Bačovia boli elitou. A dnes?

hlavná foto
Trvanie: 17.05.2020
Miesto: Denník PRAVDA - pravda.sk
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Slovensko malo kedysi okolo dvetisíc bačov. Zostala z nich hŕstka, 50 - 60 takých, čo sú skutočnými pokračovateľmi hrdej a váženej profesie. Ospievanej v piesňach, preživšej v ojedinelom umení, kultúre a, pravdaže, v bryndzi. Bačovia formovali národ a ráz krajiny, jeho povedomie a zmýšľanie. Významný slovenský fenomén približuje na portáli denníka PRAVDA publicista JOZEF SEDLÁK.

Prichádzame na to listujúc v ostatnej knihe Ivety Zuskinovej Ovčiari na Slovensku. Život sa nedá zastaviť. Krajina, ktorá kedysi chovala milión oviec, bolo to na začiatku 20. storočia, ich má dnes len čosi viac ako tristotisíc. Lúky a najmä vysokohorské hôľne pasienky zarastajú lesom. Tam, kde sa prestanú pásť ovce, zmení sa botanická skladba lúk, kráľovstvo voňavých lúčnych bylín sa rozpadne. Mizne nám pred očami aj teraz, pretože upadá bačovské povolanie.

V minulosti malo vysokú prestíž. "Bača bol na dedine ktosi,“ píše Iveta Zuskinová. Bol to veľmi vážený človek, stojaci najvyššie v hierarchii slovenskej pastorálnej – pastierskej spoločnosti. Takéto označenie sa vymyká možno historickým štandardom, ale valaská kolonizácia z prelomu 14. a 15. storočia vytvorila v hornatých oblastiach Slovenska práve takýto typ spoločnosti, ktorý v rôznych podobách prežil až dodnes a zanechal na Slovákoch hlbokú stopu.

Salašníkova vnučka

Nie je to náhoda, že ojedinelú monografiu o slovenských ovčiaroch napísala etnologička Iveta Zuskinová. Pochádza z Nižnej Boce, kde bol jej starý otec Anton Vechter salašníkom. Nebyť Zuskinovej knihy, ani súčasní mladí Liptáci by si nevedeli predstaviť, čo sa za týmto pojmom skrýva.

Nuž, salašník nebol muž, ktorý pracoval na salaši, či profesia, ktorú možno študovať na strednej škole v Pruskom. Už roky je o ňu minimálny, či skôr nulový záujem. Ktože bol teda salašník? Bol to hospodár, ktorý dohliadal na gazdovanie s ovcami za celé spoločenstvo chovateľov, čo si dalo pásť ovce na salaši vybranému bačovi, valachom a honelníkom.

Ako malé dievčatko sa Iveta Zuskinová vyberala so svojím starkým na salaš na bocianskych lúkach, kde jej dedo dozeral na to, či bača a jeho družina pasú ovce, ako sa patrí. Bolo to obyčajne v nedeľu, starý otec s vnučkou niesli na salaš občerstvenie a naspäť syr, ktorý Anton Vechter obradne vážil na mincieri.

O všetkom, čo sa udialo na salaši, mal salašník presnú evidenciu, nič mu neušlo, lebo keby ušlo, o rok by sa nemohol uchádzať o svoju funkciu. Bola demokraticky volená, salašník bol na očiach celej obci a zodpovedal sa komunite za hospodárenie salaša.

Spravidla bol salašník vážený gazda, ktorý choval viac dobytka a oviec, muž, čo rozumel veci, mal autoritu v obci, aj pred bačom a valachmi. Keby Zuskinová na vlastnej koži nezažila, ako to na salaši a v ovčiarskej dedine chodí, možno by sa nestala etnologičkou a nevedela by pravdivo opísať ovčiarsky život a všetky jeho prejavy.

Krátko po vojne, keď sa Zuskinová narodila, sa všetko na dedine od gruntu menilo, či skôr rúcalo a budovala sa nová "spravodlivejšia“ spoločnosť a na pôde kolektívne hospodárenie. Paradoxne, chov oviec bol historicky tiež kolektívnym dielom, výrazom prepracovanej kooperácie všetkých chovateľov s dokonalou profesijno-spoločenskou hierarchiou, ktorej kraľoval bača. Mal isté výsady, v ktorých sa odzrkadľovala obrovská, výnimočná chovateľská skúsenosť.

Zuskinová sa po vyštudovaní stavebnej priemyslovky, kde sa naučila dobre kresliť, prihlásila na štúdium etnografie. Osud ju zviedol dovedna s profesorom Jánom Podolákom, ktorý veľmi podrobne preskúmal všetky podoby ovčiarstva na Slovensku. Rodinné zázemie, inšpiratívny pedagóg a dostatok ambícií hnali Liptáčku do zdokumentovania odchádzajúceho slovenského vidieckeho života.

