Za Imrichom Kružliakom. Publicista Vladimír Jancura o doyenovi slovenského sveta. Smúti Slovensko, aj krajania vo svete.

hlavná foto
Trvanie: 04.02.2019
Miesto: Denník Pravda
Mesto/obec: Mníchov - Bratislava
Štát: Nemecko - Slovensko

Správu o skone Imricha Kružliaka, doyena slovenského krajanského pohybu, prijala s piatou a prirodzenou ľudskou trúchlivosťou slovenská verejnosť, ktorej boli dobre známy príbeh a dielo detvianskeho rodáka, vzniknuvšie veľmi často v pohnutých časoch až dramatických podmienkach.  V súvislosti s jeho odchodom do večnosti v úctyhodnom veku 104 si na jeho mimoriadny vklad do modernej slovenskej histórie, povzbudzovaniu k samostatnej štátnosti a ústretovú, vľúdnu komunikáciu príkladného vlastenca s priateľmi v jeho domovine, pripomenuli Imricha Kružliaka v spomienkach.

Predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí a riaditeľ Slovenského domu v Prahe Vladimír Skalský vyzdvihol o. i. to, že Imrich Kružliak "bol človek, ktorý za tých dlhých 104 rokov svojho života naozaj prežil zložité zákruty slovenských dejín. Myslím si, že za ten čas v nich obstál so cťou, s tým, že prehodnotil niektoré veci na sklonku svojho života. Ako veľmi mladý človek spolupracoval s režimom Slovenského štátu. Neskôr však jednoznačne dokázal, že bol veľkým demokratom. Mimoriadnu úlohu zohral v slovenskom krajanskom hnutí v slovenskom exile. Aj preto sme si ho v svetovom združení Slovákov v zahraničí veľmi vysoko vážili."

Patričnej pozornosti sa dostalo smutnej správe o úmrtí Imricha Kružliaka aj v médiách na Slovensku. Okrem spravodajských relácií v RTVS sa odkazu života a diela venoval v denníku PRAVDA publicista Vladimír Jancura, ktorý ako novinár mal možnosť viacerých stretnutí s jedným najžiarivejších krajanov, ktorí sa pričinili o váhu, význam a úctu slovenského krajanského sveta tak v očiach Slovákov doma, ako aj vo vnímaní našich krajanov väčšinovým obyvateľstvom v ich domovských štátoch.

„V sobotu nad ránom zomrel v spánku vo veku 104 rokov Imrich Kružliak, jedna z výrazných postáv slovenských dejín 20. storočia. Zomrel v Mníchove, kde prežil veľkú časť zo svojho 40-ročného exilu a aj posledné roky, keď pokročilý vek a zhoršujúci sa zdravotný stav mu už nedovolili striedavo žiť v Bratislave a v metropole Bavorska. Redaktor, publicista, básnik, spisovateľ, historik, prekladateľ, politik - tak sa o ňom píše v oficiálnych životopisoch. On sám sa do konca života považoval za novinára.

Narodil sa v Detve v roľníckej rodine, medzi jeho najranejšie spomienky patrila verejná poprava „pansláva“ Antona Prokopa maďarskými „červenými gardistami“. Obesili ho na lipe pred miestnym kostolom na Turičnú nedeľu v roku 1919. Sú spomienky, ktoré formujú osobnosť, dávajú jej smerovanie. V zrelom veku vystupoval Kružliak v slovenskom vysielaní rozhlasovej stanice Slobodná Európa pod pseudonymom Anton Prokop.

