Na začiatku 1. svetovej vojny sa zo Štefánika stal pilot – dôstojník. Z projektu TASR k Roku M. R. Štefánika

hlavná foto
Trvanie: 26.03.2019
Miesto: TASR - TERAZ.SK
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

    Vedecko-študijná, ale i objavno-dobrodružná cesta Milana Rastislava Štefánika do Polynézie a na jej ostrovy vyvolala veľký ohlas nielen vo vedeckých kruhoch vo Francúzsku, ale aj v širšej francúzskej verejnosti a viac či menej sa dotkla celej vzdelanej Európy. Začiatkom júna 1912 Štefánik už bez ďalších administratívnych prieťahov získal francúzske štátne občianstvo. To však znamenalo, že už si ho mohla privlastňovať aj armáda. A veru aj tak urobila. Povolala ho do svojich služieb, no nie ako nováčika - „bažanta“, ale ako erudovaného vedca a mimoriadne schopného manažéra a v tom čase už aj uznávaného diplomata. A hneď ho aj poverila významnou úlohou, do ktorej sa iným pánom s výložkami neveľmi chcelo.

Keďže malá hŕba pýta vždy viac, a to najmä v kapitalizme, francúzska vláda chcela rozšíriť svoj vplyv aj v iných častiach sveta ako len na tahitskom ostrove polonahých krásavíc. Jej záujem sa tentoraz zameral na súostrovie Galapágy v Tichom oceáne. Plánovala tam postaviť reťazec meteorologických staníc, vrátane najmodernejšej telegrafickej siete. No keďže tieto ostrovy administratívne patrili štátu Ekvádor, bolo treba rokovať s jeho predstaviteľmi. Názov Galapágy v preklade znamená Korytnačie ostrovy. Francúzi však nemajú radi korytnačie tempo. Preto poslali vybaviť túto záležitosť schopného Slováka s francúzskym štátnym občianstvom, dynamického Štefánika. A Štefánikovi sa to v pomerne krátkom čase naozaj podarilo.

No nebolo to také jednoduché a mohol na to doplatiť aj životom. Cesta bola mimoriadne namáhavá. Od severu na juh krížom prešiel celé Spojené štáty, konkrétne New York, Buffalo, Chicago, Los Angeles, San Francisco, odtiaľ opäť dlhočizná cesta na Tahiti a späť do San Francisca, odtiaľ do New Orleansu a potom cez panamskú Balbou, columbijskú Buenaventuru do Quita v Ekvádore. Z hľadiska Štefánikovho osobného života to bola však smutná cesta. 15. apríla 1913 mu totiž zomrel otec. Mal 69 rokov.

Aby zahnal spomienky na otca, hlavne na nie celkom konštruktívne ideové spory, pozorne sledoval krajiny, kadiaľ prechádzal. Jeho listy mame z tejto cesty sú celkom zaujímavými cestopismi a sem-tam i zamysleniami. A nájdeme tam aj takúto lyrickú pasáž: „Boli sme ďaleko od pevniny, naraz vidím: malinké vtáčatko zaviate silným víchrom, vysilené padá sadá na palubu dva metre odo mňa. Chúdiatko tak tesklivo sa na mňa dívalo. Strážil som ho, aby žiadon z cestujúcich neplašil unaveného hosta. O chvílku vyletel na stažen a teraz cestuje s nami bez toho, aby si vymenil lístok. Je to jediná bytost, ktorá ma pripútala v tomto zbesilom americkom svete...“ Všimnime si, Štefánik píše po slovensky, hoci miestami s tvrdou výslovnosťou niektorých spoluhlások, príznačnou pre jeho rodné nárečie.

Začiatkom roku 1914 sa vracia približne tou istou cestou do Európy, teda do Paríža. Za svoju úspešnú misiu je poctený vysokým francúzskym vyznamenaním Rytiera Čestnej légie. Do Ekvádoru by sa však bolo treba ešte vrátiť, dotiahnuť záležitosť do konca. No námaha a útrapy z predchádzajúcich ciest po zemeguli už nedali na seba čakať. Jeho vážne poškodený žalúdok sa ohlásil prudkými bolesťami. A keďže medikamenty nepomáhali, musel podstúpiť chirurgický zákrok, čo v tom čase bola dosť riskantná operácia. Vďaka svojim priateľom a známostiam, ktorí mu pomohli vybaviť operačný zákrok vo vychýrenej nemocnici v meste Angers, chorobu zvládol.

Svoju imperialistickú nemoc však nezvládla Európa. Vypukla Prvá svetová vojna. Štefánika začiatok tejto udalosti zastihol v Maroku, kde bol ako rekonvalescent. Ešte však nebol celkom doliečený, a preto mal pred sebou pobyt v horskom sanatóriu. Lenže ľudia sú v istých situáciách všade na svete rovnakí. Personál sanatória, nevediac o koho ide – nech im Pán Boh odpustí – mu dávali dosť neskrývane najavo, že je vlastne „zašivák“, ktorý sa chce vyhnúť vojenskej povinnosti nastúpiť na front.

Štefánika to do krvi urazilo. No nebol by to on, keby vec neriešil rozhodným spôsobom. Na druhý deň po prepustení zo sanatória si podal žiadosť o zaradenie k letectvu. Tu treba povedať, že Štefánik sa okrem všetkého ostatného už dlhší čas zaujímal aj o rozvoj leteckej techniky a celkom presne vytušil význam letectva v rozbiehajúcej sa vojne. Nižší štábni dôstojníci boli spočiatku zmätení a na rozpakoch, lebo im ešte nedošlo, akým fenoménom môže byť vo vojne letectvo. Našťastie, našli sa aj takí, ktorým to zaplo. Pochopili, aký význam môžu mať pre letectvo Štefánikove meteorologické skúsenosti. A tak ho nakoniec k letcom povolali.

Jedna vec je však meteorológia a iná schopnosť pilotovať lietadlo. No Milan Rastislav už veľmi dobre vedel, do čoho ide. A tešil sa. Povolali ho do vojenskej leteckej školy v meste Chartres, kde po prvý raz nasadol do lietadla. Bolo to lietadlo typu Maurice Farman, nazvané podľa vtedy už slávneho francúzskeho konštruktéra. A keďže bol od prírody talentovaný a mimoriadne chápavý, o necelých desať dní bol schopný ho pilotovať. (Znalci a koničkári leteckej histórie dobre vedia, čo to bolo za opachu. Ale lietalo.) Štefánik dostal hodnosť desiatnika a hneď ho prevelili k leteckým stíhačom v meste Le Bourget. Ani tam nezaprel povesť, ktorá ho predchádzala.

Po niekoľkých štartoch ho bez zaváhania povýšili na podporučíka. Rozhodli o tom aj jeho mimoriadne vedomosti z meteorológie. Dôstojníci pochopili jeho návrh o potrebe sólových leteckých meteorologických prieskumov pred každou plánovanou bojovou operáciou a uznanlivo pokyvovali hlavami. Tak sa z vedca – astronóma stal v priebehu niekoľkých týždňov pilot – vojak – poddôstojník a nakoniec dôstojník.

Ktovie, či si už vtedy uvedomil, že čoskoro oblečie aj uniformu s generálskymi epoletami. Jedno však už vedel určite: vojna je len politika vedená inými prostriedkami, a preto sa bude musieť stať aj politikom. V mene idey a cieľa, ktorý čoraz častejšie presvital v jeho mysli.

ZDROJ: TASR/ teraz.sk

 

Počet zobrazení: 170x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line