Neobmedzila sa iba na ovčiarstvo, jej záber bol široký, podieľala sa na vybudovaní Múzea liptovskej dediny v Pribyline, zmapovala rôzne prejavy ľudového umenia a architektúry, a pretože boli organicky späté a vychádzali z ovčiarstva, písala aj o ňom. Len tak sa mohol zrodiť ojedinelý dokument o slovenskom bačovstve a jeho presahu do všetkých foriem nášho života.

Kto bol, kto je ovčiar

Prítomnosť vyrastá z minulosti, na tú našu bačovskú zabúdame. Prostredníctvom Zuskinovej knihy objavíme, že chov oviec bol veľmi dobre zorganizovaný, účelný, efektívny, produktívny. Aj moderný chov oviec v ňom nájde veľa podnetov. Bača je aj úzkoprofilová, žiadaná profesia, lenže po skutočne dobrých bačoch akoby sa zľahla zem. Takmer sa uvarili vo veľkom transformačnom kotle, ktorý menil slovenskú spoločnosť nielen od roku 1989, ale aj predchádzajúcich 40 rokov.

Po pravej ovčej bryndzi je v posledných rokoch dopyt. Nielen kvôli nostalgii po pôvodnom slovenskom jedle, ale výskumy mikrobiológa profesora Libora Ebringera ukázali, že nepasterizovaný ovčí syr je prevenciou proti zhubným nádorovým ochoreniam, antistresovým produktom, liekom na srdce.

"Skúste však zohnať dobrého baču. Aj keď ponúknete byt či dokonca rodinný dom, celý rad rôznych výhod, hľadáte baču ako ihlu v kope sena,“ zhŕňa skúsenosť manažmentov poľnohospodárskych podnikov Slavomír Reľovský, výkonný riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku. Tento zrelý štyridsiatnik je potomkom viacgeneračnej bačovskej rodiny zo Spiša. Nedostatok bačov tkvie v upadajúcej prestíži bačovského povolania. "Nebudeš sa učiť, pôjdeš ku ovciam,“ zhŕňa myslenie súčasných rodičov dospievajúcich detí Slavomír Reľovský. Bača v očiach súčasníka rovná sa človek na okraji spoločnosti.

Ide o tragický omyl, skutočný bača je človek-všeumelec. Súčasťou bačovstva je aj život v odlúčení, často kilometre od najbližšej viesky. Patrí k nemu znášanie všetkých vrtochov počasia. Chce to zoceleného chlapa, človeka veľmi zručného, ktorý si vie poradiť v každej situácii. To, čo popisujeme, je súčasťou údelu baču, človeka žijúceho v drsnom svete a uzrozumeného so všetkým, čo súžitie s prírodou a zvieratami prináša.

Prostredníctvom Zuskinovej knihy nadobúdame predstavu o tom, kým všetkým pravý slovenský bača bol a je. Tu a tam sa ešte vyskytuje a prežíva. V časoch, keď bačovstvo prekvitalo, keď z oviec krajina žila (a mohla by aj dnes lepšie, zdravšie a bohatšie žiť), sa bačovia o miesto uchádzali prostredníctvom konkurzov. Tak sa, samozrejme, vtedy výberové konania, v ktorých gazdovia posudzovali ponuky bačov na pasenie oviec, nevolali.

Napokon vo výbere uchádzačov vyhrával bača, ktorý ponúkol spoločenstvu chovateľov lepšiu zmluvu. Jej jadrom bola produkcia syra. Zuskinová uvádza, že sa napríklad bača zaväzoval dorobiť pre majiteľov oviec po 20 funtov (11 kilogramov) syra na dojnú ovcu. Ostatok patril bačovi, ktorý syr či výťažok z jeho predaja spravodlivo rozdelil medzi valachov.

Nie v každej obci sa rodili bačovia a valasi. Tí najlepší pochádzali v Liptove napríklad z Východnej, Hýb, Pribyliny, na Gemeri z Rejdovej, na Pohroní z Braväcova či Priechodu, na Orave zo Zázrivej a Párnice, na Spiši z Lendaku. Bačovských obcí bolo oveľa viac, všetky nevymenuješ. Hovorilo sa o salašníctve spišského, pohronského či zázrivského typu.

 

Na titulnej fotografii:

Bača Jozef Slušňák, pokračovateľ bohatej rodovej tradície z Malatinej.

Foto: Jozef Sedlák, Pravda

Na snímkach vo fotogalérii:

Etnologička Iveta Zuskinová.

Foto: archív Ivety Zuskinovej, Vladimir Cuvala

Jeden z najlepších bačov Východnej Ján Koreň v roku 1967.

Foto: Jozef Doležal

 

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

https://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/551353-bacovia-boli-elitou-a-dnes/

Fotogaléria

Počet zobrazení: 21x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2020 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line