Unikátny Slobodný slovenský vysielač

hlavná foto
Trvanie: 29.10.2019
Miesto: Portál pravda.sk
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

V piatok 27. októbra 1944 sa poslucháčom posledný raz prihlásil Slobodný slovenský vysielač. Pracoval 85 dní, patril teda k najdlhšie pôsobiacim rozhlasom priamo na okupovaných územiach za druhej svetovej vojny. Bol pred 75 rokmi aj jedným z najefektívnejšie pôsobiacich rozhlasových médií svojho druhu. Jeho príbeh v denníku PRAVDA a na portáli pravda.sk priblížil Vladimír Draxler, historik a rozhlasový expert.

Myšlienka použiť rozhlasové vysielanie na prospech odboja vznikla už v čase, keď obyvatelia Slovenska zistili, že krajina vstupom do vojny prišla o možnosť pokojného vývoja sľubovanú vedením štátu. To sa zapojilo po boku nacistického Nemecka do bezperspektívnej vojny so Sovietskym zväzom. Vyhlásilo vojnu Spojeným štátom, krajine obyvateľstvom tradične vnímanej veľmi pozitívne. Štyridsiate roky priniesli aj uznanie obnoveného Československa, súčasti protihitlerovskej koalície, čo znamenalo definitívny koniec predstav o budúcnosti Slovenska opierajúceho sa o nacistické Nemecko.

O rozhlasovej účasti v odboji existovali rôzne predstavy. Komunisti plánovali zmocniť sa najväčšieho slovenského rozhlasového vysielača pri Veľkých Kostoľanoch, rozhlásiť odbojové výzvy a potom aparatúru zneškodniť. Anton Hollý, vtedy už prepustený z rozhlasových služieb, neskôr spomínal, že v deň, keď bol známy nemecký zásah do diania na Slovensku, spolu s inými účastníkmi zamýšľanej akcie čakal vo vinohradoch za Bratislavou na ozbrojenú skupinu, ktorá mala vysielanie z Kostolian chrániť. Lenže čakali márne. Ozbrojenci neprišli a bez nich obsadenie stráženého vysielača neprichádzalo do úvahy.

Lepší smer vývoja nabrali zámery rozhlasových pracovníkov spojených s vojenským odbojom. Gabriel Rapoš, rozhlasový dramaturg, v roku 1943 poverený vedením vysielania Matice slovenskej z Turčianskeho svätého Martina, rátal, že v odboji bude využité technické zariadenie privezené pre potreby matičného vysielania. V zámere ho podporovali režisér Andrej Bagar a technik Jozef Vrabec, obaja tiež zúčastnení na martinskom vysielaní. V máji 1944 ministerstvo vnútra, s podozrievaním hľadiace na Rapošove politické názory, presadilo jeho prepustenie z rozhlasu. Ostal na strednom Slovensku, no tak vstúpil do bezprostredného kontaktu s dôstojníkmi v Banskej Bystrici, s ľuďmi blízkymi hlave odboja podplukovníkovi Jánovi Golianovi.

Rapoš sa ďalej usiloval, aby štúdiové technické vybavenie ostalo poruke v Martine. No okolnosti mu nahrali vhodnejšie riešenie. Generálny štáb obrany štátu rozhodoval o evakuácii potrebných podnikov a inštitúcií, aby boli chránené pred bombardovaním a pred hrozbami plynúcimi z približujúceho sa frontu. Štáb prikázal presunúť prevádzkyschopné časti technického vybavenia prešovského rozhlasového štúdia do Banskej Bystrice. Nevedno, či rozhodnutie ovplyvnili odbojoví dôstojníci, no výsledok bol, že v blízkosti banskobystrického 30 kW rozhlasového vysielača malo vzniknúť provizórne rozhlasové štúdio. Šéf prešovskej rozhlasovej techniky Ing. Samuel Šuba inštaloval zariadenie v budove Evanjelického spolku v Banskej Bystrici.

Štúdio je pripravené!

