Rodí sa dokument o slovenskom rektorovi Petrohradskej univerzity M. Baluďanskom

hlavná foto
Trvanie: 04.04.2012
Miesto: Bratislava
Mesto/obec: Bratislava, Sankt Peterburg
Štát: Slovensko, Rusko

Už niekoľko rokov sa v kultúrnych, najmä filmových kuloároch, hovorí o spracovaní zaujímavej témy životného príbehu Michala Baluďanského (1769-1847), rodáka z Vyšnej Olšavy (súčasný okres Stropkov), ktorý svojím dielom i aktivitami významne zasiahol do vzdelanostného, právneho, ekonomického i kultúrneho života Ruska za vlády cára Alexandra I. O učencovi – právnikovi, politológovi, ekonómovi – jedným slovom erudovanom človeku, budeme mať možnosť dozvedieť sa viac vďaka spoločnému úsiliu verejnoprávnej RTVS, Trigon Production a petrohradských filmových štúdií Lenfilmu, ktorí pod režisérskou taktovkou Františka Palondera s významnou finančnou injekciou Ministerstva kultúry SR, Audiovizuálneho fondu SR, ako aj RTVS, pracujú na projekte 90-minútového hraného dokumentu od roku 2007.

V tom čase bol zverejnený zámer vytvoriť životopisný príbeh o Slovákovi Michalovi Baluďanskom, s menom ktorého sa spája nielen história  Petrohradskej univerzity, ale aj množstvo zákonodarných a hospodárskych projektov cárskeho Ruska vlády Alexandra I., ako aj ďalších iniciatív M. Baluďanského počas jeho pôsobenia tak v Petrohrade, ako aj v Pešti, Viedni a ďalších mestách Rakúsko-Uhorska, ale aj v Paríži či Londýne.

Skutočnosť, že osobnosť a pôsobenie M. Baluďanského môže významným umeleckým a zároveň i historicko-informatívnym spôsobom vstúpiť do kontextu slovensko-ruských vzťahov, potvrdila aj návšteva prezidenta Ruskej federácie Michaila Medvedeva v máji 2010 v Bratislave. Počas oficiálneho prípitku sa totiž prezident SR Ivan Gašparovič aj v súvislosti s tým, že M. Medvedev je odchovancom petrohradskej „alma-mater“  (ukončil v nej Právnickú fakultu, rovnako ako aj znovuzvolený prezident Vladimir Putin, pričom Medvedev v nej pôsobil v rokoch 1990-1999 aj ako pedagóg), zmienil v súvislosti s historickými slovensko-ruskými vzťahmi okrem osobných a duchovných väzieb slovenských lekárov Dušana Makovického či Alberta Škarvana na výnimočného ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého práve o znamenitosti Michala Baluďanského! Aj preto je dobrou správou v rámci oživovania a aj na báze, žiaľ, historicky – aj našou vinou – zapadnutej, no nie márnomyseľnej, nebodaj „prekonanej“ slovanskej vzájomnosti, a najmä slovensko-ruských historicko-kultúrnych vzťahov, že sa prejav tejto náklonnosti zviditeľňuje práve cez prizmu umeleckého filmového dokumentu.

Kaštieľ a skanzen v Humennom ožili filmármi

O tom, že Humenský kaštieľ a skanzen obsadil koncom marca filmový štáb, ktorý nakrúca hraný dokumentárny film o Michalovi Baluďanskom, informovali Podvihorlatské noviny ako o významnej udalosti v kraji. Nie div, veď v nežičlivej ekonomickej situácii v slovenskej filmovej tvorbe, je nepochybne povšimnutiahodný každý počin, nasmerovaný na umelecko-publicistické stvárnenie významných Slovákov, najmä ak ide o verejnosti síce málo známych, dielom i príbehmi osudov však výnimočných osobností, zvýrazňujúcich slovenský krajanský svet v predsa len menej zastúpenom ruskom prostredí.

