Husľový virtuóz Peter Michalica: Po niekoľkých dňoch bez huslí sa cítim ako fajčiar bez cigarety

hlavná foto
Trvanie: 27.04.2020
Miesto: Denník Pravda - VÍKEND
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

„Svetlo ľudskej duše dokáže mať obrovskú dezinfekčnú schopnosť. Najmä ak je napájané zo zdroja spojených nádob viery a nádeje,“ zdôrazňuje v čase nebezpečného koronavírusu vynikajúci slovenský huslista, profesor Peter Michalica. Napriek tomu, že riziko infekcie bráni ľuďom stretávať sa, nemá pocit stratených dní. „Inšpirácia, ktorú získavame kontaktom s inými, má svoj plnohodnotný pendant v bohatstve samoty,“ poznamenal v rozhovore pre Pravdu. S výnimočným virtuózom, pedagógom i človekom sa pozhováral publicista Miroslav Čaplovič, vedúci redaktor prílohy denníka Pravda – VÍKEND.

Čo porábajú vaše husle, keď teraz nemôžete hrať pred publikom? Oddychujú? Alebo pravidelne doma muzicírujete, aby ste hudbou potešili nielen seba, ale aj pani manželku?

Priznávam, že som sa cítil ako spolujazdec v aute, ktoré prudko zabrzdí. Najprv vás to hodí k čelnému sklu a potom prudko dozadu. Práve som chystal recitál pre oftalmologický kongres v Zlíne, cyklus benefičných koncertov a všeličo iné. Počas týchto dvoch mesiacov som mal byť v porote štyroch medzinárodných súťaží. No spiatočka už skončila a ja sa vraciam do zabehaných cvičných koľají. A potom je tu ešte niečo, čo ma neopustilo ani na staré kolená. Po niekoľkých dňoch bez huslí sa cítim ako fajčiar bez cigarety. Okrem toho počúvať a najmä hrať hodnotnú hudbu dokáže byť skvelým všeliekom. A dá sa to aj bez rúška.

Když vybojuješ mandarinku a v boji získáš banány, tož pamatuj si, milý synku, že zápas máš jen napůl vyhraný… Úryvok veršovačky v satirickom týždenníku Dikobraz pred rokom 1989 o nedostat­kovom tovare. Teraz to podobne vyzerá v lekárňach. Oživujú sa vám spomienky na podpultový predaj a dlhé čakanie v radoch do obchodov?

Súčasné dianie len potvrdzuje, ako veľmi sa mýlil Charles Darwin tvrdením, že človek pochádza z opice. Ja tvrdím, že človek je krížencom škrečka a papagája. Ale vráťme sa k vašej otázke. Spomienky na blahé časy čakaní pred obchodmi a následné malé nirvány v nákupnej taške nevymaže ani skleróza.

Konkrétna spomienka?

V Bratislave na rohu Palisád a Šulekovej ulice bolo malé mäsiarstvo. No rady pred ním siahali niekedy až k evanjelickému cintorínu. Aj ja som tam prežil časť svojej mladosti – dlhé čakanie v rade vytvára špeciálnu energiu napätia. Vďaka nemu sa potom hojne blýska aj pod Tatrou. Raz ako finalista čakania som si tam pýtal krkovičku. Nemáme. Taká istá odpoveď bola aj na stehno, šunku i pliecko. A vtedy sa ozval nenávistne spravodlivý hnev z ulice: Nevyberajte toľko a kupujte! V zážitkoch by sa dalo pokračovať.

Tak ešte niečo spomeňte.

V polovici osemdesiatych rokov ma prišiel navštíviť priateľ, dirigent z USA. Zaviedol som ho aj do kaštieľa v Dolnej Krupej, ktorý kedysi navštívil aj Beethoven. Potom sme sa zastavili v Trnave. Tam zažil dva šoky, obidva kultúrne. Tým prvým bolo poznanie, že všetka tá baroková krása je v Trnave vďaka Turkom, teda ich okupácii Ostrihomu, a tým druhým pohľad na moju šťastnú tvár, keď sa mi podarilo kúpiť päť roliek toaletného papiera. A ešte spomienka z roku 1967. Kráčame s hudobníkom Mariánom Vargom po Námestí SNP. Okolo nás sa prehnal textár Kamil Peteraj. Uháňal do predajne Česká kniha, kde dostali skvelý titul. Išli sme za ním a po polhodine čakania sme mali v rukách výborné poviedky Alexandra Klimenta Hodinky s vodotryskem. Rady pred kníhkupectvami rozhodne neboli hanbou, skôr národnou hrdosťou. Dnes sa podobne dlho čakáva v bankách…

Jednu z najkrajších básní od slovenských poetov napísal Ján Kostra: Každý deň stretnúť človeka. Človeka stretnúť každodenne. Lebo ak sa ti stratí, ak len pulz počuješ jak echo krokov v pustom nádvorí, deň stratený je… Opýtam sa preto: Keďže riziko vírusu ľuďom bráni stretávať sa, máte pocit stratených dní?

