchádzajúcich ročníkov, predsa len žiada čosi dopovedať, nastoliť. Ak sú moje myšlienky v objemnejšom rozsahu, než je to v blogu zvyčajné, nech mi to čitateľ prepáči. Tak to cítim, inak mi nedá.

Vždy je príjemné a navzájom inšpirujúce ocitnúť sa medzi krajanmi, ktorých domovský štát susedí na najdlhšej hranici z pohľadu Slovenska - domoviny predkov a materskou krajinou Slovákov v Maďarsku. Práve dobré susedské vzťahy oboch našich štátov - Slovenska a Maďarska, pričom aj podľa politických lídrov označované za najlepšie za ostatné desaťročie, sú sľubnou východiskovou pozíciou, aby tamojší Slováci adekvátne zúročovali všetko doteraz na krajanskom poli dosiahnuté. A bolo toho nemálo. Tolerantné a vzájomne sa ľudsky, kultúrne i duchovne obohacujúce susedské národy Slovenska a Maďarska, vnímajúc skrze ne pupočnou šnúrou prepojené naše stáročné spoločné dejiny, v ktorých dozrel čas aj na vyzdvihovanie, pripomínanie a akceptáciu  prínosu viacerých našich výnimočných slovenských predkov v mozaike cností -  vrátane  spoločných slovensko-maďarských väzieb v Uhorsku, by v tomto duchu mali byť pre reprezentantov slovenskej menšiny v Maďarsku motivujúcim a mobilizačným  faktorom.  Sami najlepšie vedia, na koho, na aké osobnosti a udalosti politického, kultúrneho, duchovného, literárneho, ale aj vedeckého a vzdelanostného či vynálezcovského života Slovákov na území dnešného Maďarska, majú a môžu byť právom hrdí. Bolo ich neúrekom. S ich menami v prostrediach, v ktorých Slováci na území súčasného Maďarska významne prehovorili do života a histórie v rôznych oblastiach, by akiste vyrástli impozantné tabule slovenskej cti a slávy. Nech aj toto vedomie Slovákov v Maďarsku posilňuje a oduševňuje ich kroky i snahy.

Prečo to pripomínam? V nadväznosti na viaceré prospešné, ale historicky vzaté často, žiaľ, aj negatívne skúsenosti, je pre slovenské zadosťučinenie v  Maďarsku nevyhnutné, aby s ešte väčšou odhodlanosťou uchopili tamojší Slováci ľudský a intelektuálny potenciál naakumulovaný v tomto časopriestore v desiatkach generácií Slovákov. A hrdý odkaz predkov a zároveň i bremeno zodpovednosti za nespreneverenie sa ich jazykovým, kultúrnym a duchovným posolstvám pretavili do ľudského, hodnotového  i emotívneho efektu - hmatateľných prejavov prítomnosti a hlavne budúcnosti ich slovenskosti. 

Mám na mysli obsah a formy jej prezentácie, rozmer jej prínosu v prvom rade pre Slovákov v Maďarsku, ale zároveň aj pre väčšinový maďarský národ. Ten, ako z viacerých pozitívnych príkladov súžitia Maďarov a Slovákov vieme, vníma (možno až na niektoré „vybočenia“ z tejto normy vzájomného akceptovania sa...) slovenskú menšinu s pochopením. Navyše, ako vzájomne sa obohacujúci občiansko-spoločenský, ľudsko-hodnotový a kultúrno-duchovný fenomén.  Z hľadiska spolužitia a „spolu sa cítenia“ Slovákov – lojálnych občanov Maďarska, v dynamike vzťahov väčšinových národov voči národnostným či krajanským komunitám v Európe národov je to prirodzené, životne potrebné. Tak ako akceptácia väčšinovým maďarským národom "životaschopnej Slovače" v Maďarsku prostredníctvom jej aktivít v živote spolkov, organizácií, inštitúcií a vzdelávacích zariadení, v kultúrnej a mediálnej sfére či spoločenskom prínose jednotlivcov z radov Slovákov. Obojstranná ústretovosť bude preto len na prospech skvalitňovania vzťahov Slovenska a Maďarska pri plnení medzištátnych dohôd v oblasti podpory národnostných menšín.

Slovenská republika, rodná hruda  predkov Slovákov v Maďarsku okrem  plnenia celého radu dvojstranných zmlúv a dohôd s Maďarskom,  je prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí s čo najväčším porozumením pripravená podávať Slovákom v Maďarsku v rámci dotačného systému a ďalších zákonných a inštitucionálnych pravidiel pomocnú ruku. Teda priamo materiálnu, ale aj ľudskú a morálnu, vyplývajúcu z našej spoločnej národnej, jazykovej a kultúrnej identity, z genofondu našich predkov. Tak, aby zužitkovanie tejto pomoci pozitívne ovplyvňovalo rozvoj krajanského života Slovákov v Maďarsku. Či ide o naplnenie vzdelanostno-intelektuálnych a spoločensko-kultúrnych či duchovných ambícií, potrieb v záujmovom mimoškolskom živote detí a mládeže, aktivít na úrovni samosprávnych, zväzových a spolkových či kultúrno-umeleckých, ale aj  dôležitosti podpory a vytvorenia možností pre individuálne tvorivé prejavy v živote Slovákov v Maďarsku.