Vo filme, ktorý režíruje František Palonder, sa objaví aj viacero Humenčanov. Zaujímavosťou je, že v samotnom Humennom našli tvorcovia dokumentu aj miesta, ktoré sa dajú porovnať s tými, kde Baluďanský naozaj žil. V skanzene sa odohrávajú napríklad scény z jeho detstva. Dej sa dostáva do chrámu, v ktorom slúžil omšu Baluďanského otec, gréckokatolícky farár, píšu okrem iného Podvihorlatské noviny. V priestoroch humenského kaštieľa filmový štáb nakrúcal scény z čias pôsobenia slovenského učenca v Novom Sade. Miestom exteriérových výjavov je aj okolie Humenného, napríklad lokalita Handrix. Režisér F. Palonder s možnosťou spolupracovať na dokumente oslovil aj herca Mariána Slováka. Ten počas nakrúcania v humenskom skanzene priznal, že kým si neprečítal scenár, nevedel, že dokument bude o tak významnom učencovi. M. Slovák v dokumente stvárňuje rozprávača 21. storočia, ktorý sprevádza príbehom a informuje divákov.

František Palonder (1954) už po skončení strednej školy pracoval v Slovenskej televízii ako asistent kamery. Absolvoval moskovský filmový inštitút VGIK, odbor réžia hraného a televízneho filmu (1976-1981), po štúdiu pracoval ako interný režisér STV a ako pomocný režisér spolupracoval s Jozefom Bednárikom a Jurajom Jakubiskom. V spolupráci s STV pokračoval aj v rokoch 1980-1992, keď pôsobil ako slobodný umelec, režisér, scenárista. V rokoch 2008-2010 bol dramaturgom STV v oddelení hudba a zábava.  Pre Slovenskú televíziu nakrútil okolo 500 titulov, veľkú časť z nich pripravil aj scenáristicky a niekoľko ako kameraman. Záber jeho tvorby je široký, od hraných projektov cez dokumentárnu tvorbu po hudobné a zábavné programy, ale aj šport, vzdelávanie a detské programy. František Palonder je členom Únie slovenských televíznych tvorcov a Slovenského centra PEN.

Baluďanský - „nepopísaný list“ slovensko-ruských vzťahov

Ak má byť dokument F. Palondera objavný historicky, faktograficky a aj umelecky, pričom na pozadí hraných dobových scén, potom ide o projekt objavný a náročný, v plnom význame slov komplexne nasýtený a najmä príbehový. Veď napokon samotný život a dielo Michala Baluďanského to len a len potvrdzujú. Kto je vlastne tento pre väčšinu verejnosti neznámy Slovák?

Narodil sa 7. októbra 1769 v rodine gréckokatolíckeho farára v neveľkej dedine Vyšná Olšava, v súčasnosti sa nachádzajúcej v okrese Stropkov na východe Slovenska. V rodnej obci získal prvé základné vedomosti. Už ako 8-ročný začal študovať na strednej škole v Novom Meste - Sátoraljaújhely, ktoré bolo vtedy sídlom Zemplínskej župy. Na tamojšom gréckokatolíckom gymnáziu sa pripravoval na kňazské poslanie. Školu ukončil v roku 1780, avšak nikdy sa nevydal cestou slova božieho kazateľa.  Pre mimoriadny talent dostal Baluďanský štátne štipendium a vyslali ho na štúdiá do Košíc (1783-1785) na filozofickú fakultu Kráľovskej akadémie práva, ktorú skončil s vyznamenaním. Právo študoval neskôr vo Viedni, kde za dva roky absolvoval štvorročné štúdium na právnickej fakulte (1787-1789).