Určite nie. Začnime od praktickej výhody nečakaného časového kapitálu. Konečne môžem triediť a upratať haldy kôp rôznych materiálov a písomností, na ktoré som v uplynulých dynamických rokoch nemal čas. Manželka nebola z môjho tvorivého neporiadku príliš šťastná, takže si súčasne aj naprávam reputáciu. A ak hovorím o časovom kapitále, aj ten, podobne ako hmotný, treba správne investovať tak, aby priniesol aj úroky. Jedným z najľahších a najbezpečnejších spôsobov je pohrúžiť sa do svojho vnútra. Samota, na rozdiel od osamelosti, dokáže byť nesmierne plodná. Každý hodnotný umelec dobre vie, o čom hovorím. Že inšpirácia, ktorú získava kontaktom s ľuďmi má svoj plnohodnotný pendant v bohatstve samoty. O koľko chudobnejšie by bolo ľudstvo bez stavov samoty jeho mysliteľov, umelcov či vedcov. A takisto aj umenie života každého z nás by bez prepotrebnej samoty dostalo veľmi skoro sivý zákal. Viacerí známi sa v týchto dňoch dali na gymnastické cvičenia i na jogu. Máme v mojej rodnej Kremnici vzácnu bytosť, takmer 90-ročnú pani Irenku, ktorá dlhé roky počas sledovania televízie cvičila päť Tibeťanov. Aj vďaka tomu bola v skvelej kondícii. No to, čo ju posúvalo do výrazne mladších vekových kategórií, bola jej duša. A tu sme pri alfe a omege.

Prečo?

Vírus, ktorý okrem iného znovu priviedol ryby do benátskych kanálov, je hodenou rukavicou, výzvou pre naše duše. Lebo pozitívna energia, ktorú duša dokáže vytvoriť, zanecháva množstvo odtlačkov. A tie môžu byť očkovaciu látkou i semienkom pre tých, ktorých životnú cestu ešte takéto odtlačky nevydláždili. V súvislosti s tým dovoľte ešte jeden príklad. Ste v rušnom veľkomeste a vojdete do nejakého chrámu, v ktorom nie sú davy turistov. Cez okná či otvorené dvere počujete električky, ruch ulice a predsa tu panuje ticho a majestátny pokoj. Tie sú spôsobené aj miliónmi odtlačkov energie duší ľudí, ktorí trebárs pred účasťou na bohoslužbe i po nej konali hriešne, no v danej chvíli pobytu v chráme vytvárali túto energiu svojou snahou byť lepšími. Túto skúsenosť mám z chrámov na štyroch kontinentoch. A, samozrejme, nielen kresťanských.

Keď prišla reč na poéziu v súvislosti s úryvkom od Jána Kostru, určite ste sa poznali s niektorými už nežijúcimi básnickými legendami. Môžete prezradiť, kto z nich vás zvlášť zaujal a či jeho tvorba takpovediac kopírovala jeho charakter?

Aj keď považujem poéziu za najbližšiu sestru hudby a v mojej knižnici je nadvláda básní nad prózou, osobne som sa viac poznal so spisovateľmi než s básnikmi. Za jeden z veľkých komplimentov v živote považujem, keď mi Vojtech Zamarovský navrhol tykanie. Z básnikov, ktorých som osobne poznal, musím spomenúť dona Sandtnera. Hrdinsky znášal väzenie v päťdesiatych rokoch a desiatky či možno až stovky svojich básní sa musel naučiť naspamäť, keďže si ich nemal kam napísať. No samozrejme, že časť môjho srdca žije pamiatke geniálneho Milana Rúfusa. Mal som tú česť účinkovať v Múzeu Jána Cikkera pri oslave jeho osemdesiatín a o málo dní neskôr aj na jeho pohrebe vo Veľkom evanjelickom kostole. Jeho tvorba je synonymom večnej pravdy, apoteózou ľudskej duše a jej triumfu nad bolesťou. Rúfus je darom nebies pre Slovensko. A budem sa opakovať, lebo toto tvrdím už ozaj celý rad rokov: majster bol navrhovaný na Nobelovu cenu, no tá je už taká spolitizovaná, že si nezaslúži, aby jej nositeľom bol taký veľduch ako Rúfus. Navyše je v skvelej spoločnosti. Ani Karel Čapek, génius vysokého kalibru, ju nedostal.

 

CELÝ ROZHOVOR ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/547169-michalica-po-niekolkych-dnoch-bez-husli-sa-citim-ako-fajciar-bez-cigarety/

 

Na titulnej fotografii:

Husľový virtuóz Peter Michalica. "Počúvať a najmä hrať hodnotnú hudbu dokáže byť skvelým všeliekom. A dá sa to aj bez rúška," zdôraznil v neľahkých časoch šírenia koronavírusu.

Foto: Pravda, Miroslav Čaplovič

Fotogaléria

Počet zobrazení: 76x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2020 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line