Štiavnické pookriatia v nežnosti zimy: Biela rozprávka pod Paradajzom? Hádam už iba v nostalgickom rozjímaní...

hlavná foto
Trvanie: 15.03.2020
Miesto: Banská Štiavnica
Mesto/obec: Banská Štiavnica
Štát: Slovensko

My "šešťdesiatnici", ba aj o nejaký ten rôčik mladší, si veru dobre, aj ako študenti pamätáme, ako spod Sitna sypalo a fujačilo, kým staručké karusy silou vôle sa kedysi v 70. rokoch predsa len hrdinsky zakaždým dokázali vyštverať s natrieskanou mlaďou až hen,  k obratisku pred radnicou. A takto kyvadlovo po celý deň zvážali nielen ženy do Plety, chlapov do Tabačky, kde šúľali Hronky, vidiečanov do Ilije, Štefultova a inde, ale najmä stovky ba tisíce gymnazistov, budúcich lesníkov, baníkov, driečne chemičky bývajúce rovnako ako my, "tuzexáci" na Povrazníku. Bola to báseň a bázeň v jednom, najmä však v krehkom chladivom skupenstve.

Kdežeby to ale  ublížilo nebodaj našej v príjemnom odhodlaní ladenej horkokrvnej mladosti.  Naopak, nezdráhali sme sa po kolená zaborení v snehu vybrať na zimný nočný pochod na Sitno. A ak by "naše Vášaryčky - teda Milka s Magdou" skôr spísali svoje mladícko-dievčenské zážitky z prostredia Svätej trojice, kde bývali, vari by sme sa aj my stihli šúsom spúšťať ako o život cez zasnežený kamenný výmoľový chodník až hen z Červenej studne, aby sme s námahou  hamovali sane už kdesi pri Veľkej vodárenskej, len aby sme to nebodaj nenapálili rovno za orosený krígeľ v krčme  U Kozáka.

Kdeže tie časy sú... Pomyslel som si rovno pred desiatimi rokmi, keď  sa mi po rokoch nostalgicky zacnelo tesne pred Silvestrom v "bezperspektívnom nesnežení"  po vymodlenej štiavnickej belosnežnej páperovej perine. A hľa, parádnica, prišla zavčas rána, keď sa vari aj Števo Marko, podnikateľ a môj dlhoročný priateľ, vo svojom Penzióne na Trojici, čosi pred šiestou ešte hádam iba prevracal na druhý bok...

Kto si aspoň raz v živote vychutná čaro „genia loci“ Banskej Štiavnice, sprevádzajú ho pri odchode z nej pohľady na majestát k nebu sa týčiacej Kalvárie s horným kostolom. Mizne za horizontom posledných zákrut pred „šúsami“ na všetky strany – Sklené Teplice, Štiavnické Bane a Počúvadlo, Vyhne, Levice, Zvolen či Krupinu.

S odstupom stáročí tu vyvolávajú rozmanitosť vnemov dotyky s históriou, vyšperkovanej banskou slávou, ktorá pozlátila i postriebrila kedysi jedno z kľúčových ekonomických, vedeckých a intelektuálnych centier na území súčasného Slovenska (v 18. storočí bola Banská Štiavnica v počte obyvateľov tretím najväčším mestom Uhorska) aj pulzujúca snaha vlastencov v mnohonárodnostnom koktaile Slovákov, Nemcov, Maďarov a Židov.

Na jednej strane záchvevy hrdosti na predkov a ich činy, na druhej ľútosť z toho, že veru pridlho trvalo, aby sme im splatili daň „z pridanej slovenskosti“ a povzniesli slávu Sládkovičovými veršami ospievaných a Kollárovými olejmi na plátne zvečnených zákutí jedného z najväčších skvostov Slovenska na zušľachtený drahokam historicko-kultúrneho a duchovno-intelektuálneho posolstva európskeho, ba celosvetového významu.

„Oficiálne“ dejiny sa tu po voľakedajšom keltskom osídlení začali písať od roku 1238, keď boli Banskej Štiavnici udelené privilégiá kráľovského mesta. Hrdí sa viacerými svetovými primátmi (roku 1627 sa v miestnych baniach po prvýkrát na svete použil pušný prach na odstrel slojov, roku 1762 tu zriadili Banskú akadémiu – prvú vysokú školu technického charakteru na svete, nevraviac o jedinečnom banskom vodohospodárskom systéme pozostávajúceho zo 60 vodných nádrží – tajchov, vybudovaných v 18. a 19. storočí (do súčasnosti sa ich zachovalo 23, slúžia na rekreačné účely).