Kvalitu krajanského života Slovákov v Maďarsku ovplyvňujú aj priame formy rozvíjania cezhraničného a susedského, predovšetkým slovensko-slovenského dialógu, formujúceho národné povedomie a citový vzťah k Slovensku ako k materskej krajine.  Kľúčovú rolu tu okrem spolkových aktivít miestnych samospráv Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, organizácií Zväzu Slovákov v Maďarsku a ďalších spolkov a inštitúcií, zohráva spolupráca v oblasti vzdelávania detí a mládeže či doškoľovania pedagógov škôl v pôsobnosti Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, ako aj pedagógov zo škôl, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet. A to nielen s relevantnými inštitúciami zastrešenými Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, ale aj priamo so školami na Slovensku.

Potenciál rozvoja slovenskosti predstavujú aj projekty kultúrneho, informačného a mediálneho charakteru, spoločné zámery partnerských miest a obcí Maďarska a Slovenska či zintenzívnenie takejto spolupráce vďaka ústretovosti slovenských samosprávnych krajov. Viaceré organizácie a spolky Slovákov v Maďarsku a miestne samosprávy majú v tejto oblasti pozitívne skúsenosti. Veď spoznávanie Slovenska, každá jeho návšteva čo i len na pár dní, možnosť stretnúť sa s rodákmi, pozhovárať sa s nimi, prežiť vzájomnosťou naplnené okamihy – to je, nazdávam sa, pre našich krajanov z Maďarska zakaždým sviatok, pri ktorom najväčšmi pookrejú.

Čo je podstatné, prichádza k emotívnemu prepojeniu, možno natrvalo sa zakladá pozitívny vzťah ku všetkému slovenskému. Pocitovosť, ktorá sa rozvíja individuálne, v miere potrieb i túžob každého Slováka z Maďarska, ktorý cíti vzťah k materskej krajine, je fundamentom k umocňovaniu slovenskosti a k jej prirodzenému šíreniu v rodine, v kruhu priateľov. Nás na Slovensku teší, že v stále väčšom počte prichádzajú Slováci z Maďarska organizovane i individuálne na rôzne folklórne slávnosti, kultúrne podujatia počas celého roka, vrátane Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve s programovou účasťou krajanov v organizačnej pôsobnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ale aj návštevy krajanov z Maďarska k potomkom svojich rodinných príbuzných, ešte z rokov repatriácie 1946-1948,  stretnutia s blízkymi a často aj novými priateľmi – to je cesta, ktorá môže byť prímerom aj pre mladé generácie Slovákov v Maďarsku.

Dovolím si preto obrátiť pozornosť na súvislosti udržania slovenskosti práve vo vzťahu k najmladšej generácii. Ide totiž o oblasť, ktorá je určujúcou z pohľadu perspektív životaschopnosti slovenskej menšiny naprieč Maďarskom. Zámerne vravím - naprieč krajinou, od severu na juh, od západu na východ. Poznamenám, že najmä rozptýlenosť a vzdialenosti, keďže Slováci v Maďarsku žijú dnes vo viac ako stovke miest a obcí v 11 župách krajiny, sú z pochopiteľných časových i finančných dôvodov neraz objektívnou brzdou ich kompaktnosti. Tým aj akcieschopnosti, jazykovej i mentálnej súdržnosti a prináležitosti, vari aj plnohodnotnejšieho obsahu podujatí. 

V plnom význame problému sa to dotýka školskej a dospievajúcej - dorastovej generácie Slovákov v Maďarsku. Ak hovoríme o potenciáli slovenskej omladiny v Maďarsku, mám na zreteli už deti predškolského veku, ďalej školskú mládež v základných a stredných školách, ako aj ďalších - študujúcich vysokoškolákov či profesijne sa formujúcich produktívnych mladých ľudí v prostrediach slovenskej menšiny.

Ako sa vyvíjajú nové generácie Slovákov v Maďarsku? Dostávajú do vienka slovenskosť v širšom ponímaní od kolísky? Je hybnou silou slovenského sebauvedomovania sa rodinné prostredie? Alebo všetko zostáva na pleciach učiteľov, školy? A keď už, ako zvládajú túto ťarchu zodpovednosti?

