Slováci Slovákom: Bravó, Ostroha! Počin folkloristov z Dublinu, ktorí sa vybrali pozdraviť krajanov do Kanady, je jedinečný

hlavná foto
Trvanie: 16.07.2016
Miesto: FS Ostroha
Mesto/obec: Toronto - Dublin
Štát: Kanada -Írsko

Nezvyknem písať predslovy k reportážam iných autorov, ale v prípade AJA GONŠENICU z Folklórneho súboru Ostroha, s ktorým náš portál SLOVENSKÉ ZAHRANIČIE komunikuje pravidelne, najmä vtedy, keď "ostroháci" zaujmú na rôznych podujatiach v ich novej domovskej krajine - v Írsku, mi jednoducho nedá, aby som tak neučinil. Z prostého dôvodu. Ba hneď z viacerých. Po prvé: už dávno ma nepohltila pútavosť, jednoduchá faktografická, pritom však v mnohých pasážach príbehová až emotívna stavba a príjemná plynulosť textu ako keď som si prečítal túto cestopisnú reportáž. Pritom, pokiaľ viem, Ajo sa profesionálne žurnalizmom nezaoberá. Poklona! Po druhé: počin, akým takmer dvadsiatka mladých ľudí, ktorí sa zo Slovenska vybrali za chlebom do Írska, nezabúdajúc pritom na svoje slovenské korene a vlasť, ktorú prezentujú skvelým folklórom, dojali na viacerých miestach Kanady ďalších svojich rodákov, priznám sa, rozcítil aj mňa, ktorý, súc ako novinár preživší toho až-až, by som mohol byť takpovediac chladnokrvne "nad vecou". A po pretie - a najhlavnejšie: ak neustále fňukáme, harkáme sa, ohovárame, gánime, kľajeme a čo ja viem ešte čo nad tým, že sme ako národ rozsvárení, v nasledujúcich riadkoch, reportážnych sekvenciách, postrehoch, glosách a pocitových nevnucovaných myšlienok, autor ako na striebornom podnose v pokore ponúka príbeh, ktorý nielenže mnou spomínané vyvracia, neguje. Ajo a jeho partia z Dublinu ukázali, ako slovenskí reprezentanti novej generácie vnímajú našu slovenskú spolunáležitosť, kdekoľvek by sme sa neocitli. Toto je spôsob a cesta, ktorou jednou ranou vyfliaskali všetkých teoretikov a "rozumbradov" splietajúcich veľké bubliny o vlastenectve, národnom povedomí či inokedy o slaboduchom slovenskom sebavedomí. Kanadský príbeh Slovákov z Dublinu, skvelých folkloristov Ostrohy, rovnako však aj prístup všetkých ich slovenských priateľov a hostiteľov v Kanade, ako aj ďalších ľudí vrátane Veľvyslanectiev SR v Dubline a Ottawe, ktorí im vyšli v ústrety, si určite zasluhuje viac ako iba to najjednoduchšie, zato aj najúprimnejšie - ĎAKUJEME!

Ľudo Pomichal

 

OD MYŠLIENKY K TUCTU KANADSKÝCH DNÍ

Keď sme pred rokom a pol na stretnutí členov Ostrohy riešili plány na nasledujúci rok a okrem iných projektov rozhodovali kam vycestovať a reprezentovať slovenský folklór, padol návrh ísť za krajanmi do Kanady. Vedeli sme, že to bude na organizáciu a financie najnáročnejší projekt, do akého sa Ostroha počas svojej osemročnej existencie pustila. Takmer všetky náklady si členovia hradili samy. Ale keďže výzvy, ktoré Ostroháci radi prijímajú, v sebe skrývajú príležitosti posunúť sa ďalej, naučiť sa niečo nové, stretnúť sa s novými ľuďmi, tak aj projekt Kanada začal hneď od začiatku veľmi rýchlo získavať kontúry.

