Za profesorom Ivanom Štúrom, vľúdnym a empatickým človekom, najstarším priamym potomkom Štúrovcov

hlavn√° foto

Ani adventný čas nie je milosrdný na ľúte správy, ktoré zasiahnu, rania, zajedno ale aj vzbudia v človeku túžbu po zamyslení, v úteche hľadať slová nádeje. A v tom najlepšom vystaviť si v stíšenom svetle zapálenej sviečky pamiatku na spočinuvšiu vo večnosti osobnosť, o ktorú je Slovensko, najmä jeho vedecká a pedagogická odborná verejnosť, chudobnejšie. Vo veku 82 rokov zomrel v piatok 4. decembra 2015 vo večerných hodinách známy detský psychológ, profesor Ivan Štúr, praprasynovec Ľudovíta Štúra.

Životné osudy, tvorivá práca, poslanie empatického detského psychológa, ktorému sa venoval počas celých desaťročí svojho plodotvorného života, vo viacerých fázach osobnostného vývoja a jeho prejavovania principiálnych postojov akoby boli preniknuté duchom jeho historicky a národne výnimočného praprastrýka Ľudovíta. Tak napríklad publikácia Ivana Štúra o diferenciálnej psychológii vyvolala, ako píše TASR,  v 70. rokoch ostrú polemiku a prudkú odmietavú reakciu z radov normalizátorov spoločenských vied. Pre túto knihu bol skritizovaný v denníku Pravda z dôvodu, že citoval 118 západných a len 14 východných autorov...

Nepriazeň mocných však nikdy nezlomila presvedčenie Ivana Štúra o potrebe pravdy a spravodlivosti ako nevyhnutnej podmienky slobodného rozvoja človeka. Aj potom sa dlhodobo občiansky angažoval, o čom okrem iného svedčí aj autorská účasť na kultovej ochranárskej publikácii Bratislava/Nahlas. V prvom rade - a to zostane aj v pamäti a rozpomienkach všetkých, ktorí vzácneho človeka, prívetivého spoločníka a v profesijnom kontexte erudovaného odborníka poznali a mali možnosť ocitnúť sa v jeho okruhu či priamej prítomnosti - či už v debate, alebo mu jednoducho načúvať, pán profesor  Ivan Štúr bol priamy, vľúdny a vo svojej úprimnej bezprostrednosti obľúbený pedagóg a psychológ. Pritom obdivuhodný a uznanie požívajúci charakterný muž - neobyčajne skromný, v pokore, s akou ho mnohí vnímali, rešpektovaný vzor, etalón etického kánonu.  Jednoducho ľudský a človečensky prístupný.  

Taký sa zafixuje aj v mysli autora niekoľkých riadkov "pridaných vnuknutí" v nekrológu za pánom profesorom. Keď som ho kedysi na jar tohto roku, kde inde ako na rohu Štúrovej ulice v Bratislave, oslovil, ako sa ho v emotívnom rozpoložení dotýka duch veľkého výročia jeho slávneho rodinného príslušníka spred dvoch storočí, s milým úsmevom, ako si ho vždy budeme pamätať, prijal tento príjemný údel. A vyjadril sa bez pátosu či akéhokoľvek zveličovania v tej myšlienkovej osnove, aká z jeho úst zaznela aj na spomienkovej oslave koncom októbra v Uhrovci: "Je to príjemná vôľa osudu zdieľať rodovú príslušnosť k takému znamenitému predkovi. Avšak sebareflexia nedovoľuje presah spomienky na Ľudovíta Štúra, ani jeho pamiatka by mi to nedovoľovala, aby som nevyjadril nadhľad. Pre mňa je to viac vnútorný, až intímny osobný záväzok a zodpovednosť byť duchovným pokračovateľom tých najlepších cností a tradícií založených v generáciách rodiny Štúrovcov. Nie je to ani mojou zásluhou, ani pričinením. Iba súvislosti a história rodu, ktorého som pokračovateľom a na ktorý som hrdý. A to je ohromne motivujúce, ale aj intelektuálne a ľudsky zodpovedné posolstvo."

Profesor Ivan Štúr vyštudoval telovýchovu na Pedagogickej fakulte v Olomouci (1956), neskôr psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1960), kde aj pôsobil. Pre svoje nekompromisné postoje k okupácii Československa v roku 1968, keď vyhlásil, že vstup vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie považuje za zbytočný, unáhlený a väčšinou obyvateľstva nečakaný, bol prinútený vzdať sa svojho miesta za vysokoškolskou katedrou. Po období normalizácie viac ako 30 rokov pôsobil na niekdajšej klinike na Bezručovej ulici v Bratislave ako detský psychológ, čo považoval za najaktívnejšie a profesionálne najšťastnejšie obdobie svojho života. V roku 1990 až 1995 sa stal predsedom Vedeckého kolégia SAV pre psychológiu a pedagogiku a zároveň začal prednášať na FF UK.