  • Kedy a či sa v 21. storočí, poznačenom internetovou skratkou, príťažlivosťou angličtiny a množstvom iných príležitostí a záujmov, prihovárajú deťom matka, otec či starí rodičia aj po slovensky? Začuť ešte v rodinách slovenskú riekanku, Dobšinského rozprávku? 
  • Objaví sa kde-tu v knižnici mladých rodín Rúfusova či Smrekova zbierka básní? Kde sa začína a kde končí snaha rodičov, alebo aspoň jedného z nich v jazykovo zmiešaných manželstvách, ohýbať deti, kým sú ešte Janko či Marienka, už tým, že ich zavedú, ak taká možnosť je - do slovenskej škôlky?
  • Hľadajú možnosť v širšom zábere počuť mladí ľudia z médií slovenské slovo - okrem národnostného vysielania verejnoprávnej Maďarskej televízie (vôbec nie v prijateľnom vysielacom čase...) a rádia?
  • Do akej miery žiaci vyšších ročníkov základných škôl či gymnazisti v Budapešti a Békešskej Čabe vyhľadávajú na internete možnosti načúvať slovenským reláciám, pripútať sa k reči, k textom slovenskej populárnej piesne? Majú na to vôbec možnosť, šancu?
  • Objavujú a zabezpečujú si Slováci v Maďarsku dostupnosť programov verejnoprávnej RTVS individuálne, keďže kvôli finančným nákladom a nastaveniam autorských práv im ich materská krajina doteraz nedokázala sprístupniť?
  • Prevláda slovenčina pri rodinných stretnutiach v prostrediach, kde ešte v minulej generácii bola samozrejmá?
  •  Zhovárajú sa mladí ľudia z rodín preniknutých slovenskosťou – v jazyku i tradíciách – so snahou držať debatu v slovenčine, nech by bola aj nárečová...? A tak ďalej.

 

Aké je vôbec byť mladým Slovákom, ak sa teda Slovákom cítim byť nielen v srdci, ale aj na jazyku, a ako Slovák sa túžim aj prejaviť -  v Maďarsku? Je to iba záležitosť hrdosti, citu, svedomia, úcty k predkom, alebo aj osobného vkladu a záujmu, ambícií skrze slovenský jazyk a ukotvenie sa v slovenskosti budovať si svoj ľudský a intelektuálny obzor, ale neraz aj potenciálne profesijné zázemie?

 

Veľa otázok k jednej zovšeobecňujúcej téme naraz. Pýtajú si akiste priestor na ďalšie debaty, polemiky, možno samostatné kolokvium. S účasťou tých, ktorých sa to dotýka - rodičov detí, mládeže, pedagógov, učiteľov slovenčiny. V kontexte problematiky zžitia sa nastupujúcej generácie Slovákov v Maďarsku so slovenskosťou, jazykom, kultúrou predkov, ich odkazom, a to tak, že si slovenskosť uchovávajú nielen v srdci, ale pestujú aj na jazyku, možno k tejto nesporne zložitej téme s tým najlepším úmyslom vyslať skôr apeláciu, výzvu. Už vonkoncom sa nepasovať do role mentora, to mi ani neprináleží.

Ak som aj pred chvíľou postavil niekoľko téz s otáznikmi, žiada sa aspoň na niektoré z nich aj odpovedať. Najmä cez prizmu doterajších skúseností Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a jeho pôsobnosti v rámci podpory projektov Slovákov v Maďarsku. Nepochybne si v nich našli miesto aktivity, ktoré sa stali vlajkovou loďou v systematickej práci s deťmi a mládežou.  Za všetko hovorí ohlas rodičov, najmä ale odozva detí zo škôl riadených Celoštátnou slovenskou samosprávou, ako aj zo škôl, v ktorých sa slovenčina vyučuje ako predmet, na projekt Školy v prírode Poznaj svoje korene. Vďaka projektu Zväzu Slovákov v Maďarsku a jeho Verejnoprospešnej nadácii Lipa, financovaného z každoročne prideľovanej sumy 99 581,- eur v rámci Dohody medzi vládou SR a vládou Maďarska o vzájomnej podpore národnostných menšín v oblasti vzdelávania kultúry z roku 2003, dostáva sa práve najmladšej generácii Slovákov z Maďarska jedinečná možnosť nielen si cibriť vedomosti zo slovenčiny, ale sa aj priamo dotýkať histórie, kultúrnych cenností a prírodných krás Slovenska. A to je mimoriadne užitočné, obohacujúce a aj emotívne prospešné.