Obdobie viedenských štúdií M. Baluďanského bolo poznamenané Francúzskou buržoáznou revolúciou. V tomto období sa študentská mládež aktívne zoznamovala aj s myšlienkami Montesquieho, Rousseaua, Helvétiusa, Smitha a ďalších filozofov, učencov a osobností, pričom v takomto spoločenskom dianí vyrastal aj Baluďanský. V Rakúsko-Uhorsku sa v tom čase otvárali nové vysoké školy. Jednou z nich bola aj Nagyváradská (Veľkovaradínska) kráľovská akadémia. Na miesto pedagógov bol vypísaný konkurz, do ktorého sa prihlásil aj mladý, vtedy 20-ročný Baluďanský. Po úspešnom konkurze v roku 1789 pôsobil ako profesor politických vied a ekonómie v Nagyvárade (Veľký Varadín). Vedeckou činnosťou v roku 1796 získal doktorát práv na univerzite v Pešti a od roku 1802 pôsobil ako dekan právnickej fakulty.

Michal Baluďanský už v relatívne mladom veku ovládal niekoľko cudzích jazykov – angličtinu, francúzštinu, taliančinu, nemčinu a maďarčinu. Počas pôsobenia v Nagyvárade sa zapojil do hnutia uhorských jakobínov. Bol členom tajného jakobínskeho Spolku slobody a rovnosti, založeného I. Martinovičom. Za svoje progresívne názory bol prenasledovaný uhorskými úradmi. Jeho prednášky boli v tom čase preto prísne cenzurované a zakázané.

V podmienkach dusného politického ovzdušia využil M. Baluďanský pozvanie ruského cára Alexandra I. a v roku 1804 odišiel spolu s manželkou a synom do Ruska, do vtedajšieho Sankt Peterburgu. Práve v meste na Neve, politickej, spoločenskej, vedeckej a kultúrnej bašte Ruska, začal M. Baluďanský učiť politické vedy, najmä ekonómiu, na tamojšom Pedagogickom inštitúte. V Rusku sa napokon usadil natrvalo a celý jeho ďalší život bol spätý s dianím v cárskom impériu. Baluďanský tu začal s prípravou významných projektov v oblasti ekonomiky a štátnej reformy, pričom sa mu dostalo cti pracovať v komisii veľkého ruského reformátora M. M. Speranského. Jeho tvorivá činnosť dosiahla postupne mimoriadne cenné rozmery, vplývajúce na spoločenský rozvoj Ruska.  Stal sa členom mnohých spolkov, napr. Slobodnej ekonomickej spoločnosti, v roku 1808 bol prijatý za čestného člena Botanickej spoločnosti v Altenburgu a v roku 1810 sa stal čestným členom Mineralogickej spoločnosti v Jene, ktorej v tom čase predsedal slávny básnik J. W. Goethe.

Keďže meno M. Baluďanského rezonovalo na cárskom dvore, v rokoch 1813-1817 sa z poverenia cára Alexandra I. stal vychovávateľom jeho mladšieho brata, vtedy 17-ročného veľkokniežaťa Mikuláša I., po smrti Alexandra I. v roku 1825 následníka trónu. Po opätovnom založení univerzity v Sankt Peterburgu (jej samotný vznik sa datuje rokom 1724 za vlády zakladateľa mesta Petra I., znovu sa zrodila ako pokračovateľka Pedagogického inštitútu, keď sa Alexander I. rozhodol iniciovať v roku 1819 vznik 5 univerzít v Rusku), sa v rokoch 1819-1821 stal jej prvým rektorom. Na tomto poste sa zaslúžil o demokratizáciu vyučovacieho procesu a o prijatie zákona, ktorý zaručoval výučbu na univerzite aj poddaným. Pod jeho vedením univerzita znovu nadobudla jej niekdajší prívlastok centra vedeckého a kultúrneho života hlavného mesta Ruska. Baluďanský v tomto období písal vedecké práce, týkajúce sa štátnych reforiem v Rusku.