Keď 29. augusta 1944 nastúpili nemecké jednotky, aby pacifikovali Slovensko, minister obrany bratislavskej vlády Ferdinand Čatloš žiadal vo večernom rozhlasovom prejave z Bratislavy, aby im slovenskí vojaci poskytli pomoc. Odbojové vojenské velenie, naopak, vydalo rozkaz postaviť sa prichádzajúcim Nemcom na ozbrojený odpor. Došlo k prvým povstaleckým bojom.

Ešte v noci na 30. augusta Gabo Rapoš dostal pokyn pripraviť rozhlasové zariadenie v Evanjelickom spolku na vysielanie. Ráno telefonicky oslovil Ing. Šubu v Prešove a na základe jeho pokynov spolu s riaditeľom banskobystrického vysielača Ing. Karolom Dillnbergerom zapojili štúdio v Evanjelickom spolku cez vysokofrekvenčnú centrálu na banskobystrickej pošte na miestny vysielač na kopci Laskomer. Rapoš oznámil povstaleckému veleniu, že štúdio je pripravené vysielať.

Do Evanjelického spolku prišiel podplukovník Mirko Vesel v rukách s proklamáciou určenou vojakom. Proklamáciu na jeho požiadanie ešte v noci skoncipoval Vavro Šrobár. O jedenástej hodine pred obedom technici odpojili banskobystrický vysielač od bratislavského rozhlasu. Začalo sa samostatné vysielanie z Banskej Bystrice. Vesel poslucháčom oznámil, že Slovensko je v odboji a vyzval príslušníkov ozbrojených síl, aby bránili krajinu. Po Veselovom vystúpení Ing. Jozef Styk oslovil civilné obyvateľstvo a požiadal ho, aby pomáhalo bojujúcim vojakom.

Režim Slovenského štátu bol už v rozklade, no nablízku sa nachádzali nemeckí vojaci aj Hlinkovi gardisti, existovala neistota a obavy. Vysielanie proklamácií poskytlo ľuďom istú orientáciu. Reálne bol odboj ešte slabý, ale rozhlasový hlas znásoboval jeho silu, v rozhlasovej interpretácii vyznievalo dianie na strednom Slovensku mohutnejšie a presvedčivejšie. Pod dojmom z počutia vysielaných výziev nejeden nadšenec odišiel na povstalecké územie.

O 12.30 hodine Banská Bystrica opäť vymenila bratislavské vysielanie za vlastnú reláciu a neskôr vysielala znovu. Na tvorbe týchto relácií sa zúčastnili Július Chovanec a Vladimír Húska, ale aj Karol Dlouhý, Michal Šumichrast a Juraj Charváth. Verše Chalupkovej básne Mor ho! recitoval Ladislav Sára. Chalupkove mobilizujúce verše zneli aj v ďalších dňoch ako motto povstaleckého vysielania.

Rozhlasové vlny pre deklaráciu SNR

Na prelome augusta a septembra 1944 sa sformovalo aj vedenie Slobodného slovenského vysielača – také meno spontánne dali povstaleckému rozhlasu jeho prví pracovníci. Vedúcim sa stal Gabriel Rapoš, jeho zástupcom Anton Hollý, tajomníkom a ekonómom Ján Balaďa a vedúcim techniky Jozef Vrabec.

Večer 30. augusta 1944 prehovoril v bratislavskom rozhlase prezident Jozef Tiso a veliteľ vojska na východnom Slovensku generál Augustín Malár. Tiso interpretoval nemecký zásah len ako snahu zastaviť partizánov, o vystúpení slovenských vojakov nehovoril. Malár označil povstaleckú akciu za predčasnú. Obaja predstavovali pre civilistov a vojakov určité autority a ich vystúpenia mohli oslabovať rozvoj rozbiehajúceho sa Povstania. Proti poškodzovaniu odbojových zámerov vzápätí vystúpil povstalecký rozhlas.

 

Na titulnej fotografii:

Generál Rudolf Viest pri rozhovore s Ctiborom Kováčom.

Foto: archív Vladimíra Draxlera

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI PRAVDA.SK

https://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/530450-unikatny-slobodny-slovensky-vysielac/

 

Počet zobrazení: 19x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line