Na celoštátnej úrovni v Maďarsku je množstvo podujatí, ktoré majú na zreteli rozvíjanie jazykových návykov, slovenskej reči, a to tak v ústnom, ako aj písomnom prejave. Slovenské spievanky sú na vrchole obľúbenosti recitátorov a spevákov, učitelia slovenčiny motivujú žiakov k písaniu prvotín v rámci projektu Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko...  Je to iba zlomok z toho, čo spolky, organizácie, inštitúcie a školy pre najmladšie generácie Slovákov v Maďarsku každoročne pripravujú. Ich kolektívne i individuálne nasadenie, obetavosť aj ich tvorivý vklad si zasluhujú ocenenie, pretože bez skúsených a osvedčených organizačných krajanských aktivistov radov by množstvo pravidelných, cyklických i jedinečných podujatí vrátane tematických táborov školskej mlade organizovaných v Maďarsku, nebolo možné pre školopovinné deti pripraviť. Nevraviac o zachovávaní ľudovej kultúry, folkloristiky, tanca, hudby a spevu, ktorá je pre Slovákov v Maďarsku aj vďaka úcte k tradičným hodnotám obľúbená a mládežou stále vyhľadávaná. Pravdaže, pozornosť si zasluhuje každý nový počin aj v rámci prezentácie nových voľnočasových a záujmovo-umeleckých aktivít, ktoré hrajú prím v najmladšej, takpovediac internetovej a multimediálnej generácii.

Aká bude ale budúcnosť spomenutých a im podobných snažení a podujatí? O päť, desať, dvadsať rokov? Kto prevezme povestnú štafetu, vrátane pedagogickej, kultúrno-vedeckej, literárnej, umeleckej, manažérskej, organizátorskej, informačno-mediálnej, nevraviac o účastníckej?

Bude kto mať zastúpiť raz miesto po, našťastie, stále, napriek ôsmim krížikom, čiperných ženičkách, už dávno starých a prastarých matkách, v pávích krúžkoch a speváckych zboroch? Kto sa postaví z mladých po boku Gizely Molnárovej, Zuzany Hollósyovej či Tibora Mótyána?

Objavia sa súce mladé talenty pre slovenské divadlo Vertigo? Oživia a potvrdia Sarvašania či Komlóšania ochotnícku divadelnú scénu do podoby nezabudnuteľnej Judity Tomkovej?

A koľko švárnych citaristiek zaujme majstrovstvo hudby a spevu Čabänky Ildiky Očovskej, aby ju nasledovali?

Chytia sa pera noví Papučekovci, Dolnozemskí, Kormošovci, Fraňovci, Hrivnákovci či Fuhlovci? A ďalší a ďalší...

Takto by sa rad za radom dalo vyratúvať. Zostáva veriť, že s nádejou a optimizmom, aby v stopách tých, ktorých som spomenul, ale aj mnohých ďalších nemenovaných a slovenskej veci oddaných osobností kultúrneho a spolkového života, naša Slovač v Maďarsku pokračovala s nie menším zápalom a obetavosťou v zachovávaní a upevňovaní národného povedomia Slovákov v Maďarsku a rozvíjania kultúrnej identity vo všetkých prostrediach a župách, v ktorých Slováci žijú. Aj z úcty k predkom a ich dedičným posolstvám by sa k týmto vznešeným cieľom najmä mladé generácie Slovákov v Maďarsku mali s čo najväčším odhodlaním vypraviť.

Prítomnosť a budúcnosť, každodenné radosti, úspechy, ale aj starosti a problémy krajanov roztrúsených po svete, nie sú Slovensku ľahostajné. Naša spoločná vlasť všetkých Slovákov – Slovenská republika si svoju zodpovednosť za osud nášho spoločenstva, teda aj Slovákov v Maďarsku, uvedomuje. Preto s empatiou podporuje aj skrze Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí neodmysliteľný slovensko-slovenský dialóg. Vnímame ho o to nástojčivejšie, že situácia a postavenie Slovákov v Maďarsku boli, sú a budú v popredí pozornosti a záujmov štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí. Vyplýva to aj z toho, že osobitú pozornosť venujeme okolitým krajinám a Slovákom v tých štátoch juhovýchodnej Európy, v ktorých žijú v právnom postavení autochtónnych menšín a komunít. A nepochybne k najvýznamnejším spomedzi nich patrí slovenská menšina v Maďarsku, ktorá na tomto území žije kontinuálne už pomaly 300 rokov.

V tomto kontexte je akurátne a vhodné, aj v súvislosti, že opäť sa raz časovo nachádzame na prelome starého a nového roka, úprimne popriať Slovákom v Maďarsku - vrátane mladej nastupujúcej generácie, hlboké nadýchnutie sa a vysúkanie rukávov na zakladanie ďalších nádejných a pevných osnov do dedičných krosien ich a tým aj našej spoločnej slovenskosti!

 

ĽUDO POMICHAL

publicista, účastník konferencie Ako ďalej, Slováci v Maďarsku?, Mlynky, 2015

 

Titulná fotografia: IMRICH FUHL (oslovma.hu)

 

 

Počet zobrazení: 785x Zobraziť komentáre (0)

Komentáre:



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line