PAVEL VILIKOVSKÝ, významný slovenský spisovateľ, zomrel vo veku 78 rokov

hlavná foto
Trvanie: 10.02.2020
Miesto: pravda.sk /tasr
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Vo veku 78 rokov zomrel prozaik, prekladateľ a publicista Pavel Vilikovský. Médiám to v pondelok 10. februára 2020 potvrdila jeho dcéra. Vilikovský patril k silnej generácii spisovateľov, ktorej nástup v 60. rokoch 20. storočia zásadným spôsobom zmenil tvár slovenskej prózy. "S ľahkosťou pera som zatiaľ nemal tú česť, u mňa je všetko číra drina," priznal spisovateľ, ktorý bol laureátom viacerých prestížnych literárnych ocenení vrátane dvoch hlavných cien v súťaži Anasoft litera a držiteľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy.

Prozaik, prekladateľ a publicista Pavel Vilikovský sa narodil 27. júna 1941 v Palúdzke (dnes mestská časť Liptovského Mikuláša), dospieval v Bratislave. Jeho matka bola učiteľkou angličtiny a slovenčiny, otec Ján Vilikovský bol literárnym historikom staršej českej a slovenskej literatúry.

V rokoch 1958–1959 študoval Vilikovský filmovú réžiu na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Po roku sa vrátil do Bratislavy, kde absolvoval štúdium angličtiny a slovenčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.

Počas štúdia a aj po skončení fakulty pracoval ako redaktor v mesačníku Slovenské pohľady. Začiatkom 70. rokov 20. storočia v čase nastupujúcej normalizácie musel mesačník opustiť a zamestnal sa ako redaktor vydavateľstva Tatran. V rokoch 1976–1996 pracoval v časopise Romboid. Okrem vlastnej prozaickej tvorby sa venoval prekladu z angloamerickej literatúry.

Ako prozaik debutoval v roku 1961 v časopise Mladá tvorba poviedkou Viac než kedykoľvek. Knižne debutoval zbierkou poviedok Citová výchova v marci (1965). V čase normalizácie sa na dlhšie obdobie autorsky odmlčal. Až v roku 1983 vydal novelu Prvá veta spánku. V roku 1989 mu vyšla legendárna próza Večne je zelený a novely Kôň na poschodí, Slepec vo Vrábľoch.

V spoločnej knihe s Lajosom Grendelom uverejnil pod súborným názvom Slovenský Casanova (1991) tri intímne, erotické listy straníckeho funkcionára s hviezdoslavovským menom Artuš Vilánni. O rok neskôr mu vyšla detektívka Peší príbeh a v roku 1996 zbierka poviedok Krutý strojvodca. Nasledovala próza s autobiografickými črtami Posledný kôň Pompejí (2001) a súbor poviedok Čarovný papagáj a iné gýče (2005). Práve za túto knihu dostal Pavel Vilikovský cenu Anasoft litera hneď v prvom ročníku tejto súťaže. Autobiografický charakter má aj próza Silberputzen. Leštenie starého striebra (2006). V roku 2009 vydal román Vlastný životopis zla a v roku 2010 prózu Pes na ceste.

V rokoch 2013–2014 mu vyšli novely Letmý sneh, Príbeh ozajského človeka a Prvá a posledná láska. Práve za túto knihu dostal Vilikovský ďalšiu cenu Anasoft litera a ako jediný slovenský spisovateľ sa stal jej dvojnásobným laureátom. Jeho najnovšími knihami sú próza Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa (2017) a novela RAJc je preč (2018), s ktorou sa vlani opäť dostal do finále Anasoftu litera – popri dvoch hlavných cenách bol finalistom šesťkrát.

Pavel Vilikovský tiež získal Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ, Cenu Dominika Tatarku, v roku 1999 si prevzal Stredoeurópsku cenu Vilenica a Prémiu Litfondu za rok 2001 za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu – za román Posledný kôň Pompejí. V roku 2015 mu prezident SR Andrej Kiska udelil Pribinov kríž II. triedy.

Jeho literárne diela sú preložené do mnohých cudzích jazykov ako napríklad maďarčiny, angličtiny, francúzštiny či poľštiny.

Pavel Vilikovský bol súčasťou silnej generácie (Johanides, Sloboda, Šikula), ktorej nástup v 60. rokoch 20. storočia zásadne zmenil tvár slovenskej prózy. Prostriedkami, ktorými Vilikovský zobrazil človeka, dejiny či absurditu života sú irónia a paródia. Prvýkrát ich veľmi výrazne využil v novele Večne je zelený, v ktorej sa vysmial z mystifikovania slovenských dejín a posunul vývin slovenskej literatúry od moderny k postmoderne.

Pavel Vilikovský v jednom zo svojich posledných rozhovorov zverejnenom v časopise Rozum povedal: „…nepovažujem sa za spisovateľa, nikdy som to tak profesionálne nerobil ani som nikdy nemal ten imperatív, že musím písať a vtedy a vtedy musím odovzdať knižku. Nikdy som cieľavedome nemal premyslené to, čo píšem, podľa kapitol, podľa postáv, alebo príbeh, alebo niečo podobné. Takže ja sa naozaj nepovažujem za profesionálneho spisovateľa.“

Prečítajte si rozhovor, ktorý v roku 2011 pre Pravdu poskytol Pavel Vilikovský:

https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/542025-vo-veku-78-rokov-zomrel-spisovatel-pavel-vilikovsky/

Čítajte aj:

https://webmagazin.teraz.sk/hudba-a-film/pavel-vilikovsky-silna-generacia/6813-clanok.html

 

Počet zobrazení: 208x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2020 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line