Porazil majstra sveta v šachu: Richard Réti to dokázal ako jediný Slovák!

Trvanie:	17.06.2019
Miesto:	Denník Pravda
Mesto/obec:	Bratislava
Štát:	Slovensko

Bol zábudlivý, ale pritom geniálny. Na chvíľkovú roztržitosť či nesústredenosť raz škaredo doplatil. Šikovný vysokoškolák Richard Réti, ktorý študoval matematiku, si zabudol diplomovú prácu v kaviarni, kde hrával šach. Keď sa po ňu vrátil, už ju nenašiel. Nemal chuť sa znovu pustiť do písania, preto sa začal živiť šachom. V denníku Pravda ho približuje publicista Miroslav Čaplovič.

Židovskému rodákovi z Pezinka sa prihodila kuriózna vec v kaviarni vo Viedni, kam sa celá rodina presťahovala. Otec, ktorý predtým ako lekár šéfoval pezinským železitým kúpeľom, si v rakúskej metropole zriadil ordináciu.

Rétimu je venovaná výstava, ktorú otvorili v Múzeu židovskej kultúry (MŽK) v Bratislave. Záujemcovia si ju môžu pozrieť až do 10. novembra tohto roku.

Propagoval spoločný štát

Mal ešte len 18 rokov, keď si získal obdiv neskoršieho veľmajstra Saviellyho Tartakowera, ktorý vo Viedni študoval právo: „Bude raz najlepším šachistom, hoci sa nestane majstrom sveta,“ predpovedal o Rétim. O niekoľko rokov sa ukázalo, že sa nemýlil.

Prvý výrazný úspech Réti dosiahol na medzinárodnom turnaji v Košiciach, keď mal už takmer 30 rokov. Bolo to v roku 1918, stal sa víťazom.

Na Rétim bolo sympatické, že napriek tomu, že materinskú reč mal nemčinu a býval vo Viedni, po vzniku Československej republiky sa k nej hrdo hlásil a reprezentoval ju na medzištátnych tímových turnajoch. „Prihlásil sa za jej občana a v zahraničí vystupoval ako silný propagátor štátnosti spoločného celku Čechov a Slovákov,“ upozorňuje Michal Vaněk, spoluautor výstavy a zástupca riaditeľa MŽK.

Réti dobre vychádzal s legendárnym politikom Vavrom Šrobárom, s ktorým sa zblížil kvôli tomu, že popri účasti vo vláde bol predseda prvej šachovej organizácie na Slovensku. „Ak na výstavu prídu filatelisti a šachisti, zvlášť ich zaujme vzácna pohľadnica z roku 1928 poslaná z turnaja v Nemecku do Československa na Šrobárovu adresu,“ prízvukuje Vaněk. Pod srdečným pozdravom je päť podpisov. Medzi nimi aj Rétiho a ďalších dvoch z najlepších hráčov tej doby, ktorými boli Kubánec José Capablanca a Američan Frank James Marshall.

Úžasné znalosti šachu Réti zúročoval nielen na turnajoch. Svoje skúsenosti a analytické názory využil v odbornej literatúre. „Jeho kniha s názvom Majstri šachovnice z roku 1930 je stále považovaná za jednu z najlepších šachových učebníc,“ hovorí Pavol Mešťan, riaditeľ MŽK. (Žiaľ, knižka vyšla až krátko po smrti Rétiho, ktorý zomrel v mladom veku.)

Na Slovensku, s výnimkou šachovej obce, je pritom Réti takmer neznámy. „Nezaslúži si, aby zostal polozabudnutý, aj preto sme sa rozhodli venovať mu výstavu,“ vysvetľuje Vaněk.

Výhra nad Capablancom

Réti zanechal nezmazateľnú stopu v dejinách šachu v roku 1924, keď sa hviezdni hráči zišli na turnaji v New Yorku. Preslávila ho partia s bielymi figúrami, čiernymi ťahal Capablanca, ktorému patril svetový šachový trón. „Réti použil prevratný systém otvorenia, zmätený Kubánec urobil niekoľko nepresností,“ hovorí Vaněk.

Capablanca, ktorý mal obdivuhodnú šnúru osem rokov bez jedinej prehry, musel kapitulovať. Šachové hodiny sa zastavili pri 31. ťahu. Rétimu podal ruku – vzdal partiu. Kubáncova dáma, najťažšia figúra, uviazla v pasci obkľúčená dvoma vežami, jazdcom a pešiakom. Nemala kam uniknúť, lebo ďalšie biele figúry kryli všetky iné polia na šachovnici. „Bola to svetová senzácia, Réti fantasticky ukončil dlhoročnú neporaziteľnosť Capablancu. Dosiaľ zostáva jediným Slovákom, ktorému sa podarilo vyhrať nad úradujúcim majstrom sveta,“ zdôrazňuje Vaněk.