Ivan Čičmanec, Slovák v Nórsku: Ktosi tu zmeškal vlak

hlavná foto
Trvanie: 10.07.2019
Miesto: Denník Pravda
Mesto/obec: Oslo - Bratislava
Štát: Nórsko - Slovensko

Aj 30 rokov po páde bývalého režimu civilizačne a eticky zaostávame za vyspelejšími a liberálnejšími demokraciami. Prejavuje sa to nielen v každodennom myslení našich ľudí, ale aj v ich málo principiálnych postojoch v politike, humanitných vedách, cirkevnom živote i podnikaní. A oportunisti ich politickú zaostalosť, názorovú intoleranciu a malomeštiacke predsudky vydávajú za cnosť. To mnohým našincom lichotí a utvrdzuje vo falošnom sebauspokojení. Píše vo svojej eseji v denníku PRAVDA IVAN ČIČMANEC, spisovateľ a prekladateľ, Slovák žijúci v Nórsku.

Vari je čas znova si prečítať Ibsenovu drámu Strašidlá z roku 1881, v ktorej tento nórsky prorok s obvyklou psychologickou jasnozrivosťou odhaľuje deštruktívne stereotypy ľudského konania. Hovorí sa tam doslova o „strašidlách“, o individuálnych, rodových aj celospoločenských dedičných hriechoch, čo sa prenášajú z generácie na generáciu a ničia životy nevinných, po slobode túžiacich jednotlivcov. Tí by sa radi oslobodili zo zovretia tejto osudovej determinovanosti, ich rozlet je však už v zárodku udusený fatálnymi odhaleniami a z nich vyplývajúcimi konfliktmi. Je príznačné, že ústredná tragédia sa, ako takmer vždy u Ibsena, odohráva v klasickej patriarchálnej rodine. Azda ešte príznačnejšie je, že sa to všetko deje s požehnaním reakčného farára, ktorý v mene falošných a skostnatených pseudohodnôt odmieta vidieť pravdu a odsudzuje všetko nové a oslobodzujúce, vrátane emancipácie žien a ozdravujúcej revolty mladej generácie.

Ako by sme tu videli dnešné Slovensko, či presnejšie povedané: určitú časť slovenského politického a cirkevného establišmentu, ktorá sa takisto v záujme tzv. tradičných hodnôt pokúša izolovať našu krajinu od progresívnych prúdov medzinárodného vývoja a nanucovať našim ľuďom predpotopné videnie sveta a z neho vyplývajúcu spoločenskú prax.

Už sme u nás boli svedkami najrozličnejších absurdít. Tmárske kruhy zabránili modernejšie cítiacemu ministrovi školstva v zavedení jogy ako nepovinného predmetu na školách. Ktosi si vynútil stiahnutie školskej čítanky, v ktorej sa vyskytol nevinný príbeh o tom, ako si rozvedená žena nájde nového priateľa. Rozpútala sa divoká kampaň proti prijímaniu azylantov z mimoeurópskych krajín – a tí niekoľkí, čo sem predsa prišli, boli prijímaní s trápnou podozrievavosťou a neporozumením, akoby sa niečo podobné ešte nikde na svete nebolo udialo.

Jedna koaličná strana, reprezentujúca asi trinástinu nášho obyvateľstva, dokázala zablokovať účasť Slovenska na konferencii o celosvetovom riešení migrantskej problematiky, konajúcej sa v réžii OSN. Zarážajúco slabá bola reakcia slovenských cirkví na zákernú vraždu novinára a jeho priateľky. A bolo tu aj vrcholne nechutné kolektívne štvanie proti kandidatúre Zuzany Čaputovej na prezidentský úrad, ako aj nesmierne hlúpe stiahnutie podpisu Slovenska pod Istanbulským dohovorom, ktorý odsudzuje domáce násilie páchané na ženách.

Kam sme sa to preboha dostali? Dokedy bude osvietenejšia časť nášho obyvateľstva trpieť tieto čierne záclony, čo mu neustále pred zrak vešajú reakční a mocichtiví politici, doktrinárski, sexom posadnutí farári a laickí nevzdelanci, tváriaci sa, že svet sa nevyvíja smerom dopredu, ale naopak, že cúva kamsi do najtemnejšieho stredoveku?