V roku 1999 bol hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre klinickú psychológiu. Neskôr prednášal aj na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Bol autorom viacerých odborných i populárno-vedeckých kníh, podieľal sa aj na založení Ligy za duševné zdravie. Napísal knihy Problémy rodiny a školskej výchovy, Dieťa a príroda, Základy diferencionálnej psychológie II, Ľudské mláďa, Pediatrická psychológia, Rozhovory o dospievaní, Metamorfózy života, Podoby života. Vyšla mu poetická kniha O láske a neláske.

Jeho posledná kniha Kto chce žiť, nech sa kýve predstavuje podľa infiormácie TASR rozhovory s novinárkou Denisou Gura Doričovou o jeho názoroch na výchovu, život, vzťahy medzi mužmi a ženami i rodičmi a deťmi, kde okrem iného zdôrazňuje:  "Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá. Keď si sťažujem na vlastné deti, tak si vlastne sťažujem na to, ako som ich vychoval, ako som s nimi žil."  Za základ dobrej výchovy nepovažoval profesor Ivan Štúr potláčanie zlých vlastností, ale podporovanie dobrých. Ako odporca "čiarkovacej" psychológie založenej na testoch a dotazníkoch volil individuálny prístup ku každému osudu a podporoval aktívny postoj k životu. Staval na rozhovore, humore a schopnosti poučiť sa z ťažkostí.

Taký bol a taký Ivan Štúr v spomienke na výnimočného človeka a pedagóga  zostane. Aj s cnostným "okrášlením" do prvého decembrového piatka tohto roku najstaršieho žijúceho priameho potomka vzácnej rodiny Štúrovcov tak, ako ho pripomenula aj RTVS počas rozhovorov v zákulisí slávnostného dňa národných slávností 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra v Uhrovci. Pred mikrofónom znovu ukázal svoj štúrovský duch a zmysel pre pokoru, keď praprasynovec nášho národovca na otázku, čím ho napĺňa deň, keď Slovensko vzdáva poctu jeho praprastrýkovi, Ivan Štúr, tak typicky, presne v duchu, ako mi odvetil na jar na rovnomennej ulici: "Príjemnosťou chvíle, najmä však mojou vlastnou zodpovednosťou za to, že pochádzam zo Štúrovho rodu. Byť potomkom slávneho predka nie je zásluha, ale záväzok, aby sme na tomto svete urobili niečo dobré. Aby sme podporovali nielen seba, ale aj celý národ.“ 

Osud a spletitosť životných ciest a symbolík si to vari tak vyvolili, že práve prítomnosť profesora Ivana Štúra na pripomienkových národných oslavách 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra v Uhrovci bolo jednou z jeho posledných verejných vystúpení. A  vari aj akýmsi súznením duše  zostane jeho "uhrovské spočinutie v čase a príbehu", keď zotrval v zrekonštruovanom rodnom dome jeho prapastrýka Ľudovíta a ďalších jemu vzácnych predkov.

V kontexte jeho odchodu do časnosti bola to akoby tichá predvídavosť nevypočítateľného osudu, ktorý má každý z nás prírodou i Bohom určený, vymedzený, umožnený. Nikdy netušený koniec v milosrdnosti i neľútosti onoho "kúska času" na tejto zemi sa pánovi profesorovi naplnil. V Ivanovi Štúrovi, už okrem spomenutých cností, ktoré ho krášlili, odchádza od nás aj znalec a  milovník prírody, vyznávač rýdzo prírodných, najmä vodáckych športov.  Clivo bude bez neho jeho obľúbenému Dunaju, osirejú turistické chodníky a biela lyžiarska stopa. Jeho duch si však dunajské ramená a lesné i horské chodníky určite s vľúdnosťou privinú...

 

Česť jeho pamiatke!

 

Posledná rozlúčka so zosnulým pánom profesorom Ivanom Štúrom sa koná v utorok 8. decembra o 10.30 h v bratislavskom krematóriu.



Na titulnej fotografii:

Profesor Ivan Štúr sa prihovoril ako priamy potomok Štúrovej rodiny v marci 2011 v evanjelickom a. v. chráme v Modre pri príležitosti pripomienky 200. výročia narodenia Karola Štúra, evanjelického farára a pedagóga,  najstaršieho zo súrodencov Ľudovíta Štúra.

Foto: archív

Fotogaléria

Počet zobrazení: 1088x Zobraziť komentáre (0)

Komentáre:



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2020 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line