Oslovili sme krajanské organizácie, slovenské spolky a v neposlednom rade našu krvnú skupinu - folklórne súbory pôsobiace v kanadských mestách. O pomoc sme požiadali aj Zastupiteľské úrady SR v Kanade aj v Írsku. Do sieti, ktoré sme rozhodili, sa nám chytili folklórne súbory Slnečnica v Calgary a Slávik vo Vancouveri. Obidva súbory fungujú v Kanade len krátko, ale napriek tomu pristupovali k organizácii  nášho výjazdu veľmi profesionálne. Zhodou okolnosti sa v termíne, kedy sme plánovali vycestovať, konal festival Srbov žijúcich v provincii Alberta a týždeň na to vo Vancouveri európsky festival, na ktoré boli miestne slovenské súbory pozvané. Ponúkli aj nás do ich programu a krátko na to sme dostali oficiálnu pozvánku na Srbsky festival v Calgary a po pár týždňoch nám prišla aj oficiálna pozvánka na spomínaný European Festival. Začiatkom roka 2016 sme kúpili letenky na trase Dublin - Calgary a Vancouver -  Dublin s prestupmi v Toronte.

Vo štvrtok 19. mája, pár dní po prehratom zápase slovenského hokejového tímu s Kanadou, sa na letisku v Dubline stretla skupina Slovákov s oblečenými zelenými mikinami s nápisom FS OSTROHA so zámerom cestovať do krajiny javorového listu a už len vyhrávať. Po odovzdaní batožín sme všetci plní očakávaní sadali do lietadla na let do Toronta. V Toronte sme mali šesťhodinovú pauzu, ktorú sme využili na návštevu známej CN Tower (580 m) a krátku obhliadku mesta z vlaku. Dobrá nálada, ktorá panovala už od začiatku cesty sa prejavila spevmi, tancovaním a hraním vo vlaku, lietadle, ale v podstate počas celého 12-dňového pobytu na kanadskej pôde. 

 

DOJÍMAVÉ CALGARY:

DETI V SLOVENSKÝCH KROJOCH

V piatok, krátko po polnoci, sme pristali v našej prvej destinácii v kovbojskom meste Calgary. Na letisku nás už čakali Slováci, ktorí nám ochotne poskytli odvoz do motelu, kde sme po únavnom 28-hodinovom dni prespali prvú noc. V piatok ráno sme v sprievode Tomáša z Bratislavy, ktorý prišiel do Kanady ako 8-ročný, smerovali na obhliadku centra mesta. Prvé kroky viedli na Olympic Plaza, ktorý v roku 1988 počas zimných olympijských hier slúžil na ceremónie spojené s odovzdávaním olympijských medailí. Samozrejme, ani tu na pódiu sme si nenechali ujsť príležitosť zatancovať širokej verejnosti pár tancov a zaspievať slovenské pesničky.  Ďalej sme pokračovali cez centrum mesta do Princes Island a odtiaľ do Calgary Quest school, kde sme sa streli so všetkými členmi folklórneho súboru Slnečnica.

Slováci v Calgary nás prijali veľmi priateľsky a ako neskôr Lenka Plaskoň uviedla, “hneď ako ste prišli v piatok na nácvik a začali ste tancovať a spievať, tak jedno z našich dievčat mi povedalo, že má pocit, akoby vás už niekde videla. Že ste jej boli veľmi blízki a akoby známi. “ Podobné pocity sme mali aj my. Po nácviku si nás krajania zobrali k nim domov.

V sobotu po obede sme sa všetci stretli v komunitnom kostole v Brentwood, kde sa konal Slovensky festival - detská spevácka súťaž a následne vystúpenie detského folklórneho súboru Slniečko, vystúpenie FS Slnečnica a FS Ostroha. Po oficiálnom programe nasledovala slovenská tanečná zábava, počas ktorej do tanca hrali muzikanti z Ostrohy aj Slnečnice. Cez zábavu viedli sólisti Ostrohy školu tanca, počas ktorej sme prítomných naučili tanec Mojše z Raslavíc. Zorganizovanie festivalu takéhoto formátu, ďaleko za hranicami Slovenska, si vyžaduje veľa dobrej logistiky, času a prenájom priestorov, ozvučenia a propagácie atď., teda nemálo financií, ktoré krajania z Calgary do toho vložili. Ale pravé takéto akcie podporujú národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí a toho sme boli svedkami aj my. Bolo užasné vidieť ako deti krajanov, ktoré sa už zrejme narodili v Kanade, s radosťou obliekajú slovenské kroje, nádherne spievajú slovenské ľudové pesničky, ako si Slováci vo svojich rodinách udržujú svoj jazyk, ale tiež ako zhromažďujú a zhodnocujú kultúrne a duchovné hodnoty, ktoré si so sebou do Kanady priniesli.