Tŕň v oku

Akýmsi módnym strašiakom týchto spiatočníckych kruhov u nás sa stalo slovo liberalizmus. Predstavte si, v mene kresťanstva a národných tradícií sa odmieta a odsudzuje liberalizmus, táto uznávaná a osvedčená európska politická filozofia, ktorá má už vo svojom názve latinské slovo "liber“, teda „slobodný“, a hlása slobodu každého občana vyjadrovať svoj názor, ako aj rovnosť všetkých ľudí bez ohľadu na ich spoločenský pôvod, národnosť, rasu, pohlavie, náboženstvo a svetonázorovú orientáciu. Veď či práve toto nie je jadro kresťanskej etiky? A či nie práve vďaka liberalizmu si slovenský národ mohol v modernej dobe zachovať kultúrnu svojbytnosť a vydobyť si politickú suverenitu?

Aby sme boli celkom presní, liberalizmus, ako sa vyvinul najmä v západnej Európe a severnej Amerike, hlása aj slobodu podnikania a právo na súkromné vlastníctvo, čo sú slobody, ktoré sa za určitých okolností dajú mocensky zneužiť. Naši superkonzervatívci však zvyčajne tieto ekonomické slobody schvaľujú, tŕňom v oku sú im iba slobody svetonázorové.

Akosi si nechcú uvedomiť, že práve vďaka liberalizmu aj oni môžu slobodne vyslovovať svoje pochybné názory a poniektorí z nich sa pravidelne chodiť vyobjímať s nepriateľskými papalášmi v Moskve alebo na protiprávne okupovanom Kryme. Nahlas to síce (zatiaľ) nehovoria, z ich správania je však zrejmé, že ich ideálom je uniformovaná spoločnosť, v ktorej by platila iba sloboda pre im blízke hodnoty a názory. Cudzie je im heslo Francúzskej revolúcie "sloboda, rovnosť, bratstvo“, cudzia im je zrejme aj zásada plurality názorov, slobody prejavu a vedeckého výskumu, a už celkom cudzie im je Ježišovo „Miluj svojho blížneho ako seba samého“.

Niektorí naši politici tejto sorty sa otvorene hlásia k autoritárskemu štýlu politiky, aký dnes predstavujú lídri typu Putina, Orbána a Kaczynského, a zrejme iba skutočnosť, že predbežne nemajú dostatok politickej moci, im bráni v tom, aby zaviedli nejaký novodobý variant inkvizície.

Detinsky a trucovito

Keď sledujeme rozprávanie a konanie týchto ľudí, či už sa hlásia k doktrinárskemu kresťanstvu alebo k zápecníckemu variantu slovenského nacionalizmu, črtá sa nám dosť zreteľne, aký model spoločnosti by im najlepšie vyhovoval. Je to na jednej strane bezbrehá sloboda podnikania s tesnými putami vedúcich politikov na ekonomickú oligarchiu, ktorá by im zaručovala maximálnu mieru osobného vplyvu a materiálneho bohatstva.

Na druhej strane, aby podporili stabilitu takéhoto autoritárskeho systému, potrebujú zakonzervovať v ľuďoch myslenie v duchu starého dedinského patriarchalizmu, presne tak, ako to ešte pred pár desaťročiami robili u nás komunisti a ako to dnes robia vládnuce kliky v Rusku, Maďarsku alebo Poľsku. Nehanebne sa pritom dovolávajú kresťanstva, tohto náboženstva slobody, lásky a súcitu, inokedy zas národných tradícií, pod ktorými rozumejú 150 – 200 rokov staré národné stereotypy, ako keby odvtedy svet zostal stáť na mieste.