Od roku 1824 pracoval na ministerstve financií, bol členom zákonodarnej komisie, aj hlavným autorom ruského zákonníka Svod zakonov Rossiji, tvorcom ruskej právnickej terminológie a zákonov pre rôzne ministerstvá a úrady, za čo mu bol v roku 1837 udelený pridvorný titul feudála. M. Baluďanský patril k uznávaným vzdelanostno-vedeckým kapacitám vtedajšieho Ruska. Obzvlášť bol obľúbený na cárskom dvore. Po nástupe svojho odchovanca - cára Mikuláša I., stal sa senátorom a predsedom kabinetnej kancelárie cára. Do konca života zostal obľúbeným a váženým vedcom, na ktorého sa často obracali so žiadosťami o pomoc vysokí štátni činitelia Ruska. Po roku 1828 sa M. Baluďanský každý rok liečil v českých kúpeľoch, počas pobytov nadviazal okrem iných aj priateľstvo s P. J. Šafárikom. Zaslúžil sa tak aj o rozšírenie slovansko-ruských kultúrnych a vedeckých stykov v 20.-40. rokoch XIX. storočia.

Pocta vďaky slovenskému rusofilovi

Michal Baluďanský v oblasti svojich vedeckých prác a právnického pôsobenia mal značný podiel na vydaní zákona z roku 1861 o zrušení nevoľníctva v Rusku a na prebojúvaní slobodného rozvoja poľnohospodárstva, priemyslu a trhu. Zanechal veľmi bohaté literárne dedičstvo. Mnohé jeho práce a prednášky cenzúra nedovolila vydávať, preto sa šírili v rukopisoch. Z nich za pozornosť stojí súbor prednášok pod názvom "Sistema Michaila Baluďanskogo". V tejto práci sformuloval svoju koncepciu rozvoja Ruska, ktorej východiskovým momentom bola snaha o zrušenie nevoľníctva.  V rukopise zostala aj 8-zväzková práca z politickej ekonómie a financií a desiatky ďalších.

Najvýznamnejšou prácou M. Baluďanského je ruský zákonník "Svod zakonov Rosiji", ktorý vyšiel v 15 zväzkoch. Bol autorom mnohých ďalších zákonov, projektov a prác, týkajúcich sa reforiem, rozvoja poľnohospodárstva, priemyslu a trhu.  O činnosti Baluďanského boli napísané mnohé odborné práce. Písali o ňom Nedzeľskij, Fatajev, ale najlepšiu daň splatil slovenskému rodákovi  maďarský vedec Tardi Lajos, ktorý v roku1954 vydal o ňom knihu.

Na sklonku života navštívil M. Baluďanský Budapešť a v niektorých prameňoch sa uvádza, že v roku 1847 sa mu podarilo ešte navštíviť aj rodný kraj.  Zomrel 3. apríla 1847 v Petrohrade (pripomíname si teda 165 rokov od jeho skonu)  ako ruský šľachtic s erbom, na ktorom vynikala rímska číslica s označením „XV", vlastnoručne načrtnuté cárom Mikulášom I. ako vďaka a spomienka na zostavených 15 zväzkov "Svodu zakonov Rosiji". Pochovaný je na cintoríne v Troicko-Sergejevskej prímorskej pustatine. Počas 2. svetovej vojny bol jeho hrob a pomník značne zničený.

Busta M. Baluďanského sa nachádza medzi velikánmi vzdelanosti a vedy v Aktovej sále Petrohradskej štátnej univerzity. Na jar v roku 2010 počas pracovnej návštevy delegácie Ministerstva kultúry SR v Sankt Peterburgu odhalili v budove univerzity pamätnú tabuľu Michalovi Baluďanskému. Ak sa v intelektuálnej veľmoci, akou odjakživa Rusko je, dostáva takej cti silnej individualite z neveľkého národa, je to prejav úcty, uznania a rešpektu. Napokon, v podobnom duchu rozvíjal myšlienky o výnimočnom Slovákovi v Rusku svojho času vo svojom  blogu o „Rektorovi“ Michalovi Baluďanskom aj Ján  Čarnogurský, predseda Slovensko-ruskej spoločnosti.

 

Ľudo Pomichal

Foto:  autor

Zdroje:  ivychod.sk, rusyn.sk, Podvihorlatské noviny

Fotogaléria

Počet zobrazení: 2517x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line