V nedeľu ráno nás prekvapilo počasie, v Calgary začalo snežiť. Ale keďže my si bielu zimu v Írsku až tak neužijeme, tak nám to vôbec nevadilo a tešili sme sa z prvého tohtoročného snehu. Menej vytešení boli však usporiadatelia srbského festivalu, na ktorý sme spolu s členmi Slnečnice cestovali. Festival sa konal v nádhernom prostredí pri srbskom ortodoxnom kostole v De Winton na juhu Calgary. V programe sa predviedli najmä miestne srbské súbory. V zmysle hesla “Všetci sme Slovania, všetci máme radi tradície”, sme spolu s členmi FS Slnečnica predviedli nás spoločný program. Po festivale, na ktorom sme zožali s našim slovenským temperamentným folklórom obrovský potlesk, sme sa presunuli do domu Lenky a Martina Kičákovcov. Tam sme ako jedna veľká folklórna rodina  hrali, spievali, tancovali a debatovali o svojich radostiach, starostiach a spoločných plánoch až do neskorých nočných hodín.  V pondelok sme sa všetci stretli v garáži Lenky a Ľuboša Plaskoňových, kde ako keby bez prestania z predošlej noci, pokračovalo spievanie slovenských hitov. Nasledovala veľmi emocionálna rozlúčka s krajanmi - teraz už priateľmi z Calgary. Naša cesta ďalej smerovala na troch prenajatých karavanov za dobrodružstvom do Rockie Mountains.

 

S PIESŇAMI Z HOREHRONIA

NA ĽADOVEC ATHABASCA

Prvý deň sme navštívili mestečko Canmore, ktoré je vstupnou bránou do Národného parku Banf. Tu sme navštívili Luxton museum, ktoré ukazuje život miestnych indiánov, vodopád Bow a nádherne jazero Minnewanka. Vo večerných hodinách sme ďalej pokračovali k jazeru Louise. Prvú noc sme zaparkovali neďaleko Bow Summit.  Na druhy deň ráno sme sa prešli k vyhliadke na nádherne jazero Peyto, ktoré nás očarilo svojou azúrovo modrou farbou. Po 90 km smerom k národnému parku Jasper sme absolvovali cestu na 10 000 rokov starý ľadovec Athabasca. Miestnemu šoférovi autobusu, ktorý nás viezol na ľadovec, sme zaspievali horehronské viachlasné piesne.

Následne sme sa presunuli na presklenú vyhliadku, ktorá je zavesená 280 metrov nad údolím s nádhernou scenériou a výhľadom na okolité zasnežené kopce. Po ceste do mesta Jasper sme sa ešte zastavili pri vodopáde rieky Athabasca a predvečerom sme ešte vystúpili, aj za pomoci lanovky, na horu Whistlers (2300 m.n.m), ktorá nám poskytla výhľad na nádherné údolie národného parku Jasper a okolité pohoria. Noc sme strávili na odstavnej ploche neďaleko mesta Jasper, kde nás ráno až ku našim karavanom, prišli pozrieť miestne – dve majestátne samice kanadského losa.

Po raňajkách sme mali naplánovanú prechádzku po “Valley of the Five Lakes”, nádhernom údoli piatich jazier, kde každé jazero žiarilo inou farbou. Nedalo nám to a v jednom sme sa takmer všetci veľmi spontánne vykúpali. Po tomto zážitku sme v meste Jasper doplnili potrebné potraviny, nakúpili suveníry a vyrazili na 320 km cestu po Trans – Canada Hwy do mesta Clearwater. Už pár kilometrov za Jasper sme však opäť stáli. Dôvod bol opodstatnený. Vedľa odstavnej plochy sa v tráve pásli dva medvede čierne. Vyzeralo, že sa o nás vôbec nezaujímajú, ale napriek tomu sme počúvli pokyny a rady priateľov a pofotili sa s nimi z bezpečného miesta v karavane. Bola to nádherná adrenalínová bodka pri východe z Národného parku Jasper a z provincie Alberta. Nás však ešte čakal Mount Robson provincial park s jeho dominantou - majestátnym rovnomenným 3954 metrov vysokým vrchom.