Do Banskej Štiavnice sa oplatí vojsť, vdýchnuť pôsobivosť jej zázraku. Z každého prístupu do mesta cítiť zakaždým inú príchuť. Z Kalvárie pri pobožnosti za dobrého počasia oko dovidí až k Nízkym Tatrám. Pri zostupe z hrebeňa vrcholu Paradajsu, ústiaceho k najvyššie položenému tajchu Ottergrund, sa roztvára scenéria Námestia Svätej Trojice s vežami kostolov, stáročiam odolávajúcich meštianskych domov a kúrií, banských inštitúcií a históriou opradených budov škôl. Sú v architektonicko-krajinnom obkľúčení „štiavnických bardov“ – Starého i Nového zámku a ich baníckych, protitureckých i monarchistických príbehov. V susedstve je Glanzenberg, kedysi banská šachta uprostred mesta, do Klopačky zvolávajúcej baníkov do práce, dnes lákajú vône čajovne.

V zime nadobúda štiavnický kolorit inú, melancholickú a tichú radosť. Snehom začepčené domy na kaskádovito usporiadaných uličkách v údoliach i na stráňach pôsobia rozprávkovou malebnosťou. Očisťujú priezor mysle, primäjú človeka k súzvuku s pokorou v časopriestore súčasníka, ktorý, hľadajúc harmóniu výziev a skutkov, práve tu a teraz môže do sýtosti dobíjať svoju energiu. Poznávacími vychádzkami v starom meste, kolektívnym objímaním dvestoročných kanadských sekvojí (v kmeni sú totiž také statné, že na oblapenie načim aj zo štyri-päť párov rúk) v Botanickej záhrade, pri káve v pribúdajúcich interiérovo nekonvenčných kaviarničkách v historickom centre, v sviatočnom čase v modlitbách a rozjímaní na koncertoch v chrámoch Božích, na lyžiarskych chodníkoch okolo jazera na Počúvadle, v slalomových oblúkoch v Štiavnických vrchoch.

Banská Štiavnica a jej posolstvá sa pritom - a nadovšetko, prelínajú s cnostnými individualitami – štiavnickými rodákmi či tými, ktorí v meste tvorili, zveľaďovali jeho slávu. Sochy, busty, náhrobné kamene, pamätné tabule či múzeá vedno s historickými domami asociujú atmosféru, v akej sa velikáni profilovali. Krok za krokom: Matej Kornel Hell a jeho syn Jozef Karol Hell – banskí konštruktéri a vynálezcovia, Samuel Mikovíni – zememerač, banský inžinier, kartograf, polyhistor a prvý profesor baníckej akadémie, katolícky farár Andrej Kmeť – archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf, ktorého súčasníci povýšili na slovenského Schliemanna, tu v meste pod Sitnom inštalovaný evanjelický farár Andrej Sládkovič – štúrovský básnik, ktorý cestou z lýcea, kúsok pod Sv. Trojicou, objavil v meštianskom dome svoju múzu Marínu – Máriu Pischlovú...

Aby po nich vzišli a formovaní túžbou Sládkoviča, ktorý chcel vidieť Štiavnicu „centrom slovenských síl“, napĺňali víziu ďalší: výtvarník Jozef Kollár, spisovateľ Jozef Horák, s úľubou sa vracajúci pod Sitno súčasníci – spisovateľ, publicista a diplomat Anton Hykisch, „grande“ dámy slovenského divadelného i filmového herectva Emília a Magda Vášáryové... V znamenitom štiavnickom evanjelickom lýceu a neskôr gymnáziu študovali majstri veršov a slova Andrej Sládkovič, Alexander Petöfi či Emil Boleslav Lukáč, herci Gustáv Valach a Július Pántik, v školách pôsobili profesori a národovci Andrej Radlinský, Ján Palárik, Pavol Dobšinský.

Aj preto, keď človek zmyslami vycíti nevyhnutnosť nadčasovej zážitkovosti, prichádza sem, opájať sa mámivým krajom pod Sitnom. Aby sa mu pri opätovných návratoch odvíjali pred očami zakaždým znovu objavené a zdanlivo nepostihnuteľné príbehy a obrazy jedného z najsugestívnejších klenotov Slovenska. Milujem, zbožňujem a velebím si Ťa, Štiavnica - epitetom Andreja Sládkoviča - "Sitna pekného dcéra!"

 

ĽUDO POMICHAL

BANSKÁ ŠTIAVNICA, december 2009

FOTO: AUTOR

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 91x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2020 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line