Dukla 1944: Prejsť Karpaty alebo zomrieť

hlavná foto
Trvanie: 06.10.2019
Miesto: pravda.sk
Mesto/obec: Dukla - Bratislava
Štát: Slovensko

Naša generácia, prvá povojnová, vyrastala na mnohých mýtoch a legendách o karpatsko-duklianskej operácii. Odkrývanie pravdy trvalo dlho a ani po 75 rokoch ju do detailov nepoznáme. Je však isté, že išlo o veľkú bitku, jednu z najkrvavejších v druhej svetovej vojne. A že práve ňou sa začalo oslobodzovanie Slovenska od hitlerovských okupantov. O bojoch na Dukle a ďalších súvislostiach v denníku PRAVDA a jeho portáli pravda.sk píše publicista VLADIMÍR JANCURA.

Na úvod si povedzme niekoľko základných faktov: pôvodne sa Dukla mala obísť. Velenie Červenej armády nechcelo útočiť na karpatské vrchy, hľadalo voľnejšiu cestu južným smerom cez Rumunsko, ktoré sa po palácovom prevrate pridalo k protihitlerovskej koalícii.

Medzitým však vypuklo Slovenské národné povstanie a bolo mu treba pomôcť. Už v noci zo 4. na 5. septembra Sovieti urobili letecký most medzi frontom a povstaleckým územím, po ktorom dopravovali zbrane a ľudí, ale to by nestačilo.

„Na začiatku septembra preto sovietske hlavné velenie zmenilo dovtedajšie operačné plány a schválilo vojenskú operáciu s cieľom prebiť sa na Slovensko,“ vysvetľuje známy český historik Vilém Prečan.

Moskva prijala toto rozhodnutie predovšetkým z politických a nie vojenských dôvodov. Ináč by neposlala do boja vojská nedostatočne odpočinuté po predchádzajúcej ofenzíve a jednotky, ktoré nemali skúsenosti z bojov v horskom teréne. Z vojenského hľadiska oveľa viac sľuboval pôvodne zamýšľaný viedenský smer ofenzívy, na čo upozorňuje aj slovenský vojenský historik Jozef Bystrický: "Obídenie karpatských hôr ponúkalo možnosť obkľúčiť nepriateľské vojská v priestore Východných Karpát.“

Sovietske velenie vybralo do útoku na Karpaty vojská dvoch frontov: 1. ukrajinského, jeho 38. armády pod velením generála Kirila Moskalenka a 4. ukrajinského, jeho 1. armády pod velením generála Andreja Grečka. Proti nim stála na severovýchode Slovenska nemecká operačná skupina Heinrici, ktorá pozostávala z 1. tankovej brigády a 1. kráľovskej maďarskej armády.

Sovietske zoskupenie malo miernu prevahu v živej sile a výraznú v ťažkej technike, najmä v tankoch i letectve. "Technická prevaha Červenej armády sa vynulovala v dôsledku mohutného systému opevnení protivníka a zložitostí terénu,“ tvrdí v štúdii ruský vojenský historik Timur Latypov. Obrana skupiny Heinrici siahala do hĺbky 50 kilometrov.

Sovietske vojská krátko predtým ukončili ľvovsko-sandomiersku operáciu a teraz mali na prípravu desať dní, hoci podobné ofenzívy sa pripravovali aj dva mesiace. Útok sa začal skoro ráno 8. septembra 1944. Úloha znela: prekročiť Karpaty, vstúpiť na územie bývalého Československa a do piatich dní spojiť sa s povstalcami.

Velenie oboch frontov malo prísľub, že z druhej strany hraníc im bránu Karpát pomôžu otvoriť dve východoslovenské divízie. Ich útok do tyla protivníka sa mal udiať na tretí deň ofenzívy. Nestalo sa, Nemci ich odzbrojili skôr a bez boja. Obe divízie sa fakticky rozpadli už 4. septembra, ale plánovači karpatsko-duklianskej operácie sa o tom dozvedeli len deň pred jej začiatkom…

Cez krvavé rieky

Na najdôležitejšom smere hlavného úderu Krosno – Dukla – Prešov útočila Moskalenkova armáda. V jej zväzku sa nachádzal aj 1. československý armádny zbor v ZSSR s asi 16-tisíc príslušníkmi. Nasadili ich do bojov na poľskej strane už ráno 9. septembra spolu s 1. gardovým jazdeckým zborom a 25. tankovým zborom Červenej armády (dovedna 30-tisíc mužov). Z druhého sledu do východiskového postavenia sa presúvali v noci, ale pomaly, súc odkázaní na lesné cesty. Ostatné komunikácie boli totiž i nepriechodné – viedli cez Nemcami obsadené Krosno.

 Ako prvé prenikli na slovenské územie 13. septembra predsunuté útvary jazdeckého zboru generála Viktora Baranova. 