 

KLOBÁSKY A TÁBORÁK

POD KANADSKOU HVIEZDNOU OBLOHOU

Mount Robson je najvyšší vrch pohoria Skalnaté vrchy - Rainbow Range. Prví obyvatelia tejto oblasti ho nazývali Yuh-hai-has-kun, teda Vrch Špirálovej cesty. Po pár kreatívnych záberoch s týmto krásavcom sme si posunuli hodinky dozadu na čas Britskej Kolumbie a pokračovali do North Thompson River Provincial Park kde sme prespali ďalšiu noc. Hneď ráno sme pokračovali do “Kanadskej Floridy” údolia jazera Okanagan a jej mesta Kelowna. Názov mesta je odvodený od indiánskeho pomenovania samice medveďa grizzly. V tomto meste nás čakala degustácia ľadových vín, ovocných ciderov a piva.

Samozrejme, ani tu miestnym neušla krátka prezentácia Slovenska cez ženské a mužské spevy v podaní členov FS Ostroha. Dokonca sme dostali ponuku na večerné vystúpenie, ale keďže času bolo malo, pokračovali sme ďalej v pláne našej cesty. Jedna z našich írskych kolegýň má tetu Valeriu s manželom Garrym, ktorí vymenili bývanie, v penthouse v centre mesta Vancouver, za kanadský zrub v panenskej prírode v okolí Kentucky Alleyne Provincial Park. Od nich sme dostali pozvanie, aby sme strávili noc na ich pozemku.

Keď sme zišli z diaľnice 97 C Okanagan Connector na štrkovú cestu, ktorú naše GPS navigácie nevedeli identifikovať, tušili sme, že ďalšia noc nebude strávená v stredisku vybudovanom pre turistov, ale v pravej kanadskej divočine. Po zhruba 45-minútovom podvečernom šoférovaní po lesnej ceste sme sa ocitli v údolí malej riečky obklopenej zo západu strmými skalnými útesmi a z východu hustými lesmi. Keď sme dorazili na miesto, bola už takmer tma a na pozemku neďaleko zrubu horel oheň. Pripravili sme klobásky, chlieb zobrali gitary a nechali sa unášať v spomienkach na detstvo, tábory a festivaly. Cez čarovnú noc pri táboráku pod hviezdnou oblohou sme sa prespievali až do ranného svitania. Ráno nás Garry a Valeria previedli po ich pozemku. Najbližší susedia sú 30 km a návštevy často nemávajú, tak sa s nimi chceli podeliť o všetky zážitky, ktorých nebolo málo.

Rozprávali nám o letných požiaroch, zimných mrazoch, okolitej flóre, ale aj o medvedici s tohoročnými mladými, vlkoch a kojotoch, čo ich občas vidieť na okolí, losoch a jeleňoch, čo im prechádzajú cez pozemok, ale aj bobroch, ktorí stavajú svoje hrádze len pár metrov od ich zrubu. Neskôr sme šli strieľať na plechovice. Celý deň sme strávili v pokoji prírody, načerpali novú energiu, aby sme sa po obede mohli opäť vybrať na náš posledný dlhší úsek cesty a našu poslednú noc v karavanoch a to priamo do najväčšieho metropolitného mesta Britskej Kolumbie.

 

CHLEBOM, SOĽOU AJ SLIVOVICOU

VO VANCOUVERI

Vo Vancouveri nás čakalo chladné a upršané počasie ale o to teplejšie privítanie Mariky Kubinyi s manželom Tiborom. 

" Drahí a vzácni priatelia z Írska,
slovenských matiek synovia, dcéry,
čo si vás folklór slovenský získal:
Vitajte u nás vo Vancouveri
!

Náš súbor Slávik víta Vás chlebom
so soľou, čo je drahšia nad zlato.
Nech je k vám prajné kanadské nebo
slivovicou si pripime na to !!!"

 

Toto boli prvé slová, ktoré sme počuli v dome Mariky a Tibora, ktorí nás vítali tradične slovensky -  chlebom a soľou a pre všetkých 19 členov Ostrohy pripravili bohaté raňajky. Po týždni putovania z Calgary cez "Rockies" nám to veru dobre padlo. Na pláne bol výstup na Grouse Mountain z Agnesou Benna, Slovenkou, ktorá už viac ako 50 rokov žije vo Vancouveri, ale keďže počasie nás privítalo po írsky, tak sme náročný výstup vymenili za relaxačnú návštevu Aquatic centra vo West Vancouver. Niektorí členovia (šoféri, ktorí išli vrátiť karavany) dostali "special treat" v podobe japonskej turistiky a cestou z Delty navštívili v sprievode Mariky budhisticky chrám v Richmond, spanish banks beach, Vancouver Maritime museum, Vancouver downtown a fotoaparátom neušli ani nádherné indiánske totemy v Stanley parku.