Zrejme by boli najradšej, keby fundamentalistickí farári stále boli preľudí autoritou, ktorú by všetci bezvýhradne poslúchali. Tí by potom posielali ženy naspäť do kuchýň a mnohodetných spální a dovoľovali mužom, aby v rodinách vládli železnou rukou, hoci aj s pomocou fyzického násilia. Plánované rodičovstvo a ľúbostné vzťahy, ktoré nepožehnala cirkev, by burácajúcim hlasom odsudzovali z kazateľníc ako hriechy, za ktoré niet vo večnosti odpustenia.

V takejto krajine, silno pripomínajúcej povestné "banánové republiky“, by sa týmto mocichtivým, často detinsky trucovitým človiečikom vládlo podstatne ľahšie, ako je to dnes, keď napriek všetkému stále u nás existuje názorová pluralita, keď z času na čas počuť aj hlasy liberálnych a osvietených kňazov, keď čoraz viac žien si dokáže vybojovať miesto pod slnkom a keď mládež v čoraz väčšej miere spoznáva svet a vidí, že je nezmyselné robiť z liberalizmu a dôsledne uplatňovanej demokracie strašiaka.

Tri dôvody

Príbeh Zuzany Čaputovej je v tomto kontexte nesmierne poučný a povzbudivý.

Superkonzervatívci mali prinajmenšom tri dôvody na to, aby si neželali jej víťazstvo v prezidentských voľbách. Po prvé, je žena, teda bytosť, ktorá má podľa ich zaužívanej hantírky „iné úlohy v spoločnosti ako muž“, čo vlastne, preložené do normálnej reči znamená, že je pre nich menejcennou, druhoradou bytosťou. Možno ani nie je celkom náhoda, že k neslávnemu stiahnutiu slovenského podpisu pod Istanbulským dohovorom došlo tesne po tom, čo naši občania zvolili Čaputovú za prezidentku…

Po druhé – aká to opovážlivosť! – Čaputová je rozvedená a mala priateľa, presne tak, ako žena z príbehu v zakázanej čítanke. A po tretie, je vo svetonázorových otázkach liberalistka, čo podľa jej najzúrivejších kritikov je takmer synonymom anarchizmu, nezodpovednosti a smrteľného hriechu. Pre nás, čo nie sme zaťažení stredovekými doktrínami ani posadnutí túžbou po moci, to znamená, že naša novozvolená prezidentka je tolerantná osoba, schopná vidieť v každom človeku svojho blížneho, ktorý má právo na dôstojný život aj v prípadoch, ak sa v tom či onom smere trochu odlišuje od väčšiny z nás.

Nuž a azda tu nie je celkom bezpredmetné pripomenúť aj Čaputovej zásluhy pri odstránení nebezpečnej pezinskej skládky, čo symbolicky poukazuje na jej schopnosť a úsilie očistiť spoločnosť od nežiaducich praktík.

Znova nám tu schádza na um Ibsen, tentoraz jeho doktor Stockmann zo satirickej komédie Nepriateľ ľudu (1882), ktorý si za podobné ozdravujúce aktivity vyslúži nenávisť a šikanovanie zo strany miestnych pokrytcov a zápecníkov.

 

CELÚ ESEJ ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

https://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/518592-ktosi-tu-naschval-zmeskal-vlak/

 

Ivan Čičmanec (1942)

Po odchode do emigrácie od roku 1969 sa usadil v hlavnom meste Nórska Oslo, kde pracoval ako učiteľ na základnej škole. Publicistické príspevky publikoval od konca 70. rokov v nórskej, českej a slov. exilovej tlači, neskôr aj v literárnych časopisoch na Slovensku. Zostavil a preložil do nórčiny v spolupráci s ďalšími prekladateľmi rad antológií poézie a prózy slovenských a českých autorov, výber z poézie Jána Buzássyho (so S. Saeterbakkenom, 1989), Jána Ondruša (1995), Milana Richtera (1996) a Ivana Kupca (2000). Na Slovensku vyšla ním zostavená antológia súčasnej nórskej poézie Krajina s dvoma slnkami (so S. Saeterbakkenom, 1992). Ako prozaik publikoval novelu Oslepený (Blendet) v antológii Et dusin trekkefugler (1990).

 

Počet zobrazení: 84x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line