Joe Klamar, výnimočný slovenský fotograf: Slováci sa nevedia predať a podceňujú sa. Vo svete vravia, že sú nároční.

hlavná foto
Trvanie: 20.05.2019
Miesto: Denník Pravda - pravda.sk
Mesto/obec: Košice - Bratislava
Štát: Slovensko

Je na každom hokejovom zápase. Videl ich stovky - o iných športových podujatiach nehovoriac. Slovenský fotograf Joe Klamar sa na všetko pozerá cez objektív. Roky, aj počas života v zahraničí, patrí k špičke slovenskej spravodajskej, reportážnej a dokumentárnej fotografie. Pravdaže, ako by mohol rodák z Liptova chýbať na MS v hokeji v Košiciach a Bratislave. Práve počas jeho práce sa s ním stretli reportéri denníka Pravda Michal Mašľany a Martin Prosnan, aby s mimoriadne tvorivým a nekonvenčným človekom, ktorého spájajú trvalé priateľstvá s mnohými ľuďmi z fotografickej branže (hoci roky pôsobil v Kanade, Paríži, vo Viedni a inde vo svete...)  stále aj na Slovensku. Za všetkých spomeniem jeho športového fotografického kolegu Jána Súkupa, teoretika fotografie a autora výstav (aj Klamarových) Mariána Pauera, priateľov z fotografickej redakcie TASR Vlada Benka či Pavla Neubauera... Mimochodom, Joe Klamar poctil v septembri 2017 svojou návštevou a pútavou debatou o fotografickej tvorbe aj účastníkov Tvorivej školy fotografie v Banskej Štiavnici, ktorú pre krajanských redaktorov a fotografov pripravil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Aj preto s o to väčším záujmom s láskavým dovolením redakcie Pravdy a oboch autorov interview a myšlienky "nášho Jožka Klamara" sprostredkúvame aj našim krajanom vo svete. Mnohí s ním totiž nepochybne prišli pri rôznych príležitostiach do kontaktu. Za všetkých spomeniem aspoň Yuri Dojca, jedinečného slovenského fotografa žijúceho v Kanade. V krajine, ku ktorej má aj Joe Klamar osobitý vzťah: práve tam sa totiž začala jeho kariéra dnes už svetoznámeho fotografa!

 

Vravíte, že pri vašej práci je najdôležitejšia emócia. Dávajú ju Slováci najavo?

Samozrejme. Pozrite sa na zápasy s USA a Kanadou – boli o emóciách a národnej hrdosti. Krásne. A to hovorím napriek tomu, že rozprávať dnes o patriotizme je jazda na tenkom ľade – ihneď vás zaradia naľavo alebo vpravo. Ale čo je zlé na národnom cítení?

Mnohí hráči tvrdili, že niečo podobné pri športe ešte nezažili. Sme emotívnejší ako cudzinci?

Posledná vec vždy prekryje tú predtým, takže asi áno. V Steel aréne to je veľmi silné. Ale myslíte si, že maďarskí fanúšikovia nie sú emotívni? Tých sa až bojím. Keď som videl, čo robili na futbalových majstrovstvách Európy v zápase proti Portugalsku, mal som dosť. Chudák Ronaldo (smiech). Vikingovia sa zasa dokážu neskutočne zabávať. Choďte do Talianska, alebo na Balkán, veď tam nie je nič iné, iba emócie.

Ktorý zo slovenských športovcov sa fotí výnimočne dobre?

Ťažká otázka.

Vaši zahraniční kolegovia vravia, že Peter Sagan je ideálny typ…

Môžem byť úprimný?

Isteže.

So Saganom mám jednu nemilú príhodu. Stretol som ho na pretekoch Okolo Kalifornie, prihovoril som sa mu v materinskom jazyku a on ma úplne ignoroval. Jednoducho sa so mnou vôbec nerozprával. Vravel som mu, že som zo Slovenska a fotím pre AFP – a on nič. Keď vzápätí prišli dve Američanky s vlajočkami, išiel sa rozliať. Bol som z toho sklamaný. Sám viem, aké príjemné je, keď ma niekto v zahraničí osloví v slovenčine. Ihneď by som preskočil bariéru a porozprával sa s ním.

Ako sa fotí cyklistika?