K večeru sme sa už všetci členovia a sympatizanti FS Slávik a FS Ostroha stretli v Gloria Dei Lutheran Church, kde sme sa spoločne pripravovali na Májovú veselicu. V kostole na naše milé prekvapenie už vyvoniaval guláš a DJ Fero rozkladal aparatúru na zábavu. Po ôsmej sa už pomaly zaplnili stoličky v "sále" a oficiálny program začal krátkym príhovorom. Po prvom tanečnom kole nasledovalo naše vystúpenie, ktoré sme ukončili školou tanca, kde sme prítomných krajanov, podobne ako v Calgary, učili tanec Mojše a tanec Bašistovská. Zábava pokračovala do neskorých nočných hodín a verím, že keby to kanadská legislatíva dovolila, zabávali by sme až do rána. Počas veselice sme postretali mnoho Slovákov žijúcich kratšie či dlhšie v Kanade. A keďže, ako sa vraví, svet je malý, často zneli otázky ako "poznáš toho, poznáš tú" a našli sme aj spoločných známych.

 

OPOJENÍ VEČNOU  TICHOU  RADOSŤOU...
 

V nedeľu ráno sa nám ukázalo spomínané krásne kanadské nebo a nás čakalo stretnutie s kresťanskou komunitou Slovákov v Sts. Cyril and Methodius Parish and church v New Westminster. Počas omše sme mali možnosť pomôcť pri liturgii čítaním zo sv písma ale tiež spievaním počas prijímania. Bol to pre nás obrovský zážitok spievať pre krajanov, ktorí žijú v Kanade viaceré desaťročia. Po omši sme v kostolnej hale predviedli pre Slovákov pár našich tancov a spevov a neskôr zjedli chutný segedínsky guláš s domácou knedľou.
Naše ďalšie kroky viedli do centra Vancouveru, odkiaľ nás naši sprievodcovia Marika, Evka a Marián zobrali sea busom cez Vancouver Harbour do North Vancouveru .

Ako aj na iných miestach, aj tam sme našli malé pódium, na ktorom sme spontánne zaspievali pár slovenských piesni a vrátili sa späť do mesta. Nasledovala obchôdzka Canada place, Convention centra, pozreli sme si miesto, kde sa v roku 2010 rozhorel olympijsky oheň, a vystúpili na stupienky víťazov olympijských hier. Po krátkej nákupnej pauze sa chlapci z Ostrohy stretli s dievčatami, ktoré medzitým brázdili ulice downtownu na čiernej limuzíne pri známych parných hodinách na Water street.

Odtiaľ sme sa všetci presunuli na Swangard stadion v Burnaby, kde sa celý víkend konal európsky festival. Spolu s členmi folklórneho súboru Slávik sme vystúpili ako zlatý klinec programu na záver festivalu. Po našom spoločnom vystúpení sme roztancovali takmer celé publikum, kde nechýbali ani Slováci žijúci vo Vancouveri. Atmosféra bola vynikajúca a my sme boli veľmi radi, že sme mali možnosť reprezentovať našim folklórom Slovensko na tomto známom festivale.

Po nádhernom slnečnom dni strávenom vo Vancouveri sme sa všetci stretli u Jarky Fabanovej, kde sme mali ešte možnosť vidieť krásne kroje folklórneho súboru Slávik a vzájomne podebatovať o ďalších spoločných plánoch a stretnutiach. V pondelok pred obedom sme sa stretli na medzinárodnom letisku vo Vancouveri, odkiaľ sme cez Toronto leteli späť "domov" do írskeho Dublinu.

 

                 X                              X                            X

 

„Čím krajšia a bohatšia je spomienka, tým ťažšia je rozlúčka. Ale vďačnosť premení trýzeň spomienky na tichú radosť," povedal Dietrich Bonhoeffer, nemecký luteránsky teológ.

Verím, že spomienky na návštevu krajanov v Kanade v nás budú žiť ešte veľmi dlho a priateľstvá, ktoré sme získali, budú trvať večne. 

 

AJO GONŠENICA

 

(Šéfredaktor portálu www.slovenskezahranicie.sk Ľudo Pomichal do textu autora nezasahoval, dovolil si len reportáž kvôli lepšej orientácii čitateľa predeliť medzititulmi)
 

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 1919x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2020 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line