Po absolvovaní gymnázia v Kláštore pod Znievom a Filozofickej fakulty UK v Bratislave pôsobil ešte pred vojnou najprv v Slovenskej lige. Vyhlásenie slovenskej autonómie i Slovenského štátu síce privítal, ale s ďalším vývojom už taký spokojný nebol. „V rozmedzí piatich rokov dal dovtedy neznámy národ o sebe svetu vedieť až dvakrát,“ povedal v jednom z našich rozhovorov. „V roku 1939 sa zapísal na mapu Európy ako Slovenská republika, v roku 1944 sa postavil proti svojmu patrónovi Adolfovi Hitlerovi.“

Proti svojej vôli a iba nakrátko sa stal ako 28-ročný šéfom slovenskej tlače. Tento krok musel až do smrti často vysvetľovať. „Ľuďom, ktorí ma na tento post presadili, išlo o kompromis medzi Tukovou a Tisovou skupinou,“ povedal aj nám. „S predsedom vlády Vojtechom Tukom sa však nedalo vyjsť a po viacerých sporoch som z funkcie o necelý rok odišiel.“

Kružliak odmietal politiku holokaustu a deportácie slovenských židov. Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii považoval za šialenstvo. Zapojil sa do odboja, po vypuknutí SNP pôsobil v povstaleckej tlači ako redaktor Bojovníka, Národných novín a krátko aj Pravdy. Po jeho potlačení sa skrýval v Mošovciach a v Detve až do príchodu frontu. Guvernér Slovenskej národnej banky a financmajster SNP Imrich Karvaš, ktorý pre odbojovú činnosť skončil v nacistickom koncentráku, vydal o ňom v pamätiach svedectvo: „Kružliakovi som dôveroval, bol protifašisticky a protinacisticky orientovaný.“

Po vojne sa zapojil do činnosti Demokratickej strany, na jar 1946 viedol jej predvolebný štáb. Demokrati voľby na Slovensku vyhrali s veľkým náskokom pred KSS. Už v jeseni 1947 Kružliaka s ďalšími predákmi DS zatkli a mučili. Keď ho pred súdnym procesom nakrátko prepustili domov, rozhodol sa emigrovať.

Po dvoch rokoch života v Rakúsku a Nemecku sa stal prvým slovenským redaktorom Slobodnej Európy a potom 30 rokov viedol jej kultúrnu redakciu. Od roku 1972 zároveň redigoval časopis Horizont a nebolo čísla, aby Kružliak doň sám neprispel zásadným článkom, glosou alebo úvahou.

Publicistikou sa však jeho aktivity zďaleka nevyčerpávali. V roku 1970 spoluzakladal Svetový kongres Slovákov a postupne bol jeho tajomníkom, potom predsedom kultúrnej komisie a nakoniec výkonným podpredsedom. V roku 1975 sa podieľal na reorganizácii Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí a v roku 1986 sa stal jeho predsedom. Historik Jozef Špetko, ktorý väčšinu svojho tvorivého života prežil takisto v emigrácii v Mníchove, napísal v roku 1989: „Imrich Kružliak je inštitúcia.“ A dodal: "Mal prsty takmer vo všetkých politických akciách exilovej Slovače.“

Do Bratislavy sa vrátil po 40 rokoch 12. decembra 1989. „Na hraniciach mi dali do pasu vízum len na 48 hodín s tým, že pobyt mi musí potvrdiť úrad pečiatkou,“ spomínal. „Na to mi Ľubomír Feldek z KC VPN do pasu napísal, ,revolúcia pečiatky nepotrebuje'.“ Zapojil sa do práce, pôsobil v tíme poradcov premiéra Milana Čiča, neskôr ako externý poradca prezidenta Michala Kováča. Ale neprestával byť publicistom a vstupoval do horúcich verejných diskusií. Pred rozdelením ČSFR napísal, že Slováci a Česi sa „rozžili“ v jednom štáte, bol však proti tomu, aby sa so zánikom bývalej federácie rozpadli aj slovensko-české vzťahy. Privítal vstup Slovenskej republiky do spoločnej Európy „Slováci po prvý raz v dejinách dostali pocit medzinárodnej rovnoprávnosti,“ povedal v našom rozhovore. „To je magnum slovenských dejín, ich vrcholok.“

Život dlhší ako storočie naplnený nevšednou aktivitou sa uzavrel. Priam si žiada svojho historika a možno aj románopisca…“

 

Na titulnej fotografii:

Imrich Kružliak.

Foto: PETER PROCHÁZKA

 

NEKROLÓG VLADIMÍRA JANCURU

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

https://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/500828-za-imrichom-kruzliakom/

Fotogaléria

Počet zobrazení: 225x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line