Je to iné ako indoorové športy. Človek je neustále v pohybe – z profesionálneho hľadiska je to veľká výzva. Žiaľ, na Tour de France som bol naposledy, keď tam Peťo Sagan nebol.

Ak by ste si mali vybrať jedno športové podujatie, ktoré budete fotiť, čo a kde by to bolo?

V efjednotke sú veľké peniaze, ale nebaví ma. Možno MotoGP, ak by to bolo solídne zaplatené. Najlepšie sa mi pracuje tam, kde ma nikto neobmedzuje. Napríklad biatlon – za päť dní môžete mať päť druhov počasia. Fantázia.

Stalo sa vám, že ste už niečo odmietli?

Nerád paparazujem. Raz ma požiadali, aby som obliehal hotel, v ktorom býval počas Tour de France Alexander Vinokurov. Bolo to v roku, keď mu dokázali užívanie krvného dopingu. Zaťal som zuby a urobil to. Druhýkrát zasa odo mňa chceli, aby som v Los Angeles tajne nafotil francúzskeho speváka Johnnyho Hallydaya. Povedal som im, že mi to prekáža – zrejme sa na mňa hnevali, mysleli si, že keď mi dobre zaplatia, automaticky to spravím.

A čo strach?

Počas vojny som mal isť do Bosny, vedenie agentúry sa však nakoniec rozhodlo, že ma nechá doma. Mal som deti a nechceli riskovať. Šiel by som kamkoľvek – pochopiteľne, že by som sa asi bál. Ale aj na G8 v Nemecku vám kedykoľvek letí okolo hlavy dlažobná kocka.

Vravíte, že fotograf musí byť neustále pripravený. Zmeškali ste už niečo dôležité?

Ojój, nie raz (smiech). Napríklad na tenisovom turnaji v Linzi sa za jednoznačného stavu zranila Francúzka Mary Pierceová, ale všetci fotografi z renomovaných agentúr už boli preč. Snímku sme si nakoniec so sklopenými ušami pýtali od amatérskeho nadšenca. Cítil som sa trápne. Ale taktiež bolo aj mnoho situácií, keď som videl situáciu, ale z etického hľadiska by som to tomu človeku nespravil. V hlave mi zablikal maják a za dve sekundy som sa hanbil aj za myšlienku.

Je fotografovanie zranených športovcov etické?

Videl som, ako mladá rakúska zjazdárka spadla a zostala jej trčať píšťala. Cvakol som ju. Ale nie som jeden z tých chladných „profíkov“, s ktorými to nič nespraví – poriadne sa mi triasli ruky a búchalo srdce. A najprv som jej utekal pomôcť, až keď som videl, že je tam dosť záchranárov, cvakol som ju.

Ktorú zo svetových hviezd fotíte rád?

Napríklad Mariu Šarapovovú – neskutočne príťažlivá žena. Ale slabosť mám aj pre Shiffrinovú, jej otcovi som neraz vravel, že teraz ju už Peťa zdolá. Vlhová je zasa srdcovka – obaja sme predsa Liptáci. A taký boxer Manny Pacquiao, to je pán. Jeho údery ledva zaregistrujete, je taký rýchly, že by pokojne zložil aj súperov v najťažšej váhe – vravím vám, je ako zviera. Aj s našimi futbalistami sa mi robilo dobre.

Hamšík môže byť dobrý typ…

Mal som rád Škrtela, to boli neustále emócie.

Potetovaní ľudia sa fotia ľahšie?

Vôbec neriešim výzor, vnímam ich ako vzory pre mladých, ktoré už niečo dosiahli.

Pamätajú si vás športovci?

S mnohými sa poznám osobne. Raz som bol na hokejovom zápase WHL v americkom Portlande. Na trestnej lavici besnel mladý chalan a zrazu som počul kadejaké slovenské nadávky. Prihovoril som sa mu – bol to Rišo Zedník. Po zápase sme skončili na pizzu. Keď už bol hviezda, nepamätal si ma. Vždy som rád, keď stretnem Slováka v zahraničí. Pivo s ním chutí viac a vtipy sú lepšie.

Robíte si s niektorými aj selfie?

To je vec, ktorú neznášam – mal by som pri tom pocit, že tých ľudí obťažujem. Na mnohých podujatiach vidím, ako si tisícky ľudí fotia mobilom hviezdy a pritom sa na nich pozerajú iba cez obrazovku. To je šialené. Veď osobný zážitok a pohľad naživo je predsa viac ako selfie.