Ešte toho istého dňa v bojoch pri obciach Bóbrka, Wrocanka a Machnonka utrpeli naši ťažké straty. Padlo alebo bolo zranených takmer 600 mužov, niektorí, menej skúsení sa v panike dali na útek. Príčiny neúspechu? Velenie prvej a tretej brigády čs. zboru sa mylne domnievalo, že sú na území už obsadenom jednotkami Červenej armády a v nebojovej zostave sa dostali priamo do palebného postavenia nemeckého delostrelectva. Nuž a vzápätí museli čeliť výpadu nemeckej pechoty.

Bystrický v tejto súvislosti upozorňuje, že útvary a jednotky 38. armády si v prvých dňoch operácie na mnohých miestach navzájom prekážali, pohybovali sa po rovnakých cestách, ich prieskum, bojové zabezpečenie a nasadenie sa nedostatočne organizovali. Týkalo sa to aj nášho zboru.

Jeho prvá brigáda bola po bojoch pri Wrocanke výrazne oslabená a tretia fakticky prestala existovať. Veliteľ frontu maršal Ivan Konev vtedy odvolal veliteľa zboru generála Jana Kratochvíla a nahradil ho generálom Ludvíkom Svobodom.

„Přes spáleniště, přes krvavé řeky, pluk za plukem jde neochvějně dál,“ spievalo sa v pochodovej piesni čs. zboru. V skutočnosti to nebolo ani zďaleka také jednoznačné. Za prvých desať dní ofenzívy vojská 38. armády postúpili iba o 16 kilometrov, v tom čase už mali oslobodiť väčšiu časť východného Slovenska.

Je málo známe, že ako prvé prenikli na slovenské územie 13. septembra predsunuté útvary jazdeckého zboru generála Viktora Baranova. Nie pechota, ani nie tanky, ale kone, kavaléria. Keby sa im útok podaril, a nedostali sa do nemeckého obkľúčenia, tak 75. výročie jednej z najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny si možno pripomíname o tri týždne skôr. Keby totiž Baranovov zbor naplno využil dieru v obrane nepriateľa, postupovali by jeho dve jazdecké divízie a štyri mechanizované pluky voľným operačným priestorom až do Bardejova. Tak znel rozkaz maršala Koneva.

"Povstalecká armáda by v tomto prípade prevzala úlohu paradesantnej armády, čiže silnej armády v tyle nepriateľa,“ uviedol o dva roky neskôr nemecký generál Hermann Höfle vo svojej výpovedi pred Národným súdom v Bratislave. Podľa neho by potom protivník mohol rozšíriť "okamžitý energický tlak“ smerom na západ.

Všetko sa však vyvinulo inak. Jednotky jazdeckého zboru síce prenikli na slovenské územie, ale Baranov bol po dvoch týždňoch rád, že aspoň časť z nich sa dostala z obkľúčenia a mohla ustúpiť. Už po štyroch dňoch sa totiž s jednotkami prerušilo spojenie a nedali sa zásobovať. Pri obci Poľana museli prejsť do kruhovej obrany.

Generál Moskalenko v memoároch o mnoho rokov neskôr označil celý Baranovov nápad s prelomením frontu za chybný. "Na rovine by sa to vyplatilo, ale horské podmienky znemožnili, aby našu jazdu nasledovalo delostrelectvo a pechota,“ napísal Moskalenko. Jeho nadriadený, veliteľ frontu maršal Konev mal iný názor a pripisoval neúspech červenej jazdy "nepochopeniu úlohy velením zboru“ a „neschopnosti pružne manévrovať, hľadať slabé miesta nepriateľa“.

Obraz skazy po tomto neúspechu vykreslil v spomienkovej knihe veliteľ delostrelectva čs. armádneho zboru Vilém Sacher. "Všade sme videli padlých sovietskych vojakov, povaľovali sa tam trosky povozov s nevypriahnutými konskými mŕtvolami. Ticho na ne dopadali snehové vločky.“ So svojimi mužmi prieskumníkmi sa tam Sacher ocitol 2. októbra 1944 a spočiatku si myslel, že sa dostali cez hranicu ako prví…

Medzitým sa podaril ďalší prielom: jednotky 1. gardovej armády – presnejšie jej horskí strelci pod velením generála Andreja Vedenina – pri útoku v smere Krosno – Sanok – Komanča oslobodili 21. septembra Kalinov – prvú obec na území Slovenska.

Tretí horský strelecký zbor na rozdiel od iných jednotiek tejto armády bol na ofenzívu v Karpatoch dobre pripravený, predtým bránil Kaukaz a podieľal sa na oslobodzovaní Krymu od fašistov. Ani jemu sa však nepodarilo ďalej postúpiť, keďže Nemci dostali posily a upevnili obranu.

Maršal Konev vydal v tom čase rozkaz, v ktorom stálo: "Buď Karpaty prejdeme, alebo v nich zomrieme!“

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA:

https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/528123-dukla-1944-prejst-karpaty-alebo-zomriet/

 

 

Počet zobrazení: 67x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line