V roku 1987 ste odišli z Československa, lebo ste tu nevideli budúcnosť…

Bol som darebák, ktorý odjakživa inklinoval k fotke či televízii. V krajine v tom čase neboli takmer žiadne možnosti. Nemal som ani financie, aby som si mohol kúpiť zahraničnú techniku. Pre mňa tu nebola perspektíva. Videl som, ako to funguje na Západe – všetko sa mi zdalo čisté, farebné a voňavé, doma zasa sivé. Pritom mi tu vôbec nebolo zle.

Nikdy ste neoľutovali, že ste odišli?

Vôbec. Nebol dôvod. Najprv ma prichýlilo Rakúsko a potom mi dala veľkú šancu Kanada. Mohol som tam študovať, realizovať sa, oženil som sa tam, narodili sa mi deti. Kanadu mám rád ako Slovensko.

Žijete povestný americký sen?

Presne tak. Spočiatku som roznášal noviny, vozil pizzu, lakoval rúry v rafinérii, v kanadskej Alberte, kde je v zime mínus 20, som na ulici umýval autá – jednoducho odporná práca. Nič som tam nedostal zadarmo.

Ani vtedy ste nemali pochybnosti?

V roku 1989, keď v Československu padol komunistický režim, tu bola veľká eufória. Ja som však poriadne nevedel, o čo ide. Nezažil som to. Naviac som mal typické emigrantské sny – keď som zaspal, snívalo sa mi, že som sa prebudil na opačnej strane plota.

Čo dnes, aké je podľa vás Slovensko? Zbalili by ste sa a odišli opäť?

Myslím si, že áno. Človek by mal vidieť svet a potom sa rozhodnúť, kde a ako chce žiť. Ale dookola budem opakovať, že na Slovensku je fajn.

Čo vám na Slovákoch najviac prekáža?

Možno neuveríte, ale vo svete si o nás myslia, že keď vyjdeme za hranice, sme príliš nároční na služby. Vyžadujeme viac, než vieme sami ponúknuť. A môj poznatok – sme málo súdržní. Ale ako ja môžem kritizovať tento národ, keď sám mám veľa chýb a nepoznám recept, ako byť lepší?

Craig Ramsay dlhodobo vraví, že nám chýba sebavedomie…

Viem, o čom hovorí. Keď som fotil Kobeho Bryanta pre Hublot do 100-miliónovej kampane, pri otázke ako mi to ide, som zbytočne podcenil svoju prácu. Druhá strana zbledla a všetci boli zrazu v pohotovosti. Samozrejme, celé to nakoniec dobre dopadlo. My Slováci sa nevieme predať. S tým, o čom si myslíme, že sme urobili veľmi zle, by bol Rakúšan neraz maximálne spokojný.

CELÉ INTERVIEW ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

https://hokej.pravda.sk/ms-2019/clanok/512200-slovaci-sa-nevedia-predat-neustale-sa-podcenuju/

 

Na titulnej fotografii:

Joe Klamar počas tvorivej besedy s redaktormi krajanských médií, účastníkmi Ateliéru fotografie - Pocty Dežovi Hoffmannovi v programe Tvorivej školy žurnalistiky ÚSŽZ v septembri 2017 v Art Café v Banskej Štiavnici.

Snímka vo fotogalérii:

Spontánne stretnutie dvoch veľkých priateľov - Joe Klamara a Mariána Pauera, teoretika fotografie a kurátora viacerých výstav Jozefa Klamara.

FOTO: OTO FILIP

(bývalý dlhoročný reportér týždenníka Slovákov v Srbsku HLAS ĽUDU, ktorý náhle a pre všetkých priateľov nečakane skonal v júni 2018)

 

PRÍBEH JOZEFA "JOE" KLAMARA ČÍTAJTE

V AUTORSKOM  MATERIÁLI  ĽUDA POMICHALA

NA PORTÁLI SLOVENSKÉ ZAHRANIČIE

Joe Klamar a jeho Pohyblivý svet cez pravdu objektívu

https://www.slovenskezahranicie.sk/sk/udalost/332/joe-klamar-a-jeho-pohyblivy-svet-cez-pravdu-objektivu

Fotogaléria

Počet zobrazení: 155x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line